So smrťou fyzickej osoby právna úprava spája zánik niektorých práv a povinností zomretého a prechod ďalších práv a povinností na iné subjekty. Zanikajú tie práva a povinnosti, ktoré majú osobnú povahu a sú neodlučiteľne zviazané s osobou nositeľa, napr. osobnostné práva, iné práva ako napr. práva z nájmu bytu prechádzajú na právnych nástupcov. Ostatné práva prechádzajú na dediča z titulu dedenia.
Hmotnoprávna úprava dedičského práva je obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Procesnoprávnu stránku upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“).
Dediť možno buď zo zákona a/alebo zo závetu. Pri posudzovaní titulu dedenia má prednosť dedenie zo závetu. Pokiaľ závet nezahŕňa celé dedičstvo, resp. absentuje úplne, postupuje sa dedením zo zákona. Ak poručiteľ nezanechá závet a nemá žiadnych dedičov, dedičstvo ako odúmrť pripadne štátu.
Podmienkou nadobudnutia dedičstva je dedičská spôsobilosť osoby, ktorá má dediť. Fyzická osoba sa stáva dedičsky nespôsobilou, ak sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Ak však poručiteľ dedičovi uvedený čin odpustí, dedič sa opätovne stáva oprávneným a spôsobilým dedičom.
V prípade, ak sa poručiteľ rozhodne zanechať závet, zákon mu ustanovuje povinné základné náležitosti. Každý závet musí byť datovaný a podpísaný. Závet môže poručiteľ (1) napísať vlastnou rukou (holografný závet), (2) alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet), alebo (3) vo forme notárskej zápisnice. Závet súčasne musí obsahovať výslovnú vôľu poručiteľa zriadiť závet, musí mať písomnú formu a musí obsahovať deň, mesiac a rok jeho vyhotovenia. Pri vlastnoručnom závete je podmienkou aj podpis poručiteľa, pri holografnom závete musia byť súčasne prítomní dvaja svedkovia, pred ktorými poručiteľ závet podpíše.
Ďalšou podmienkou závetu je rešpektovanie tzv. neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľní dedičia predstavujú poručiteľových potomkov, ktorým aj v závete musí byť stanovené dedičstvo vo výške najmenej ich podielu vyplývajúceho zo zákona, pri plnoletých dedičov polovice uvedeného podielu. Ak v závete nie sú podiely neopomenuteľných dedičov upravené v uvedenej výške, je v uvedenej časti závet neplatný.
Závet sa zruší neskorším platným závetom, ak popri ňom nemôže obstáť. Môže sa jednať napr. o situáciu, ak obidva závety sa týkajú toho istého predmetu dedičstva. Ak však úprava majetkových pomerov v obidvoch závetoch nekoliduje, zostávajú v platnosti obidva závety. Zrušenie závetu nastáva tiež odvolaním závetu, ktoré musí spĺňať formálne náležitosti potrebné pre závet, alebo samotným zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný.
Poručiteľ má právo neopomenuteľného dediča vydediť. Materiálnou podmienkou vydedenia je niektorý zo zákonných dôvodov podľa ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ môže potomka vydediť, ak (1) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, (2) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, (3) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, alebo (4) trvalo vedie neusporiadaný život. Okrem materiálnej podmienky musí vydedenie spĺňať aj formálnu podmienku, teda vyhotovenie listiny o vydedení. Listina o vydedení môže byť vyhotovená ako samostatná listina alebo môže byť súčasťou závetu, pričom musí obsahovať zákonný dôvod vydedenia. Poručiteľ môže neopomenuteľného dediča vydediť úplne alebo čiastočne, čo musí uviesť v listine o vydedení.
Ak poručiteľ nezanechal závet, nastupuje dedenie zo zákona. Dediť možno v štyroch dedičských skupinách. Nasledujúca dedičská skupina je k predchádzajúcej skupine vo vzťahu subsidiarity, to znamená, že osoby z nasledujúcej skupiny môžu dediť, len ak nededia dediči v predchádzajúcej skupine.
Prvú dedičskú skupinu tvoria deti a pozostalý manžel poručiteľa, každý dedí rovnakým dielom. V tejto súvislosti treba uviesť, že smrťou manžela zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a predmetom dedičstva sa stáva iba majetok, ktorý patril poručiteľovi po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak nededí poručiteľov potomok, napr. z dôvodu jeho smrti, ale zanechal vlastných potomkov, dedia v prvej skupine jeho podiel oni. Deti, prípadne vnuci poručiteľa môžu v prvej skupine dediť aj samostatne, pokiaľ nededí manžel poručiteľa. Manžel poručiteľa samostatne v prvej skupine nededí. Ak by mala nastať taká situácia, dedí sa podľa druhej skupiny. V druhej dedičskej skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní na výživu poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel najmenej polovicu dedičstva, pričom z druhej skupiny môže samostatne dediť len manžel poručiteľa alebo rodičia poručiteľa. Tretiu dedičskú skupinu tvoria poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní na výživu poručiteľa. Každý z dedičov tretej skupiny môže dediť aj samostatne. Ak nededí nikto z tretej skupiny dedia dedičia zo štvrtej dedičskej skupiny, teda prarodičia (starí rodičia) poručiteľa.
Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Dedičstvo môže odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu alebo notárovi ako súdnemu komisárovi, a to do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Uvedená lehota je hmotnoprávnou lehotou, ktorú môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť, ale len vtedy, ak lehota ešte neuplynula. Po uplynutí lehoty nemôže dedič dedičstvo odmietnuť. Dedičstvo nemožno odmietnuť s podmienkou alebo len sčasti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.
Konanie o dedičstve začína príslušný súd po oznámení matriky o úmrtí poručiteľa, inak súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Príslušný súd následne poverí príslušného notára ako súdneho komisára vedením konania o dedičstve. Notár so súhlasom účastníkov konania vydá osvedčenie o dedičstve, ak (1) dedičstvo nadobudol jediný dedič, (2) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (3) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou, alebo (4) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov. Účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve, včas podanou žiadosťou stráca osvedčenie o dedičstve platnosť a súd pokračuje v konaní. Ak žiadosť o pokračovaní v konaní nebola podaná včas alebo nebola vôbec podaná, tak osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
Ak notár nevydá osvedčenie o dedičstve, predloží vec súdu na vydanie uznesenia o dedičstve. Súd konanie zastaví, keď poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie zastaví. Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov konania, súd aj bez návrhu vykoná bezodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva. Konanie o dedičstve súd ukončí vydaním uznesenia o dedičstve. Súd v uznesení o dedičstve (1) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, (2) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (3) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (4) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol dedičstvo, alebo (5) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o dedičstve je konanie ukončené. Ak sa po právoplatnosti uznesenia o dedičstve alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve objaví nejaký poručiteľov majetok alebo aj dlh, súd na návrh vykoná o majetku konanie o dedičstve. Konanie o dedičstve sa však nevykoná, ak sa objaví iba dlh poručiteľa.