Susedské právo tvorí súhrn právnych noriem upravujúcich právne vzťahy, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Môže sa jednať aj o vlastníkov hnuteľných vecí, ale musí byť zachovaná miestna súvislosť, na základe ktorej môže výkonom vlastníckych práv dôjsť k neoprávneným zásahom do chránených práv inej osoby.
Subjektami susedského práva môžu byť fyzické osoby, právnické osoby a štát. Štát môže byť subjektom susedského práva len ako účastník občianskoprávneho vzťahu. Subjektami susedských vzťahov za určitých okolností okrem vlastníkov nehnuteľností môžu byť aj vlastníci hnuteľného majetku, napr. vlastníci bezprostredne vedľa seba zaparkovaných motorových vozidiel.
Úprava susedských vzťahov je zakotvená najmä v ustanovení § 127 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť vlastníkovi veci zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, hovoríme tu o obťažovaní iného a vážnom ohrozovaní výkonu práv iného. Obťažovanie iného nesmie presiahnuť mieru primeranú pomerom. Musí ísť o taký zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Zásahy spojené s bežným užívaním nehnuteľných, resp. hnuteľných vecí sú susedia povinní strpieť. Na rozdiel od obťažovania na naplnenie skutkovej podstaty vážneho ohrozovania výkonu práv iného sa nevyžaduje splnenie podmienky zásahu prekračujúceho mieru primeranú pomerom. Ďalším rozdielom medzi obťažovaním a vážnym ohrozovaním je skutočnosť, že obťažovanie nebráni výkonu práva, ale ho robí obťažnejším, pričom vážne ohrozovanie sa týka priamo výkonu práva, resp. jeho existencie.
Zásahy do susedských práv možno rozdeliť do 3 skupín, a to (1) ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku, (2) imisie a rušenie pokojného výkonu vlastníckeho práva a (3) odstránenie previsov a podrastov.
Porušenie zákazu ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok spočíva v úprave pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez dostatočných opatrení na upevnenie stavby alebo pozemku. Zákaz spočíva v činnosti, ktorá môže spôsobiť napr. pohyb, prípadne zosuv pôdy. Ak osoba upravujúca pozemok alebo stavbu odmietne vykonať opatrenia na upevnenie, susedovi vznikne oprávnenie vykonať vhodné opatrenia, pričom má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Ak v dôsledku činnosti suseda dôjde nielen k ohrozeniu, ale aj ku škode, je ten, ktorému vznikla škoda, oprávnený aj na náhradu škody.
Ďalšou formou zasahovania do vlastníckeho práva sú imisie. Vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami. Ochrana sa vlastníkovi veci poskytuje len vtedy, ak sa jedná o zásah nad mieru primeranú pomerom. Vychádza sa pritom z miestnych pomerov, dennej doby, ročného obdobia a pod.
Obťažovanie hlukom sa v praxi chápe široko a poskytuje sa aj nájomcom bytov proti nadmernému hluku z iných bytov. Pri posúdení, či je obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, sa vychádza z intenzity hluku, či sa jedná o opakovaný hluk alebo jednorazový, skúma sa tiež dôvod hlučnosti a či sa jedná o úmyselné rušenie. Maximálna intenzita hluku je upravená pre jednotlivé prostredia Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Pri obťažovaní hlukom je dôležitá tiež skutočnosť, či niekto vytvára hluk činnosťou, ktorú vykonáva pre seba alebo pre iných. Ak niekto vykonáva činnosť ako rezanie dreva cirkulárkou a vykonáva ju pre seba, pričom dodržuje primeranosť, napr. nepíli drevo počas celého dňa pracovného pokoja, môže sa jednať o vytváranie hluku primeranú pomerom. Ak by však mal neustále zapnutú cirkulárku alebo rezal drevo neustále pre iných, môže sa jednať o obťažovanie nad primeranú mieru. Hluk môžu vytvárať tiež rôzne rozhlasové, televízne a iné zvukové zariadenia, rôzne poľnohospodárske zariadenia alebo ťažké stroje.
Obťažovanie šírením prachu, popolčeku, dymu, plynov a pár môže predstavovať problém najmä v prípade domovej výstavby v blízkosti tovární, čističiek vôd alebo cementární. Pri posudzovaní zásahu do práv vlastníka veci treba obdobne ako pri hluku posudzovať, či sa jedná o zásah nad mieru primeranú pomerom. Mnohokrát sa stáva, že obťažovanie uvedenými imisiami je spojené aj s porušením právnych predpisov z oblasti životného prostredia.
Pri obťažovaní pachmi berieme v úvahu viaceré okolnosti, a to miesto vzniku pachu, jeho intenzitu, či sa jedná o trvalý alebo dočasný pach. Dočasným stavom môže byť napr. úprava pozemku susedom, pri ktorom sa vykonávajú aj zásahy do žumpy. Pokiaľ je so zásahom spojené dočasné vytváranie pachu, nemusí sa ešte jednať o neprimerané obťažovanie. V mnohých prípadoch by sa dalo predísť susedským sporom, ak by si susedia zistili dôvody obťažovania a snažili sa vzniknutú situáciu vyriešiť vzájomným dohovorom.
Pokojný výkon vlastníckeho práva možno rušiť nezabránením vnikania chovaných zvierat na susediaci pozemok alebo nešetrným odstraňovaním koreňov stromov alebo vetiev prerastajúcich zo susedného pozemku, alebo ich odstraňovaním v nevhodnej ročnej dobe. Chovateľ zvierat je povinný zabrániť vnikaniu chovaných zvierat na susediaci pozemok. Z ust. § 127 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že sa jedná o opakované vnikanie zvierat na susediaci pozemok, pričom na porušenie uvedenej povinnosti sa nevyžaduje spôsobenie škody. Vlastník pozemku, ktorému vnikli na pozemok zvieratá, nie je oprávnený zvieratá zraniť alebo zabiť. Musí postupovať v súlade s dobrými mravmi a zviera môže vyhnať zo svojho pozemku. Je oprávnený tiež vykonať také opatrenia, aby zvieratá nevnikali na jeho pozemok, napr. oplotiť pozemok. Ak zviera zaútočí na vlastníka susediaceho pozemku, ten je oprávnený sa brániť v medziach tzv. nutnej obrany alebo krajnej núdze. Ak pritom spôsobí chovateľovi zvierat škodu alebo zviera usmrtí, nebude za spôsobenú škodu zodpovedať.
Prerastajúce vetvy a korene stromov je sused oprávnený odstraňovať za podmienky dodržania zásady neprekročenia miery primeranej pomerom. Pri posúdení miery zásahu sa prihliada najmä na vegetačnú dobu stromu a na následky odstránenia koreňov alebo konárov.
Súd môže po zistení stanoviska stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Podmienkou je v zmysle ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka potreba oplotenia a skutočnosť, že oplotenie nebráni účelnému využívaniu pozemkov a stavieb. Posúdenie potreby oplotenia pozemku musí vychádzať z polohy pozemku, jeho využívania, susedských vzťahov a pod. Účelom zriadenia plotu je zamedziť obťažovaniu suseda, prípadne predchádzať hroziacim škodám. Preto je súd povinný skúmať, či dochádza, respektíve v minulosti už dochádzalo, k obťažovaniu alebo či hrozí škoda. Po zriadení oplotenia je za oplotenie zodpovedný ten, kto ho zriadil.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno za určitých okolností obmedziť. Napríklad vlastník susediaceho pozemku má povinnosť umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Môže ísť o prípady, keď je potrebné opraviť stenu domu alebo plot a nie je to možné vykonať bez vstupu na susedov pozemok. Ak pri zdržiavaní sa na susedovom pozemku vznikne škoda, je ju povinný ju nahradiť ten, kto ju spôsobil.
Osoba, ktorú nad mieru primeranú pomerom obťažuje alebo vážne ohrozuje výkon jeho práv sused výkonom jeho vlastníckeho práva, má niekoľko možností ochrany. Môže sa obrátiť na policajný zbor alebo na miestnu políciu, obec, alebo sa môže domáhať súdnej ochrany. Na policajný zbor alebo miestnu políciu sa môže obrátiť vtedy, ak sused svojim konaním spáchal priestupok alebo trestný čin. Najčastejšími priestupkami je rušenie nočného kľudu (priestupok podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), rôzne schválnosti alebo iné hrubé správanie (priestupok podľa ustanovenia § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Ďalšou možnosťou riešenia susedských vzťahov je obrátenie sa na obec. Jedná sa najmä o prípady imisií. Obec môže nezákonný zásah predbežne zakázať, alebo môže uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Obťažovaná osoba tiež môže podať na súd žalobu, v ktorej uvedie konkrétne konanie, ktorým je obťažovaný alebo je obmedzované jeho právo a navrhne, aby súd vlastníkovi veci uložil povinnosť zdržať sa neoprávneného zásahu. Ak aj napriek vykonateľnému rozsudku vlastník neprestane s neoprávneným zásahom, môže sa obťažovaná osoba obrátiť na exekútora. Ak hrozí vážne nebezpečenstvo škody, súd môže uložiť povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.