Konateľ má pri vykonávaní svojej funkcie viaceré povinnosti. Pri ich porušení môže vzniknúť škoda. Za škodu spôsobenú tretej osobe je zodpovedná spoločnosť, ktorá môže náhradu škody regresne vymáhať od konateľa.
V zmysle ustanovenia § 20 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník za právnickú osobu koná štatutárny orgán. Okrem štatutárneho orgánu môžu za právnickú osobu konať aj určité osoby, pokiaľ je to určené v jej vnútorných predpisoch. Na konanie spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „spoločnosť“) sa vzťahujú všeobecné ustanovenie § 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktoré upravuje konanie za právnické osoby – podnikateľov a ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za spoločnosť. Za spoločnosť koná štatutárny orgán – jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov spoločnosti (ďalej len „konateľ“) viac, každý z nich je oprávnený konať za spoločnosť samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom môže byť len fyzická osoba. Konateľ nie je zástupcom spoločnosti, ale jeho konanie je priamo konaním spoločnosti, teda všetky právne úkony, ktoré vykoná, sú právnymi úkonmi spoločnosti. Oprávnenia konateľa možno obmedziť spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie je neúčinné voči tretím osobám.
Konateľovi z postavenia štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Sú zakotvené v rôznych ustanoveniach Obchodného zákonníka, napríklad v ustanovení § 13, § 64, § 112, § 113 a § 133 až § 136, § 145 a podobne. Konateľ je napríklad podľa ustanovenia § 135 Obchodného zákonníka povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a včas informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu je konateľ povinný predkladať na schválenie (1) riadnu individuálnu účtovnú závierku, (2) mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, (3) návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami a (4) výročnú správu, ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu.
Zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie upravuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je konateľ povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. S odbornou starostlivosťou je povinný postupovať bez ohľadu na to, či plní povinnosti uložené zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo valným zhromaždením. Pri výkone svojej pôsobnosti je konateľ povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov. Konateľ nesmie pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Ak konaním spoločnosti vznikla škoda tretej osobe, za škodu zodpovedá spoločnosť. Poškodený sa môže obrátiť priamo na spoločnosť, aby mu škodu nahradila. Ak spoločnosť dobrovoľne nenahradí škodu, môže tretia strana domáhať svojich práv podaním žaloby na príslušný súd. Ak škoda vznikla porušením povinností konateľa, je spoločnosť povinná nahradiť škodu tretej osobe a regresne môže škodu vymáhať od konateľa.
Všeobecná úprava zodpovednosti za škodu je zakotvená v ustanoveniach § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, špeciálnu úpravu obsahuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna a na vznik zodpovednosti vyžaduje ustanovenie § 373 a nasl. (1) vznik škody, (2) porušenie povinnosti a (3) príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak škoda vznikne konaním viacerých konateľov, sú za škodu zodpovední spoločne a nerozdielne.
Povinnosti, ktorých porušením vznikne zodpovednosť konateľa za škodu, demonštratívne vymenováva ustanovenie § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je konateľ povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poskytol plnenie spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom alebo nadobudol majetok v rozpore s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka. Do prvého porušenia možno zahrnúť napríklad vyplatenie podielu na zisku spoločnosti v rozpore s ustanovením § 123 ods. 2 a § 179 ods. 3,4 Obchodného zákonníka, vrátenie vkladu spoločníkom za trvania spoločnosti a podobne. Konateľ bude tiež zodpovedný za škodu, ktorá vznikla, ak spoločnosť nadobudne konaním konateľa majetok v rozpore s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, ktoré upravuje povinnosť určenia hodnoty majetku pri určitých zmluvách a povinnosť schválenia návrhu určitých zmlúv vopred valným zhromaždením. Okrem uvedených ustanovení sú povinnosti konateľa zakotvené aj v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka.
Konateľ môže spoločnosti spôsobiť škodu aj porušením zákazu konkurencie zakotvenom v ustanovení § 136 Obchodného zákonníka. Zákaz konkurencie znamená, že konateľ nemôže vykonávať činnosti, vykonávaním ktorých by vznikol konflikt záujmov. Zákaz sa vzťahuje na (1) uzavieranie obchodov vo vlastnom mene alebo na vlastný účet, ak obchod súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, (2) sprostredkovávanie obchodov spoločnosti pre iné osoby, (3) zúčastňovanie sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a (4) vykonávanie činnosti ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania. Spoločenská zmluva a stanovy môžu rozšíriť konanie, na ktoré sa vzťahuje zákaz konkurencie.
Nárok na náhradu škody voči konateľovi si môžu uplatniť spoločníci a za určitých podmienok aj veritelia spoločnosti. Právo spoločníkov na náhradu škody je upravené ustanovením § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Spoločníci si ho môžu uplatniť podaním žaloby. Žalobou si môžu uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi. Pri porušení zákazu konkurencie konateľom si podľa ustanovenia § 65 Obchodného zákonníka môžu spoločníci okrem náhrady škody uplatniť aj nárok na vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom konateľ porušil zákaz konkurencie, alebo prevedenie zodpovedajúceho práva na spoločnosť. Okrem spoločníkov môže nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatniť aj veriteľ spoločnosti, ak nie je možné jeho pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti. Nároku sa môže domáhať aj žalobou na súde. Pre úspech žaloby musí veriteľ dokázať kumulatívne splnenie nasledovných podmienok (1) vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, (2) existenciu pohľadávky voči spoločnosti a (3) nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti. Nároky veriteľa voči konateľovi nezanikajú ani vtedy, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo spoločnosť uzatvorí s konateľom dohodu o urovnaní.
Konateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Za konanie s odbornou starostlivosťou sa považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od konateľa pri konkrétnom konaní. Za konanie s odbornou starostlivosťou možno za určitých okolností považovať aj také konanie, ktoré je síce chybné, avšak takým konaním konateľ neporušil svoje povinnosti. Môže sa jednať napríklad o uzavretie zmluvy, ktorá neprinesie spoločnosti očakávaný zisk. V uvedenom príklade nevznikne zodpovednosť za škodu, nakoľko škoda spoločnosti nesúvisí s porušením povinností konateľa, ale s podnikateľským rizikom. Dôkazné bremeno zodpovednosti za škodu vždy leží na konateľovi.
Podľa ustanovenia § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia, pokiaľ také uznesenie bolo v rozpore s právnym predpisom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Schválenie konania konateľa dozornou radou nemôže zhojiť rozpornosť s právnym predpisom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Uzavretie dohody medzi konateľom a spoločnosťou, ktorá vylučuje alebo obmedzuje zodpovednosť konateľa za škodu zakazuje ustanovenie § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka. Obdobne je zakázané obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Spoločnosť sa však môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní. Vzdanie nárokov alebo urovnanie dohody možno vykonať najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takému rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.
Konateľ môže byť zodpovedný aj v trestnoprávnej rovine, ak sa svojím konaním v postavení konateľa spoločnosti dopustí trestného činu. Konateľ sa svojim konaním môže dopustiť viacerých trestných činov, napríklad nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ustanovenia § 214 Trestného zákona, úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 Trestného zákona, podvodného úpadku podľa ustanovenia § 227 Trestného zákona alebo zneužívania informácií v obchodnom styku podľa ustanovenia § 265 ods. 2 Trestného zákona. Konateľ sa dopustí trestného činu aj vtedy, ak poruší zákaz konkurencie a spôsobí spoločnosti väčšiu škodu, teda škodu najmenej v sume 2.660 Eur. V uvedenom prípade sa dopustí trestného činu porušenia zákazu konkurencie podľa ustanovenia § 244 Trestného zákona.