Kto bude označovať Kotlebu za nacistu, riskuje prehru na súde

1. Pán Andrej Kiska

Najvýraznejšie medzi verejnosťou zarezonovali kauzy pána Kisku, pretože ich je nemálo.

Najaktuálnejšia kauza pána Kisku je trestný čin krátenia dane, pri ktorej si nechal znížiť daňový základ pre daň z príjmu o výdavky na prezidentskú kampaň, a ešte si z týchto výdavkov aj uplatnil odpočet DPH. Jednalo sa o obrovskú sumu: viac ako 770 tisíc EUR.

Daňové podvody firmy Kiska Travel Agency (KTAG), ktorej spolumajiteľom v tom čase bol pán Kiska, trvali niekoľko rokov, minimálne od roku 2013. Po dlhoročnom zahmlievaní sa nakoniec na nátlak verejnej mienky pán Kiska ku všetkému priznal a v roku 2017 vrátil štátu rádovo státisícové sumy, o ktoré ukrátil štát svojimi daňovými podvodmi, tesne pred ohlásenou daňovou kontrolou. Vraj sa jednalo o účinnú ľútosť a tým mu údajne zanikla trestnosť za niektoré daňové podvody.

Účinná ľútosť však, podľa rozhodnutia Ústavného súdu, nespôsobuje zánik trestnosti pri uplatnení si nadmerného odpočtu z dane z pridanej hodnoty, pretože sa nejedná o nezaplatenie dane, ale o prijatie plnenia, na ktoré nie je nárok.

Vo februári tohto roku začal vyšetrovateľ pre uvedené daňové podvody trestné stíhanie voči pánovi Eduardovi Kučkovskému, konateľovi firmy KTAG. Pána Kisku, ktorý bol v taktiež v rozhodujúcom období konateľom uvedenej firmy, obviniť nemohli, pretože bol v tom čase prezidentom. Vyšetrovateľ však nezabudol a obvinil pána Kisku zo spáchania trestného činu
v týchto dňoch.

Už iba ako maličkosť vyznieva nepriame priznanie pána Kisku, že prekročil výrazne zákonom povolený rozpočet na prezidentskú kampaň, pretože to pri daňových kontrolách aj tak vyšlo najavo.

Ďalšou trestnou vecou, do ktorej sa pán Kiska zaplietol, bolo podvodné nadobudnutie pozemkov v Tatrách, ktoré v skutočnosti patrili lekárovi pánovi Francovi. Polícia začala v predmetnej veci trestné stíhanie, zatiaľ však nikoho neobvinili. Pravdepodobne ani neobvinia, pretože uplynutím príliš dlhého času bude asi páchateľom pomáhať premlčanie.

Pán Kiska nadobudol uvedené pozemky pána Franca cez firmu Agras. Firma Agras pozemky podivuhodne vydržala, pán Kiska sa však, podľa rozsudku súdu, bol na pozemky pozrieť ešte pred ich vydržaním firmou Agras. Nakoniec súd dal za pravdu pánovi Francovi a pán Kiska sa s hanbou stiahol.

Pán Kiska však cez firmu Agras a Stavrea kúpil pozemkov v Tatrách podstatne viac. Uvidíme, ako skončí šetrenie týchto ďalších transakcií orgánmi činnými v trestnom konaní.

Pán Kiska je predsedom politickej strany, ktorá nesie názov Za ľudí. Ľudová slovesnosť tento názov pretvorila na „Žaludi“, názov, ktorý najmä Bratislavčanom pripomína neslávne známeho mafiána Steinhübla, prezývaného Žaluď, zastreleného v roku 1999.

Obaja nadobudli majetok nezákonne. Medzi pánom Kiskom a Petrom Steinhüblom je však jeden zásadný rozdiel. Skutočného Žaluďa, na rozdiel od pána Kisku, nikdy zo žiadneho trestného činu neobvinili a ani žiaden súd mu protiprávne nadobudnutie majetku nepreukázal.

2. Pán Michal Truban

Ďalším predsedom politickej strany, ktorý bol šetrený orgánmi činnými v trestnom konaní je pán Truban.

Jeho video, v ktorom študentom otvorene propaguje tvrdé drogy a marihuanu obletelo celé Slovensko a stalo sa symbolom progresívnej politiky.

Pán Truban sa verejne priznal, že drogy užíval.

Vyšetrovateľ trestné stíhanie v tejto veci následne odmietol. Pán Truban však, ako užívateľ drog, môže byť dnes prinajlepšom abstinujúci užívateľ. Už nikdy nebude osobou neužívajúcou drogy. Všetci užívatelia drog, bývalí aj aktuálni, majú zníženú empatiu a výrazné ego. Propagácia drog medzi mládežou, aj keď ju vyšetrovateľ za trestný čin v konkrétnom prípade nepovažoval, mohla spôsobiť, že niektorý z prítomných študentov sa na drogy dal a stal sa kvôli pánovi Trubanovi na drogách závislým. Pán Truban sa dostal na cestu, pri ktorej mu hrozí, že jeho „bad trip“ sa iba začína. Peniaze a moc účinky drog iba urýchľujú.

3. Pán Igor Matovič

Pán Matovič mal zatajiť účtovníctvo svojej firmy regionPress za roky 2002 až 2004, následne mal predať firmu tesne pred daňovou kontrolou v roku 2008 nastrčenému človeku. Pravdou bolo, že účtovníctvo uložil pán Matovič do dodávky, zaparkovanej na dvore babky na dedine, v ktorej firma nemala sídlo. Tým znemožnil, aby daňový úrad účtovníctvo skontroloval.

Pán Matovič priznal existenciu účtovníctva až v roku 2016, dávno po uplynutí daňovej premlčacej doby. Vyšetrovateľ NAKA nakoniec pána Matoviča neobvinil, premlčanie by aj tak stíhaniu zabránilo. Pravdepodobne ani nestrácal čas preverovaním všetkých dokumentov v znovuobjavenom účtovníctve, ktoré dnes patrí do právnych dejín.

4. Pán Róbert Fico

Bývalého premiéra, pána Fica, v týchto dňoch obvinil vyšetrovateľ na pokyn prokurátora špeciálnej prokuratúry pána Kováčika z hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, a to v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu.

Pán Fico sa mal trestných činov dopustiť tým, že povedal verejne po odsúdení pána Mazureka, poslanca za ĽSNS, nasledovný komentár: „Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. A ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu. Ak má byť rozsudok Najvyššieho súdu meradlom toho, čo je pri výrokoch na adresu Rómov trestným činom, to rovno môžu orgány činné v trestnom konaní vojsť do ktorejkoľvek krčmy na Slovensku a všetkých hostí, vrátane ležiacich psov pozatvárať.“

K tomu je potrebné dodať, že pána Mazureka súd odsúdil za výroky v rádiu Frontinus, v ktorých hovoril toto: „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko.“

Pán Fico však výrok pána Mazureka nezopakoval, trestné stíhanie začal vyšetrovateľ pre iný výrok, v ktorom pána Mazureka necitoval, ale kritizoval rozsudok Najvyššieho súdu.

Pán Fico vyčítal Najvyššiemu súdu, že „popravil“ pána Mazureka za povedanie pravdy nahlas a spravil tým z neho národného hrdinu.

Následne vyšetrovateľ NAKA „popravil“ pána Fica, tiež za povedanie pravdy nahlas.

Uvidíme, či sa stane národným hrdinom.

Dnes, podobne ako za komunizmu, vyslovenie pravdy môže byť zločin.

5. Pán Marián Kotleba

Pán Kotleba čelí trestnému stíhaniu z dôvodu, že trom sociálne znevýhodneným rodinám odovzdal finančný dar vo výške 1488 EUR.

Znie to na prvý pohľad absurdne, keď niekoho stíhajú za dobrý skutok. Podľa prokurátora sa však trestný čin skrýva nie v dobročinnosti, ale v konkrétnej sume 1488 EUR, pretože, podľa prokurátora, sa jedná o prísne zakázané číslo.

Presnejšie povedané, vraj sa nejedná o jedno číslo, ale vlastne o čísla dve: 14 a 88. Číslo 14 vraj predstavuje počet slov v nejakej vete, ktorú po anglicky povedal nejaký dosť neznámy pán v Amerike. Zaujímavé tiež je, že ak túto vetu preložíme do Slovenčiny, bude mať iba 9 slov.

No a číslo 88 vraj tiež nie je iba číslo, ale zase sú to čísla dve, 8 a 8, pričom údajne každé je šifrou pre písmeno „H“ lebo vraj „H“ je 8. písmenom v abecede a dve „H“ vraj znamená „heil Hitler“, po nemecky. Teda, očividne „H“ v nejakej neznámej abecede, pretože v slovenskej abecede je písmeno H na 15. mieste. Na 8. mieste je písmeno Ď.

To samozrejme znamená, že prokurátor, pán Kotleba, všetci príjmatelia darov a aj príslušné publikum v Banskej Bystrici veľmi plynule hovoria po anglicky a aj po nemecky, čo je výborné, inak by skryté myšlienky pána Kotlebu zostali očividne nepochopené.

A najmä to znamená, že prokurátor VIE, čo tým pán Kotleba MYSLEL a publikum na škole v Banskej Bystrici tiež, pretože navonok dal očividne iba trom rodinám finančný dar.

Asi je zrejmé, že týmto trom rodinám je to srdečne jedno a sú pánovi Kotlebovi vďační, pretože im, na rozdiel od prokurátora, súdu a iných štátnych orgánov naozaj pomohol.

Vcelku iné logické vysvetlenie, že pán Kotleba mal k dispozícii 4464 EUR, ktoré po rozdelení medzi 3 rodiny rovnakým dielom dajú sumu 1488 EUR, asi prokurátora nenapadlo. Najmä, na tieto dobročinné dary sa zbierali financie od mnohých ľudí, takže pán Kotleba zrejme musel vopred ovplyvniť, koľko presne ľudí akú presnú sumu daruje.

Podľa inej tiež veľmi rozšírenej konšpiračnej teórie 88 znamená vraj ĎĎ, čiže „Ďobe Ďateľ“.

No a to vraj referuje na webstránku datel.sk, na ktorej uverejňuje svoje postrehy jeden bývalý príslušník tajnej služby, ktorý spustil kauzu ľudovo označovanú ako „Kočnerova Threema“, keď odovzdal mobil pána Kočnera vyšetrovateľovi.

No a najstaršími extrémistami sú zrejme páni Rezník, generálny riaditeľ RTVS a pán Milan Lasica. RTVS zaplatila sumu 1488 EUR pánovi Lasicovi na základe zmluvy už v januári 2015.

Naposledy RTVS zastúpená pánom Rezníkom zaplatila 1488 EUR ešte tento mesiac spriateleným extrémistom z firmy Slovenská Produkčná, a.s.

Sumu 1488 EUR veľmi radi platia extrémisti v mnohých štátnych inštitúciách, stačí pozrieť do zoznamu v Centrálnom registri zmlúv na www.crz.gov.sk.

Bude iste veľmi zaujímavé zistiť, či Dobrý anjel pán Kisku náhodou tiež niekomu cez svoju nadáciu nedaroval 8 alebo 14 alebo 88 alebo nebodaj 1488 EUR. Očakávame, že to NAKA už dôkladne prešetruje, ako aj dary všetkých ostatných predsedov politických strán za uplynulé tri roky. Podobne ako u pána Kotlebu. Ako sa hovorilo na vojne, číslo nepustí.

Možno je tiež zaujímavé uviesť, že dotyčný americký pán, ktorý povedal po anglicky vetu zo 14 slov, za toto číslo nikdy súdený, ba ani obvinený vo svojej domovine nebol.

Pre zaujímavosť, nejaké zakázané čísla sa už v dejinách objavili, a to samozrejme v U.S.A. Napríklad pán Phil Carmody publikoval prvočíslo, ktoré, keď bolo spustené ako program, tak dokázalo dekryptovať DVD s ochranou autorských práv. Toto číslo je dodnes dostupné voľne na internete a nikto nebol kvôli nemu odsúdený. Dokonca aj programátor, pán Jon Lech Johansen, ktorý uvedený program vymyslel a zistil číslo – kľúč (13256278887989457651018865901401704640), pomocou ktorého bolo možné každé DVD s chránenými autorskými právami voľne prehrať, bol súdom opakovane oslobodený.

Navrhujem preto, aby každý, kto chce podporiť slobodu slova na Slovensku, používal číslo 1488 všade, kde to len bude možné.

6. Vplyv stíhania politikov na právny systém

Rozsudok vo veci pána Mazureka zmenil mnohé v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pred rozsudkom bola kritika, ktorá vychádzala z pravdivých skutočností, oprávnená a nebolo možné ju zakázať. Bol to výdobytok slobody prejavu po roku 1989. Pravdivosť bola jedným z kľúčových kritérií oprávnenosti kritiky v sporoch o ochranu osobnosti.

Po rozsudku vo veci pána Mazureka je úplne jedno, či je kritika postavená na pravdivých alebo nepravdivých skutočnostiach. Súd očividne pravdu ani nebude skúmať. Kritika je trestná, pokiaľ sa mohla niekoho hlboko dotknúť. Inými slovami, každá kritika je zakázaná, pokiaľ je dostatočne silná.

Dosvedčujú to aj trestné stíhania pána Fica, či pána Rostasa.

Zákon však ochraňuje rovnako nielen rómov a židov, ale napríklad aj členov ĽSNS.

Rozsudok vo veci pána Mazureka má pôvodne možno neplánované následky.

Napríklad, niektorí politici alebo novinári označujú pána Kotlebu za nacistu. Vzhľadom na skutočnosť, že pán Mazurek bol odsúdený za výrok o „asociáloch“, ktorí „vyciciavaju náš sociálny systém“, je súdom stanovené merítko zakázanej intenzity kritiky. A týmto merítkom je potrebné merať aj iné výroky, kritizujúce adresáta, čiže aj označovanie ľubovoľnej osoby za „nacistu“.

Ochrana osobnosti v zákone nie je postavená na princípe dodržiavania politickej korektnosti, ale na princípe ohľaduplnosti. Zákon predpokladá, že ľudia majú byť k sebe ohľaduplní a majú sa zdržať vyjadrení, ktoré kvôli nedostatku ohľaduplnosti môžu niekoho neprimerane zasiahnuť.

Označenie niekoho za „nacistu“ alebo „fašistu“ je veľmi tvrdé vyjadrenie, ktoré je podstatne agresívnejšie ako označenie aktivít niektorých členov rómskeho etnika za „vyciciavanie sociálneho systému“ a za „asociálov“. No a za to už niekto odsúdený bol.