Poslanci NR SR 9. decembra 2004 schválili vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vládny návrh zákona o správcoch.Poslanci NR SR 9. decembra 2004 schválili vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vládny návrh zákona o správcoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2005, no článok 1 zákona, obsahom ktorého je vlastná právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie v podobe zákona č. 7/2005 Z.z., nadobúda účinnosť až od 1. januára 2006.
FILOZOFIANOVEJPRÁVNEJ ÚPRAVY
Zmena ešte vždy platiacej právnej úpravy konkurzu a vyrovnania, ku ktorej dôjde dňom účinnosti nového zákona č. 7/2005 Z.z., má priniesť posilnenie postavenia veriteľa a teda i optimalizáciu rozvoja podnikateľského prostredia. Zvolaná proveriteľská koncepcia zákona má veriteľom umožniť účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potlačiť zásahy zákona do komerčného postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predchádzajúca právna úprava sa ukázala neefektívna ako z hľadiska dĺžky konkurzného konania (približne 3 – 7 rokov), tak i z hľadiska obmedzeného rozsahu uspokojených pohľadávok (zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi). Stalo sa preto dobrým zvykom pristupovať ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.
PREDMET NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY
Predmetom nového zákona je úprava riešenia úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Predmetná právna úprava sa však súčasne nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ak je ním štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná fyzická či právnická osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ak je ním Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.
Podľa dôvodovej správy sa teda právna úprava pridŕža proveriteľsky orientovaného smeru, aj keď dlžník samozrejme neostáva bez náležitej ochrany. Jej cieľom je kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku. Účelom reštrukturalizácie je popri uspokojovaní veriteľov dlžníka i snaha o zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti. Reštrukturalizácia má nabádať a stimulovať zúčastnené subjekty k tzv. neformálnej reštrukturalizácii, ktorá by mala byť preferovaná pred samotným úpadkom a ktorá by sa mala využívať k jeho predchádzaniu, za predpokladu dosiahnutia vyššej sumy na uspokojenie veriteľov. Naopak, cieľom konkurzu je rozpredaj dlžníkovho majetku, a teda z toho vyplývajúci zánik výkonu podnikateľských aktivít dlžníka. Zákon predpokladá prednosť reštrukturalizácie pred konkurzom vtedy, ak existuje predpoklad zachovania fungovania podniku a pravdepodobnosť, že povolením reštrukturalizácie sa dosiahne vyšší výťažok na uspokojenie veriteľov, než by sa dosiahol vyhlásením konkurzu.
K proklamovaným cieľom novej právnej úpravy patrí teda zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré motivujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní aktívne pôsobiť. Patrí k nim tiež naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom, zvýšenie zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zosúladenie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.
V ďalších číslach sa budeme i s ohľadom na tieto ciele osobitne venovať analýze jednotlivých ustanovení tohto zákona.
Kontaktný formulár