Dňa 1. apríla 2008 nadobudla účinnosť novela antidiskriminačného zákona. S najdôležitejšími zmenami v oblasti, ktorá je predmetom tejto právnej úpravy, Vás radi oboznámime v našom pravidelnom bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO. Novela antidiskriminačného zákona zmenou viacerých ustanovení prináša rozšírenie ochrany pred diskrimináciou, zmeny nastali aj v systematike antidiskriminačného zákona.
Dňa 1. apríla 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela antidiskriminačného zákona“ alebo len „novela“).
Hlavným cieľom tejto novely antidiskriminačného zákona bolo rozšírenie ochrany pred diskrimináciou, pričom novela spolu s úpravou viacerých jeho ustanovení prináša zmeny aj v systematike antidiskriminačného zákona. Impulzom pre túto novelizáciu bola transpozícia ďalších smerníc a potreba reagovať na pripomienky vznesené Komisiou ES, ktorá poukazovala napríklad na nejasný vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a ďalšími zákonmi, ktoré naň odkazujú (napríklad Zákonník práce, zákon o štátnej službe), ale aj na absenciu osobitnej definície sexuálneho obťažovania či na to, že ustanovenia antidiskriminačného zákona neumožňujú zákaz diskriminácie aj medzi kolegami.
Absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu zakotvený v antidiskriminačnom zákone v § 2 ods. 1 predchádzajúcou novelou, vykonanou s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2007 zákonom č. 326/2007 Z. z., o ktorom sme Vám priniesli podrobné informácie v našom minuloročnom septembrovom čísle bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, bol koncipovaný príliš široko a znenie tohto ustanovenia by v aplikačnej praxi umožnilo veľmi široký výklad. Z týchto dôvodov sa v tomto ustanovení demonštratívnym výpočtom uviedli dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, a to najmä z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Touto novelou bola v ustanovení § 2 antidiskriminačného zákona vykonaná systematická zmena, ktorá spočíva v tom, že v § 2 antidiskriminačného zákona sa ponechali len doterajšie odseky 1 až 3, ktoré majú všeobecný charakter a doterajšie odseky 4 až 11 boli premietnuté do nového ustanovenia § 2a antidiskriminačného zákona, čím sa komplexne a prehľadne upravili definície jednotlivých foriem diskriminácie v jednom ustanovení. Po novele sa v § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona uvádza výpočet jednotlivých foriem diskriminácie, ktorými sú (1) priama diskriminácia, (2) nepriama diskriminácia, (3) obťažovanie, (4) neoprávnený postih, diskrimináciou je ďalej aj (5) pokyn na diskrimináciu a (6) nabádanie na diskrimináciu a pribudla aj ďalšia forma, a to (7) sexuálne obťažovanie.
Novelou bola novo formulovaná definícia obťažovania, podľa ktorej je obťažovanie „také správanie, v dôsledku ktorého dochádza, alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť, zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti“. Novela antidiskriminačného zákona zakotvuje v § 2a ods. 5 antidiskriminačného zákona aj definíciu sexuálneho obťažovania, pod ktorým sa rozumie „verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie“. V ustanovení § 2a ods. 6 novely zostala aj napriek výhrade Komisie ES definícia pokynu na diskrimináciu v nezmenenej podobe, podľa ktorej je pokynom na diskrimináciu „konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby“. Komisia ES namietala, že táto formulácia neumožňuje pokyn medzi kolegami na horizontálnej úrovni. Predkladateľ novely bol však toho názoru, že transponované smernice neobsahujú definíciu pokynu na diskrimináciu a podľa slovenského právneho poriadku môže k pokynu dôjsť len na vertikálnej úrovni, a to zhora nadol, čomu zodpovedá aj uvedená definícia. Vertikálnu úroveň, a to nielen zhora nadol, ale aj opačne, ako aj horizontálnu úroveň, teda diskrimináciu aj medzi kolegami na rovnakej úrovni, podľa tvorcov novely, pokrýva dostatočne definovanie pojmu nabádanie na diskrimináciu, ktorou je „presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby“. Z uvedeného dôvodu sa táto definícia prebrala taktiež s nezmeneným obsahom. Nakoľko neoprávnený postih môže mať de facto nepriaznivý vplyv aj na osobu, ktorá podá sťažnosť súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, novelou sa do §2a ods. 8 antidiskriminačného zákona dopĺňa nové písmeno c), ktoré túto skutočnosť zohľadňuje. Novela do § 2a ods. 10 antidiskriminačného zákona priniesla aj ustanovenie, ktoré antidiskriminačný zákon zatiaľ neobsahoval, a podľa ktorého „odmietnutie alebo strpenie diskriminácie osobou nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť následné zaobchádzanie s touto osobou alebo správanie sa k tejto osobe, alebo byť základom pre rozhodnutie, ktoré sa týka tejto osoby“. Novela spája ďalšie dôvody, pre ktoré sa zakazuje diskriminácia pôvodne obsiahnuté v § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 antidiskriminačného zákona do všeobecnej časti tohto zákona, konkrétne do ustanovenia § 2a ods. 11 antidiskriminačného zákona.
V ustanovení § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa novelou dopĺňa výpočet oblastí, v ktorých je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Ide o oblasť (1) pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, (2) sociálneho zabezpečenia, (3) zdravotnej starostlivosti, (4) poskytovania tovarov a služieb a (5) vo vzdelávaní. V odseku 2 citovaného ustanovenia antidiskriminačného zákona sa zdôrazňuje, že zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (napríklad Zákonníkom práce či zákonom o štátnej službe). Obsah terajšieho odseku 2 sa presunul do odseku 3 citovaného ustanovenia antidiskriminačného zákona. Vzhľadom na demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, boli novelou upravené aj ustanovenia § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona. V zmysle tejto úpravy sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia zo všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, čím sa opäť sleduje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou a z rovnakého dôvodu sa novelou vo viacerých ustanoveniach nahradil užší pojem „vzdelanie“ pojmom širším, a to „vzdelávaním“. Novela obdobne z dôvodu rozšírenia ochrany pred diskrimináciou v úvodnej vete § 6 ods. 2 antidiskriminačného zákona priniesla jej doplnenie o slovo „najmä“, čím sa rozširujú oblasti, v ktorých sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania.
Novela v novom znení § 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona prináša negatívne vymedzenie diskriminácie, v zmysle ktorého diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Za ustanovenie § 8 ods. 7 písm. b) antidiskriminačného zákona sa novelou vložil odkaz na nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z. a ustanovenie § 8 ods. 7 bolo doplnené o písmeno c), v zmysle ktorého diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v poskytovaní tovaru a služieb výlučne alebo prednostne príslušníkom jedného pohlavia, ak sleduje legitímny cieľ a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. Ustanovenie § 8 antidiskriminačného zákona bol novelou doplnený aj o nové odseky, ktorými sa upravilo, kedy sa použitie rozdielov pri stanovení výšky poistného a výpočtu poistného plnenia nepovažuje za diskrimináciu, a tiež to, že náklady súvisiace s tehotenstvom a materstvom nesmú viesť k rozdielom vo výške poistného a výpočtu poistného plnenia. Problematika je podrobnejšie riešená aj v zákone o poisťovníctve a hmotnoprávnu úpravu poistných zmlúv obsahujú ustanovenia § 788 až 828a Občianskeho zákonníka, preto novela upravuje aj odkaz na ne.
Novým ustanovením § 8a novela antidiskriminačného zákona zakotvuje úpravu tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Ide napríklad o opatrenia, ktoré zohľadňujú etnicitu pri prijímaní do zamestnania alebo škôl.
Novým odsekom 5 v § 9 antidiskriminačného zákona novela zohľadnila fakt, že k ochrane práv môže dôjsť aj v mimosúdnou cestou, prostredníctvom mediácie, preto je s doplnením tohto odseku spojený aj nový odkaz na zákon o mediácii. Zmena v názve nad § 9, v § 10 ods. 1 ako aj v § 11 ods. 1 a 3, kde sa slová „porušenia zásady rovnakého zaobchádzania“ nahrádzajú slovami „súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania“, je spresnením, ktoré novela premietla do znenia antidiskriminačného zákona preto, aby sa toto ustanovenie interpretovalo tak, že nemusí ísť výlučne o vec, v ktorej ide len o porušenie tejto zásady, pretože diskriminácia vždy súvisí s porušením nejakého práva. Ustanovenie § 11 antidiskriminačného zákona upravuje prenesenie dôkazného bremena na žalovaného. Aby žalobca skutočne mohol využiť inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného, novela zakotvuje zmenu, v dôsledku ktorej sa slová „predloží súdu dôkazy“ nahrádzajú slovami „oznámi súdu skutočnosti“.
Vzhľadom na to, že ku všetkým smerniciam, ktoré boli prijaté pred 1. májom 2004, je potrebné uvádzať ako publikačný zdroj Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie a nie Úradný vestník Európskych spoločenstiev, novela prináša zmenu v prvých troch bodoch prílohy k antidiskriminačnému zákonu. V treťom bode prílohy k antidiskriminačnému zákonu sa po ďalšej zmene vykonanej novelou na prvom mieste správne uvádza smernica 86/378/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, ktorú mení a dopĺňa smernica Rady 96/97/ES, ktorá bola nesprávne uvedená ako prvá v poradí. V súvislosti s transpozíciou ďalších smerníc príloha k antidiskriminačnému zákonu dopĺňa o štvrtý a piaty bod, nakoľko novelou antidiskriminačného zákona sa čiastočne preberá smernica Rady 76/207/EHS a súčasne sa transponuje aj smernica Rady 2004/113/ES.
Článkom II novely sa okrem antidiskriminačného zákona novelizuje zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon“). Novela spresnila a rozšírila jeho pôsobnosť, v úvodných ustanoveniach zakotvila rovnakú zmenu, ako v prípade § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona, teda, že ide o konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, a to z rovnakých dôvodov, ako sme už uviedli vyššie pri zmenách v antidiskriminačnom zákone. Správy o dodržiavaní ľudských práv v SR zverejňované každoročne Slovenským národným strediskom pre ľudské práva po novelizácii musia výslovne obsahovať aj časť venovanú problematike dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Novela doplnila tento zákon o prílohu, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.