V NR SR postúpil do druhého čítania návrh zákona, ktorým by mala byť vykonaná novelizácia zákona o energetike, v dôsledku ktorej by mal byť rozšírený rozsah oprávnení držiteľov povolení na podnikanie v energetike a osobitne v elektroenergetike. Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO Vám v predstihu prezentuje zmeny, ktoré by do zákona o energetike prinieslo prijatie tohto návrhu zákona, ktorého účinnosť sa predpokladá odo dňa 1. augusta 2009.
Do NR SR bol dňa 30. marca 2009 doručený návrh na vydanie zákona, prijatím ktorého by sa zmenil a doplnil zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „návrh novely zákona o energetike“ alebo len „návrh zákona“). V návrhu zákona, ktorý v tomto období postúpil v NR SR do druhého čítania, sa predpokladá účinnosť odo dňa 1. augusta 2009.
V zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o energetike“ alebo len „zákon“) by v prípade prijatia tohto návrhu zákona v znení, v akom bol predložený do NR SR, boli zakotvené viaceré zmeny, a to predovšetkým (1) rozšírenie rozsahu oprávnení držiteľov povolení na podnikanie v energetike, v tejto súvislosti by (2) po novom mal byť upravený jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce, (3) rozšírenia rozsahu oprávnení držiteľov povolení na podnikanie v energetike by sa týkalo aj upustenie od podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, tento by už nebol potrebný a vstup na cudzie pozemky či do cudzích objektov a zariadení by držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba mali povinnosť vlastníkovi už len vopred oznámiť, (4) povinnosti zodpovedajúce oprávneniam držiteľov povolení na podnikanie v energetike by aj naďalej boli zákonnými vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti, po novom by však mali byť upravené prechod oprávnení a povinností držiteľa povolenia v prípade právneho nástupníctva, taktiež povinnosť držiteľa povolenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú jednorazovú náhradu, avšak len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa povolenia, pričom základom pre určenie tejto náhrady by mal byť po novom znalecký posudok.
V ustanovení § 10 ods. 1 zákona by sa v súvislosti s oprávneniami držiteľov povolenia na podnikanie v energetike novou úpravou zakotvilo, že sú oprávnení vyvíjať aktivity tvoriace obsah ich činnosti vo verejnom záujme a na základe návrhu novely zákona o energetike by tak v prípade jej prijatia po novom platilo, že držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme (1) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti (po novom teda už bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti), ďalej by mohol (2) odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca (ďalej v texte len „vlastník“), pričom písomná výzva by musela byť vlastníkovi naďalej doručená najmenej tri mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov, (3) po predchádzajúcom súhlase vstupovať v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení Ministerstva obrany SR, Ministerstva vnútra SR, Ozbrojených síl SR, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Slovenskej informačnej služby a Železníc SR, (4) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia, a to v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti (avšak po novom už bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti), (5) držiteľ povolenia by po novom mohol zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce podľa § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vedenie a zariadenia elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy, pričom pri povoľovaní takejto stavby by stavebný úrad rozhodol o rozsahu, v akom možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku a oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby by vznikli nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia a (6) držiteľ povolenia by bol naďalej oprávnený vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Na základe zmeny v § 10 ods. 2 zákona by v prípadoch uvedených v predchádzajúcom texte v bodoch (1), (2) a (4) už nebol potrebný predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti a vstup na cudzie pozemky či do cudzích objektov a zariadení by držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba mali povinnosť už len vopred oznámiť vlastníkovi okrem prípadov, ak pôjde o (1) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, (2) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku, (3) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania, pričom v týchto prípadoch sa predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti nevyžaduje ani podľa súčasného znenia zákona o energetike.
Po vypustení druhej vety zo znenia ustanovenia § 10 ods. 4 zákona by v prípade prijatia návrhu zákona v podobe, v akej bol predložený do NR SR, už držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba nemala povinnosť oznámiť vlastníkovi vstup na cudzie pozemky (táto povinnosť sa v súčasnosti nevzťahuje na prípady, ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárií a porúch na energetických zariadeniach), a to z dôvodu úprav predpokladaných v § 10 ods. 1 zákona, o ktorých sme sa už zmienili.
Na základe nového znenia § 10 ods. 5 zákona by po novom platilo, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa § 10 ods. 1 zákona sú vecnými bremenami (podľa § 151n až 151p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) spojenými s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti (teda už bez úpravy explicitne zakotvujúcej, že sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností). Podľa novej úpravy by práva zodpovedajúce týmto vecným bremenám patrili držiteľovi povolenia a v prípade zmeny osoby držiteľa povolenia by práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzali na nového držiteľa povolenia. Vlastník dotknutej nehnuteľnosti by mal naďalej za zriadenie týchto vecných bremien nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. Náhrada by sa však mala poskytovať len za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní dotknutej nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia. Náhrada by nemohla byť nižšia ako výška náhrady určená znaleckým posudkom, pričom náklady na jeho vyhotovenie by hradil držiteľ povolenia. Lehoty na uplatnenie nároku na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady by boli naďalej rovnaké ako lehoty uvedené v § 10 ods. 3 zákona, podľa ktorého platí, že vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činností na základe výzvy podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona, znenie ktorého sme uviedli v bode (2) predchádzajúceho textu týkajúceho sa prvého odseku § 10 zákona, náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia a ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby majetková ujma, potom má nárok na náhradu škody. V prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Tieto nároky, teda nárok na náhradu škody alebo nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorí túto škodu alebo obmedzenie vlastníckych práv spôsobili, do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom poškodený dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku škody alebo od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo poškodeného na náhradu škody alebo na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká.