Nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave okrem novelizácie Zákonníka práce, ktorá nadobudne účinnosť odo dňa 1. septembra 2009, prináša pre zamestnávateľov možnosť podieľať sa na hmotnom a finančnom zabezpečení žiakov pri ich štúdiu. Pre zamestnávateľov, na ktorých pracovisku sa uskutočňuje praktické vyučovanie, ustanovuje povinnosť hradiť zo svojich prostriedkov osobné ochranné pracovné prostriedky a náklady na posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka. Tie ustanovenia zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktoré sa týkajú zamestnávateľov, Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO radi priblížime a nadviažeme tak na predchádzajúce dve novely Zákonníka práce, ktorých výkladu sa podrobne venovalo februárové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Dňa 1. septembra 2009 nadobudne účinnosť väčšina ustanovení zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“ alebo len „zákon“), výnimkou sú (1) ustanovenia § 14 až 22 zákona, ktoré sa týkajú novozriadeného Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, a (2) článok X zákona, ktorým bola vykonaná sprievodná novelizácia zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tieto nadobudnú účinnosť odo dňa 1. januára 2010.
ZAMESTNÁVATELIA A ZÁKON O ODBORNOM VZDELÁVANÍ A PRÍPRAVE
V ďalšom texte sa zmienime o vybraných ustanoveniach nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktoré sa s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2009 budú týkať zamestnávateľov podieľajúcich sa na odbornej príprave a vzdelávaní žiakov.
Problematika odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach je v súčasnosti upravená v niekoľkých právnych predpisoch, a to (1) v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „školský zákon“), (2) v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a (3) v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, pričom tejto problematiky sa svojou úpravou týkajú napríklad aj (4) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Zákonník práce“), (5) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, (6) zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (7) zákon SNR č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, (8) zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (9) zákon NR SR č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov, (10) zákon SNR č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, či (11) zákon č. 59/1998 Z. z. o Slovenskej banskej komore.
Nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave predstavuje systémové zahrnutie úpravy problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach do jedného právneho predpisu. Z dôvodu, že problematika odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach je v súčasnosti obsiahnutá vo viacerých právnych predpisoch, nová právna úprava obsiahnutá v zákone prináša aj sprievodné novelizácie všetkých vyššie citovaných zákonov.
Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave komplexne upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a v školských zariadeniach v SR s cieľom pripraviť absolventov na život a prácu v podmienkach vedomostnej spoločnosti a trhu práce. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave upravuje aj postavenie a úlohy subjektov štvorstrannej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorými sú (1) štátna správa, (2) samospráva, (3) zamestnávatelia a (4) zamestnanci.
Zákon v § 2 ods. 2 medzi subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy na celoštátnej úrovni zaraďuje (1) ústredné orgány štátnej správy, (2) samosprávne kraje, (3) stavovské a profesijné organizácie a (4) odborové zväzy, pričom zástupcovia týchto subjektov budú spolu členmi Rady pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej v texte len „rada vlády SR“), ktorú bude na základe § 7 zákona zriaďovať vláda SR ako svoj poradný orgán pre odborné vzdelávanie a prípravu. Zamestnávateľov zaraďuje ustanovenie § 2 ods. 3 zákona medzi subjekty zúčastňujúce sa koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre potreby trhu práce na úrovni samosprávneho kraja spolu s krajským školským úradom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v sídle kraja, so samosprávnym krajom, s regionálnymi komorami stavovských a profesijných organizácií, s odborovými organizáciami i zamestnaneckými radami a s územnou školskou radou. Zástupcovia subjektov koordinácie na úrovni samosprávneho kraja budú spolu so zástupcami zamestnávateľov členmi Krajskej rady pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej v texte len „krajská rada“), ktorú bude ako svoj poradný orgán pre odborné vzdelávanie a prípravu zriaďovať predseda samosprávneho kraja, a to na základe § 8 zákona.
Úlohy zamestnávateľa v súvislosti s odbornou prípravou a vzdelávaním vymedzuje nový zákon v § 5 ods. 1 a 2, zo znenia ktorých vyplýva, že zamestnávateľ bude mať povinnosť podieľať sa na tvorbe profilov absolventov odborného vzdelávania a prípravy a na určovaní požadovaných vedomostí, zručností, schopností a pracovných návykov. Zamestnávateľ bude taktiež povinný vytvárať podmienky a poskytovať materiálno-technické zabezpečenie pre praktické vyučovanie v strednej odbornej škole, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, zdravotníckom zariadení alebo na jeho pracovisku za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo kolektívnou zmluvou.
Podľa § 5 ods. 3 až 5 zákona budú záujmy zamestnávateľov v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania reprezentovať a zastupovať stavovské a profesijné organizácie, ktorým nový zákon ukladá viaceré povinnosti, a to povinnosť (1) vypracúvať plán potrieb trhu práce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (tento zákon definuje ako zamestnávateľmi požadovaný počet absolventov príslušného študijného odboru alebo učebného odboru s predpokladom na päť rokov) a predkladať ho rade vlády SR a krajskej rade, (2) predkladať požiadavky trhu práce na kvalifikovanú pracovnú silu rade vlády SR, (3) pripravovať podklady na určenie požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce, (4) podieľať sa na tvorbe profilov absolventov odborného vzdelávania a prípravy a požadovaných vedomostí, zručností, schopností a pracovných návykov, normatívov priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti v spolupráci s Ministerstvom školstva SR, (5) vyjadrovať sa k obsahu odbornej zložky maturitnej skúšky a obsahu záverečnej skúšky, (6) podieľať sa na tvorbe učebníc, učebných pomôcok a učebných textov, (7) zabezpečovať odbornú prípravu inštruktorov, o ktorých sa zmienime v ďalšom texte, (8) zabezpečovať odbornú prípravu delegovaných zástupcov stavovskej organizácie a profesijnej organizácie za členov komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky a záverečnej skúšky a (9) spolupracovať pri tvorbe školských vzdelávacích programov podľa potrieb stredných odborných škôl. Okrem spomínaných povinností budú mať stavovské a profesijné organizácie aj možnosť poskytnúť materiálno-technické a priestorové zabezpečenie strednej odbornej škole, stredisku praktického vyučovania, školskému hospodárstvu, stredisku odbornej praxe a zdravotníckemu zariadeniu, či možnosť zabezpečiť odborníka z praxe za účelom ďalšieho vzdelávania učiteľov odborných predmetov, majstrov odbornej výchovy a inštruktorov. Vecnú pôsobnosť príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie k jednotlivým študijným odborom a učebným odborom sústavy odborov vzdelávania ustanoví Ministerstvo školstva SR v súčinnosti so stavovskými a profesijnými organizáciami všeobecne záväzným právnym predpisom. Stavovská alebo profesijná organizácia bude podľa svojej vecnej pôsobnosti v súčinnosti s príslušným ministerstvom podľa jeho odvetvovej pôsobnosti a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe § 9 zákona zriaďovať sektorovú radu pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej v texte len „sektorová rada“), táto bude poradným orgánom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie.
Záujmy zamestnancov v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania budú na základe § 6 zákona zastupovať odborové zväzy, odborové organizácie a zamestnanecké rady, pričom tieto nový zákon oprávňuje (1) vyjadrovať sa k finančnému zabezpečeniu a hmotnému zabezpečeniu žiakov, (2) podieľať sa na tvorbe plánov potrieb trhu práce a (3) vyjadrovať sa k sústave odborov vzdelávania a k obsahu odborného vzdelávania a prípravy.
Žiaci stredných odborných škôl budú vykonávať praktické vyučovanie pod vedením inštruktora, ktorého ustanovenie § 10 zákona vymedzuje ako fyzickú osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom, s ktorým riaditeľ strednej odbornej školy uzatvoril dohodu podľa § 43 ods. 12 školského zákona. Inštruktor bude musieť mať (1) odbornú spôsobilosť alebo spôsobilosť na výkon povolania a odborných činností, na ktoré sa žiak pripravuje, (2) potvrdenie o odbornej spôsobilosti udelené príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou, (3) odbornú prax najmenej tri roky a (4) stupeň jeho vzdelania bude musieť byť zhodný alebo vyšší ako stupeň vzdelania, ktorý žiak získa absolvovaním posledného ročníka štúdia. Inštruktor bude poskytovať majstrovi odbornej výchovy alebo učiteľovi odbornej praxe, ktorého určí riaditeľ strednej odbornej školy, informácie o činnosti, ktorú žiak počas praktického vyučovania vykonával, ako aj informácie o jeho správaní.
Úpravy obsiahnuté v § 12 a 13 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave opätovne zavádzajú pojmy finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiaka.
Finančným zabezpečením žiaka zákon rozumie (1) motivačné štipendium a (2) odmenu za produktívnu prácu, pričom finančné zabezpečenie, ktorým sa sledujú výchovno-vzdelávacie ciele, sa bude môcť žiakovi strednej odbornej školy poskytnúť za podmienok zakotvených v § 12 ods. 2 až 6 zákona.
Motivačné štipendium bude mať možnosť poskytovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou má žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce, a to mesačne v období školského vyučovania, najviac do výšky 65% sumy životného minima. Pri určovaní výšky motivačného štipendia sa bude zohľadňovať najmä dosiahnutý prospech žiaka a jeho pravidelná účasť na výchove a vzdelávaní. Úprava motivačného štipendia zakotvená v zákone vytvára priestor pre zamestnávateľov motivovať žiakov nielen k zlepšeniu prospechu, ale aj k štúdiu na konkrétnych nedostatkových odboroch stredných odborných škôl podľa aktuálnych požiadaviek trhu práce.
Ustanovenie § 12 ods. 3 zákona umožňuje, aby v prípade prípravy žiaka na výkon povolania a odborných činností, ktoré sú výkonom práce vo verejnom záujme, mohlo byť motivačné štipendium vyplácané aj z prostriedkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb, teda nielen z prostriedkov zamestnávateľa, s ktorým má žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce.
Možnosť pridelenia motivačného štipendia v minulosti upravovala vyhláška Ministerstva školstva a vedy SR č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení neskorších predpisov, ktorá bola s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2008 zrušená školským zákonom. Nový zákon teda znovu vytvára právny podklad pre možnosť priznať žiakovi strednej odbornej školy motivačné štipendium, pričom zákonná úprava sa odvíja od výšky životného minima.
Odmena za produktívnu prácu patrí žiakovi, ktorý v rámci praktického vyučovania v súlade so školským vzdelávacím programom vykonáva produktívnu prácu. Táto odmena sa bude uhrádzať z prostriedkov zamestnávateľa, teda z prostriedkov tej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. V § 12 ods. 5 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa prvýkrát definuje pojem produktívna práca, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie zhotovovanie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva, pričom za produktívnu prácu sa nepovažujú cvičné práce vykonávané žiakom počas praktického vyučovania. Odmena za produktívnu prácu sa bude poskytovať za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške 50% až 100% zo sumy určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Pri určovaní výšky odmeny za produktívnu prácu sa bude zohľadňovať aj kvalita práce a správanie žiaka.
Podľa § 13 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa žiakovi strednej odbornej školy môže poskytnúť hmotné zabezpečenie, ktoré slúži na úhradu nákladov spojených s jeho odborným vzdelávaním a prípravou, pričom hmotné zabezpečenie žiaka zahŕňa (1) stravovanie, (2) ubytovanie, (3) cestovné, (4) poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a (5) náklady na posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.
Zamestnávateľ, s ktorým má žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce, teda fyzická osoba alebo právnická osoba, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie, môže žiakovi uhradiť (1) zo svojich prostriedkov náklady spojené so stravovaním žiaka vo výške ustanovenej v § 152 ods. 3 Zákonníka práce a (2) náklady spojené s ubytovaním žiaka v školskom internáte, najviac však do výšky 45% zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa, a ďalej aj (3) preukázané cestovné verejnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého bydliska do školského internátu, strednej odbornej školy a miesta konania praktického vyučovania a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta konania praktického vyučovania a späť, pričom tieto náklady sa uhrádzajú spoločne najviac do výšky 65% sumy životného minima za kalendárny mesiac. Nový zákon v § 13 ods. 3 ustanovuje, že (4) osobné ochranné pracovné prostriedky má povinnosť žiakovi poskytnúť zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona ďalej vyplýva, že (5) fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje, je povinná zo svojich prostriedkov hradiť aj posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.
NOVELA ZÁKONNÍKA PRÁCE
V úvode predchádzajúceho textu sme sa už zmienili, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vykonáva sprievodné novelizácie 11 zákonov, pričom jedným z týchto zákonov je aj Zákonník práce, ktorý zákon o odbornom vzdelávaní a príprave novelizuje s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2009. Sprievodná novelizácia Zákonníka práce je zakotvená prostredníctvom článku II zákona (predmetnú časť zákona označujeme ďalej v texte len „novela Zákonníka práce“ alebo len „novela“).
Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 161 ods. 17 školského zákona je stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších predpisov strednou odbornou školou, novela zakotvuje zjednotenie terminológie používanej v ustanovení § 53 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce s ustanoveniami školského zákona. Z uvedeného dôvodu novela slová „stredné odborné učilište, odborné učilište alebo učilište“ v súčasnosti používané v citovaných ustanoveniach Zákonníka práce nahrádza slovami „stredná odborná škola alebo odborné učilište“ a v týchto intenciách novela mení aj pôvodný nadpis pod ustanovením § 53 Zákonníka práce „Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom učilišťa“ na nový nadpis „Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa“.
Okrem popísaných zmien týkajúcich sa ustanovenia § 53 Zákonníka práce ďalej novela vypúšťa ustanovenie § 214 Zákonníka práce, ktoré sa týka úpravy inštitútu zodpovednosti za škodu v niektorých osobitných prípadoch, pričom § 214 Zákonníka práce v súčasnosti upravuje (1) zodpovednosť žiaka strednej školy, odborného učilišťa alebo učilišťa alebo študenta vysokej školy za škodu spôsobenú škole alebo zamestnávateľovi, ktorú spôsobili pri teoretickom vyučovaní alebo praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi, (2) zodpovednosť školy alebo jej zriaďovateľa za škodu, ktorá vznikla žiakovi základnej školy, základnej umeleckej školy, špeciálnej základnej školy, pomocnej školy a osobitnej školy pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom zariadení alebo v priamej súvislosti s nimi, (3) zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žiakovi strednej školy alebo odborného učilišťa a učilišťa pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom zariadení alebo v priamej súvislosti s nimi.
Pre úplnosť si dovoľujeme dať Vám do pozornosti, že predchádzajúcim dvom novelizáciám Zákonníka práce, teda novelizácii Zákonníka práce vykonanej s účinnosťou odo dňa 1. marca 2009 článkom II zákona č. 49/2009 Z. z., ako aj novelizácii Zákonníka práce vykonanej s účinnosťou odo dňa odo dňa 1. januára 2009 článkom I zákona č. 460/2008 Z. z., sa podrobne venovalo februárové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.