Zmeny v systéme starobného dôchodkového sporenia priniesli s účinnosťou odo dňa 1. júla 2009 viac garancií do tzv. druhého kapitalizačného piliera, zníženie poplatkov za správu majetku sporiteľov, nový výnosový poplatok pre dôchodkové správcovské spoločnosti v prípade zhodnotenia majetku sporiteľov i nový inštitút garančného účtu dôchodkového fondu. Zmeny v dôchodkovom sporení našli svoj odraz aj v nových úpravách Národnej banky Slovenska, dohľadu ktorej táto oblasť podlieha. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám všetky nové právne úpravy priblížime a oživíme tak tému druhého piliera, ktorej bolo venované decembrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Bezpečnosť činností vykonávaných dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (ďalej v texte len „DSS“) je už od vzniku DSS garantovaná vzájomne previazaným systémom kontroly a dohľadu, pričom rámcovo možno tento systém charakterizovať tým, že (1) všetky činnosti DSS podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska (ďalej v texte len „NBS“), (2) podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“ alebo len „zákon“) sú DSS povinné oznámiť NBS každé porušenie svojich povinností, (3) činnosť DSS predovšetkým v oblasti investovania a správy majetku v dôchodkových fondoch kontroluje aj depozitár, ktorým môže byť len banka, a tá obdobne ako DSS podlieha dohľadu NBS, (4) zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení vyplýva obdobná povinnosť, akú majú DSS, aj pre depozitára, a to povinnosť oznámiť NBS každé porušenie svojich povinností, (5) DSS a jej depozitár sú tiež povinní denne poskytovať NBS informácie o každej transakcii s majetkom v dôchodkových fondoch, ktoré DSS spravuje, (6) vlastný majetok DSS je oddelený od majetku v dôchodkových fondoch, teda od dôchodkových úspor, tieto DSS len spravuje, (7) podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení je DSS povinná dodržiavať pravidlá obozretného podnikania, (8) DSS pri správe majetku v dôchodkových fondoch musí dodržiavať pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika v súlade so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení, (9) NBS má široké oprávnenia pri výkone dohľadu nad DSS, je oprávnená napríklad uložiť opatrenie na nápravu, ukladať pokuty, ale aj odňať povolenie na vznik a činnosť DSS, (10) zákon o starobnom dôchodkovom sporení na ochranu sporiteľov a poberateľov dôchodkov ako disponibilného prebytku upravuje právny režim záruky za škody spôsobené na majetku v dôchodkových fondoch spravovaných DSS, pričom za škody spôsobené takým rozhodnutím, postupom alebo iným konaním DSS alebo jej depozitára, ktoré sú v rozpore so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení alebo inými právnymi predpismi a mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, ručí v plnom rozsahu Sociálna poisťovňa a na rozhodovanie o náhrade škody je príslušný súd.
NOVELA ZÁKONA O STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
Dňa 1. júla 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 137/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení“ alebo len „novela“).
S účinnosťou odo dňa 1. júla 2009, teda od účinnosti novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa z hľadiska sporiteľov systém starobného dôchodkového sporenia na Slovensku v tzv. druhom kapitalizačnom pilieri (ďalej v texte len „druhý pilier“) v porovnaní s inými, obdobnými systémami vo svete, zaradil nielen k najbezpečnejším, ale aj najlacnejším. Tento fakt vyplýva zo zmien zakotvených novelou zákona o starobnom dôchodkovom sporení, prostredníctvom ktorých po novom každá dôchodková správcovská spoločnosť vlastným majetkom garantuje vo všetkých troch dôchodkových fondoch, teda v konzervatívnom, vyváženom a rastovom dôchodkovom fonde, výšku dôchodkových úspor podľa pravidiel vyplývajúcich z novej právnej úpravy, pričom poplatky za správu majetku sporiteľov v dôchodkovom fonde po novom poklesli o cca 60% v porovnaní s ich doterajšou výškou. Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou odo dňa 1. júla 2009 zaviedla pre všetky dôchodkové fondy garanciu minimálneho výnosu, ktorá spočíva v tom, že DSS budú po novom pri každom dôchodkovom fonde vytvárať garančný účet a následne, ak DSS do uplynutia sledovaného obdobia v porovnaní s jeho začiatkom prostriedky sporiteľov zhodnotí, teda ak sa zvýši hodnota dôchodkových jednotiek, ktoré si sporiteľ za každý ním zaslaný príspevok nakupuje, bude môcť DSS čerpať poplatky z garančného účtu. V opačnom prípade, teda v prípade strát, bude DSS povinná do garančného fondu doplácať (dorovnávať straty) z jej vlastného majetku. Záruka minimálneho výnosu sporiteľom garantuje, že od účinnosti novely budú mať na svojom súkromnom dôchodkovom účte minimálne toľko, koľko tam od nadobudnutia účinnosti novely po odpočítaní poplatkov pošlú. Garancia minimálneho výnosu sa nevzťahuje na hodnotu majetku v dôchodkových fondoch do nadobudnutia účinnosti novely. Zavedenie garancie minimálneho výnosu v povinnom dôchodkovom sporení, ktoré sporiteľov chráni pred možnými stratami, je pomerne bežné a existuje v mnohých krajinách, napríklad v Maďarsku nesmie byť výnos dôchodkového fondu nižší než 85% výnosu indexu štátnych dlhopisov, v spojení s novelou zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa však ozvalo i množstvo kritických hlasov volajúcich napríklad po uvoľnení pravidiel v rastových fondoch, aby DSS nestratili motiváciu investovať do akcií, a aby napríklad zavedenie garancie minimálneho výnosu nepripravilo sporiteľov o možné vyššie výnosy v budúcnosti. Okrem nového inštitútu garančného účtu dôchodkového fondu, zvýšenia garancií a zníženia poplatkov za správu majetku sporiteľov v dôchodkovom fonde zakotvila novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení pre druhý pilier aj nový druh odplaty pre dôchodkové správcovské spoločnosti za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde (tento ďalej v texte označujeme aj ako „výnosový poplatok“), ale aj ďalšie zmeny. Na zmeny v oblasti dôchodkového sporenia reagujú aj nové právne predpisy vydané Národnou bankou Slovenska, dohľadu ktorej oblasť dôchodkového sporenia podlieha.
S obsahom i dôsledkami novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a s novými úpravami NBS Vás podrobne oboznámime v ďalšom texte, znovu Vám tak priblížime problematiku druhého piliera, ktorej bolo venované decembrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Zmenou § 47 ods. 2, § 72 ods. 1, § 74 ods.1, § 75 ods. 5, § 77 ods. 4 zákona a včlenením nových ustanovení § 63b, § 63c a ustanovenia § 98a zákona zaviedla novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení do systému starobného dôchodkového sporenia nový inštitút, a to garančný účet dôchodkového fondu. Nové ustanovenie § 98a zákona ukladá dôchodkovej správcovskej spoločnosti povinnosť zriadiť a viesť v každom ňou spravovanom dôchodkovom fonde garančný účet dôchodkového fondu, na ktorom sa evidujú dôchodkové jednotky oddelene od osobných dôchodkových účtov sporiteľov, pričom na garančnom účte dôchodkového fondu sa eviduje taký počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu aktuálneho zostatku poplatkov podľa § 63b zákona vyjadreného v peniazoch a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky.
Majetok uložený na garančnom účte dôchodkového fondu môže DSS použiť na (1) úhradu odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, (2) zvýšenie aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky. Novela ďalej určuje, že na garančný účet dôchodkového fondu sa primerane použije úprava týkajúca sa osobných dôchodkových účtov obsiahnutá v § 94 ods. 3 a 4 zákona a súčasne upravuje aj vedenie garančného účtu v prípade zlúčenia dôchodkových fondov a nakladanie s dôchodkovými jednotkami na tomto účte. Pri zlúčení dôchodkových fondov skončí DSS vedenie garančného účtu dôchodkového fondu, preberajúca DSS bezodplatne pripíše na garančný účet preberajúcej DSS v príslušnom dôchodkovom fonde počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu zostatku na garančnom účte dôchodkového fondu DSS, z ktorej prechádza správa, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky preberajúceho dôchodkového fondu. S dôchodkovými jednotkami evidovanými na garančnom účte dôchodkového fondu nemožno nakladať inak ako spôsobom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, pričom povinnosť DSS zvýšiť aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky ustanoveným spôsobom upravila novela v novom § 63c zákona.
Na základe nového § 63c zákona platí, že DSS je povinná zvýšiť aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky vypočítanú podľa § 75 ods. 5 zákona k poslednému dňu sledovaného obdobia, a to spôsobom podľa § 63c ods. 2 a 3 zákona. Z novelou upraveného znenia § 75 ods. 5 zákona vyplýva, že aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a počtu všetkých dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných dôchodkových účtoch všetkých sporiteľov dôchodkového fondu a na garančnom účte dôchodkového fondu v deň výpočtu.
Nové ustanovenie § 63c ods. 2 zákona ďalej určuje, že ak je aktuálna hodnota garančného účtu dôchodkového fondu vyjadrená v peniazoch vyššia alebo rovná absolútnej hodnote sumy odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, o ktorej sa zmienime v ďalšom texte, DSS odpíše z garančného účtu dôchodkového fondu počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu absolútnej hodnoty sumy odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde určenej podľa § 63 ods. 11 zákona a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky podľa už spomínaného § 75 ods. 5 zákona.
V prípade, ak je aktuálna hodnota garančného účtu dôchodkového fondu vyjadrená v peniazoch nižšia ako absolútna hodnota sumy odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, je DSS podľa § 63c ods. 3 zákona povinná odpísať z garančného účtu dôchodkového fondu všetky dôchodkové jednotky a do majetku v dôchodkovom fonde doplniť z vlastného majetku rozdiel absolútnej hodnoty sumy odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde určenej podľa § 63 ods. 11 zákona a aktuálnej hodnoty garančného účtu dôchodkového fondu vyjadrenej v peniazoch. V § 63c ods. 4 zákona novela ustanovuje, že čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde platná k poslednému dňu sledovaného obdobia je čistá hodnota majetku upravená podľa predchádzajúcej vety, teda podľa § 63c ods. 3 zákona. Aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky platná k poslednému dňu sledovaného obdobia sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde upravenej podľa § 63c ods. 2 a 3 zákona a počtu dôchodkových jednotiek upravených podľa už spomínaného § 63c ods. 2 a 3 zákona. Ak však DSS zvýšila aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky postupom podľa § 63c ods. 1 až 4 zákona, novela DSS v § 63c ods. 5 zákona výslovne zakazuje postupovať v sledovanom období opätovne podľa § 63 ods. 11 a 13 zákona upravujúcich výpočet výnosového poplatku.
Nové ustanovenie § 63b zákona určuje, že na garančný účet dôchodkového fondu sa v prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca uhradí suma poplatku na garančný účet dôchodkového fondu, ktorá sa vypočíta podľa novej prílohy č. 3 zákona k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
V súvislosti so zavedením garančného účtu dôchodkového fondu novela upravila aj § 72 ods. 1 a § 74 ods.1 zákona o starobnom dôchodkovom sporení týkajúce sa majetku v dôchodkovom fonde, pričom zmena ich znenia nadväzuje na úpravy, o ktorých sme sa zmienili v predchádzajúcom texte.
So zakotvením nového inštitútu garančného účtu dôchodkového fondu súvisí aj rozšírenie ustanovenia § 77 ods. 4 zákona o starobnom dôchodkovom sporení o nové písmená g) a h), na základe ktorých sa medzi obligatórne náležitosti štatútu dôchodkového fondu po novom zaradili aj výška odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde a referenčná hodnota konzervatívneho dôchodkového fondu podľa nového znenia § 91 zákona a zloženie referenčnej hodnoty dôchodkových fondov podľa nového ustanovenia § 91a zákona, ktorým sa budeme taktiež venovať.
Na základe rozšírenia § 63 ods. 1 zákona o nové písmeno c) zaviedla novela nový spôsob odmeňovania DSS, pre ktoré okrem doterajšej odplaty za správu dôchodkového fondu a odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu zakotvila aj nový druh odplaty, a to odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, ktorej úprava je obsiahnutá v nových odsekoch 9 až 13 § 63 zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Tento nový výnosový poplatok si však DSS bude môcť vyplatiť len vtedy, ak sa hodnota dôchodkových jednotiek, ktoré si sporiteľ za každý príspevok nakupuje, zvýši, zjednodušene povedané, ak majetok na účte sporiteľa narastie nielen o príspevky, ktoré tam posiela, ale aj o ich kladné zhodnotenie. Výška tejto odplaty pre DSS tak bude závisieť od výnosov dosiahnutých DSS. Z nových ustanovení § 63 ods. 9 až 13 zákona vyplýva, že odplata DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde za jeden mesiac správy dôchodkového fondu určená v štatúte dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 5,6% z jednej šestiny zhodnotenia majetku v dôchodkovom fonde za sledované obdobie, týmto sa rozumie posledných šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom prvé sledované obdobie začína plynúť odo dňa 1. júla 2009. Výnosový poplatok za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde môže byť podľa novely maximálne 5,6% z jednej šestiny dosiahnutého výnosu, zvyšných 94,4% z jednej šestiny dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi. Výnosový poplatok si teda DSS budú môcť inkasovať najskôr od začiatku roka 2010, pretože až v tomto čase uplynie prvé sledované polročné obdobie, počas ktorého sa má posudzovať zhodnotenie majetku sporiteľov v dôchodkových fondoch odo dňa účinnosti novely. Na účely výpočtu výšky výnosového poplatku ako novej odplaty pre DSS sa zhodnotením majetku v dôchodkovom fonde rozumie súčin pomeru aritmetického priemeru aktuálnych hodnôt dôchodkových jednotiek za posledný kalendárny mesiac sledovaného obdobia a aritmetického priemeru aktuálnych hodnôt dôchodkových jednotiek za prvý kalendárny mesiac sledovaného obdobia zníženého o hodnotu 1 a priemernej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde za sledované obdobie. Ak je však tento výsledok výpočtu záporný, výnosový poplatok DSS nepatrí a DSS postupuje podľa § 63c zákona, o ktorom sme sa už zmienili. V prípade, ak DSS vznikne právo na odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, potom sa táto odplata (výnosový poplatok) DSS vypláca z garančného účtu dôchodkového fondu, teda DSS odpíše z garančného účtu dôchodkového fondu počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu hodnoty výnosového poplatku za jeden mesiac správy dôchodkového fondu určenom v štatúte dôchodkového fondu a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky.
V súvislosti s vyššie uvedenými úpravami zakotvenými novelou si Vám pre úplnosť dovoľujeme dať do pozornosti, že § 105 ods. 1 zákona ukladá DSS povinnosť každý pracovný deň vypočítať a v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou najmenej raz za sedem dní zverejniť (1) aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky v jednotlivých ňou spravovaných dôchodkových fondoch a tiež (2) čistú hodnotu majetku v jednotlivých ňou spravovaných dôchodkových fondoch a so zavedením nového výnosového poplatku pre DSS súvisela úprava § 105 ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, na základe ktorého je DSS povinná najmenej raz za mesiac zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou nielen výšku odplaty DSS za správu dôchodkového fondu, ale po novom aj výšku výnosového poplatku, teda odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde.
Zmenou § 63 ods. 2 zákona sa novela dotkla aj výšky odplaty DSS za správu dôchodkového fondu. Podľa doterajšej právnej úpravy mala dôchodková správcovská spoločnosť právo na odplatu za správu dôchodkového fondu za jeden mesiac správy dôchodkového fondu vo výške, ktorá nesmela presiahnuť 0,065% priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Na odplatu za správu dôchodkového fondu má DSS právo bez ohľadu na to, či sa majetok sporiteľov v dôchodkových fondoch zhodnocuje alebo nie. Novela percentuálnu sadzbu odplaty za správu dôchodkového fondu znížila na 0,025% priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Z doplneného ustanovenia § 63 ods. 5 zákona vyplýva, že rovnako ako výšku výnosového poplatku aj výšku odplaty DSS za správu dôchodkového fondu si stanovuje DSS, novela však ich výšku ohraničila.
Z nového znenia § 91 zákona, už spomínaného v spojení s náležitosťami štatútu dôchodkového fondu, po novele vyplýva pre DSS povinnosť porovnávať výkonnosť ňou spravovaného konzervatívneho dôchodkového fondu s referenčnou hodnotou konzervatívneho dôchodkového fondu spolu s povinnosťou DSS dosahovať výkonnosť v konzervatívnom dôchodkovom fonde najmenej na úrovni referenčnej hodnoty konzervatívneho dôchodkového fondu, pričom nesplnenie týchto povinností je DSS povinná oznámiť NBS bez zbytočného odkladu. Referenčnú hodnotu konzervatívneho dôchodkového fondu definuje vyhláška NBS č. 267/2009 Z. z. o referenčnej hodnote konzervatívneho dôchodkového fondu a o zložení referenčnej hodnoty vyváženého dôchodkového fondu a rastového dôchodkového fondu (ďalej v texte len „vyhláška NBS č. 267/2009 Z. z.“ alebo len „vyhláška NBS k druhému pilieru“), o ktorej sa ešte zmienime, táto pod referenčnou hodnotou konzervatívneho dôchodkového fondu rozumie pomer aritmetického priemeru aktuálnych hodnôt dôchodkových jednotiek za posledný kalendárny mesiac sledovaného obdobia a aritmetického priemeru aktuálnych hodnôt dôchodkových jednotiek za prvý kalendárny mesiac sledovaného obdobia, ktorý sa rovná hodnote jedna. Za porušenie povinnosti dosahovať výkonnosť v konzervatívnom dôchodkovom fonde najmenej na úrovni referenčnej hodnoty konzervatívneho dôchodkového fondu môže NBS uložiť DSS okrem sankcií podľa § 115 ods. 1 zákona aj povinnosť doplniť do konzervatívneho dôchodkového fondu majetok v takej výške, aby výkonnosť konzervatívneho dôchodkového fondu bola na tejto, zákonom ustanovenej úrovni. Okrem tejto úpravy obsahuje § 91 ods. 5 zákona aj splnomocňovacie ustanovenie pre NBS na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je už spomínaná vyhláška NBS k druhému pilieru.
Vo vzťahu k vyváženému a rastovému dôchodkovému fondu vyplýva z nového ustanovenia § 91a zákona pre DSS povinnosť porovnávať zloženie majetku ňou spravovaného vyváženého dôchodkového fondu so zložením referenčnej hodnoty vyváženého dôchodkového fondu a tiež povinnosť porovnávať zloženie majetku ňou spravovaného rastového dôchodkového fondu so zložením referenčnej hodnoty rastového dôchodkového fondu. V súvislosti s náležitosťami štatútu dôchodkového fondu sme sa už zmienili, že novou povinnosťou DSS je tiež v štatúte dôchodkového fondu určiť zloženie referenčnej hodnoty vyváženého dôchodkového fondu a zloženie referenčnej hodnoty rastového dôchodkového fondu, pričom zloženie ktorejkoľvek z týchto dvoch referenčných hodnôt môže DSS zmeniť najskôr po uplynutí 60 kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti posledného určenia tohto zloženia v štatúte, okrem prípadu, ak NBS udelí DSS predchádzajúci súhlas na zmenu štatútu dôchodkového fondu týkajúcu sa zmeny zloženia referenčnej hodnoty pred uplynutím tejto lehoty. Zloženie majetku vo vyváženom dôchodkovom fonde a v rastovom dôchodkovom fonde sa môže odchýliť od zloženia ich referenčnej hodnoty len v rozsahu ustanovenom vo vyhláške NBS k druhému pilieru, s ktorou Vás oboznámime v ďalšom texte.
S úpravou obsiahnutou po novele v § 91 a v § 91a zákona súviselo aj rozšírenie znenia § 107 zákona, na základe ktorého platí, že DSS je povinná na svojej internetovej stránke uvádzať po novom aj referenčnú hodnotu konzervatívneho dôchodkového fondu podľa § 91 zákona a zloženie referenčnej hodnoty dôchodkových fondov podľa § 91a zákona. Obsah mesačných správ o vývoji investovania majetku v dôchodkových fondoch, ktoré je DSS povinná zverejňovať na svojej internetovej stránke, bol novelou rozšírený aj o vyhodnotenie porovnania výkonnosti konzervatívneho dôchodkového fondu s referenčnou hodnotou konzervatívneho dôchodkového fondu a vyhodnotenie porovnania zloženia majetku vo vyváženom dôchodkovom fonde a zloženia majetku v rastovom dôchodkovom fonde so zložením ich referenčnej hodnoty.
ÚPRAVY NBS TÝKAJÚCE SA DRUHÉHO PILIERA
Dňa 1. júla 2009 nadobudla účinnosť už spomínaná vyhláška NBS k druhému pilieru. Vyhlášku NBS č. 267/2009 Z. z. vydala Národná banka Slovenska na základe splnomocňovacích ustanovení obsiahnutých v § 91 ods. 5 a § 91a ods. 3 a 4 zákona o starobnom dôchodkovom sporení po jeho novelizácii vykonanej zákonom č. 137/2009 Z. z., výklad ktorého je pre Vás spracovaný v predchádzajúcom texte.
Vyhláška NBS k druhému pilieru (1) vymedzuje pojmy výkonnosť konzervatívneho dôchodkového fondu, pojem referenčná hodnota konzervatívneho dôchodkového fondu, (2) ustanovuje postup ich výpočtu, (3) obdobie a periodicitu porovnávania výkonnosti konzervatívneho dôchodkového fondu s referenčnou hodnotou konzervatívneho dôchodkového fondu, (4) zloženie referenčnej hodnoty konzervatívneho dôchodkového fondu a ďalšie podrobnosti o vykonávaní porovnávania výkonnosti konzervatívneho dôchodkového fondu s referenčnou hodnotou konzervatívneho dôchodkového fondu, (5) taktiež definuje pojem referenčnej hodnoty vyváženého dôchodkového fondu a pravidlá pre jej zloženie, (6) pojem referenčnej hodnoty rastového dôchodkového fondu a pravidlá pre jej zloženie, (7) obdobie a periodicitu porovnávania zloženia majetku vo vyváženom dôchodkovom fonde a v rastovom dôchodkovom fonde so zložením ich referenčnej hodnoty, (8) ustanovuje aj maximálnu povolenú odchýlku pre zloženie majetku v rastovom a vyváženom dôchodkovom fonde a ďalšie podrobnosti o vykonávaní porovnávania zloženia majetku vo vyváženom dôchodkovom fonde a v rastovom dôchodkovom fonde.
Novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa týka aj metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa 20. mája 2009 č. 2/2009, ktoré Národná banka Slovenska vydala v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní niektorých ustanovení zákona o starobnom dôchodkovom sporení po jeho novelizácii vykonanej už vyššie spomínaným zákonom č. 137/2009 Z. z. (ďalej v texte len „metodické usmernenie NBS“). Metodické usmernenie NBS upravuje podrobnosti o určení (1) čistej hodnoty majetku, (2) počtu dôchodkových jednotiek, (3) aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky, (4) výšky poplatku na garančný účet dôchodkového fondu, (5) odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde a (6) k postupu dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri znehodnotení majetku v dôchodkovom fonde podľa § 63, § 63b, § 63c, § 75, § 95 a § 96 zákona o starobnom dôchodkovom sporení po jeho novelizácii vykonanej zákonom č. 137/2009 Z. z., ktorej výklad je pre Vás spracovaný v predchádzajúcom texte.
Metodické usmernenie NBS s účinnosťou odo dňa 1. júla 2009 zrušuje metodické usmernenie Rady Úradu pre finančný trh č. 8/2005 zo dňa 21. septembra 2005 k postupu pri určení počtu dôchodkových jednotiek po pripísaní príspevku na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet dôchodkového fondu podľa § 95 a § 96 zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Metodické usmernenie NBS bolo uverejnené v čiastke 12/2009 Vestníka NBS zo dňa 1. júna 2009 a jeho plné znenie je pre Vás k dispozícii na tomto linku.
Dňa 15. marca 2009 nadobudla účinnosť vyhláška NBS č. 74/2009 Z. z. o predkladaní oznámení o prekročení a zosúladení limitov v majetku dôchodkového fondu a doplnkového dôchodkového fondu (ďalej v texte len „vyhláška NBS o predkladaní oznámení“). Vyhláška NBS o predkladaní oznámení ustanovila pre dôchodkové správcovské spoločnosti a ich depozitárov vzory oznámení o prekročení a zosúladení limitov v majetku dôchodkového fondu, ktoré sa predkladajú za jednotlivé dôchodkové fondy spravované dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ich vzory a metodika sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 vyhlášky NBS o predkladaní oznámení.
Vyhláškou NBS o predkladaní oznámení boli súčasne ustanovené aj oznámenia pre doplnkové dôchodkové spoločnosti a ich depozitárov, pričom tieto subjekty za jednotlivé doplnkové dôchodkové fondy spravované doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou predkladajú oznámenia o prekročení a zosúladení limitov v majetku doplnkového dôchodkového fondu, vzory týchto oznámení a ich metodika sú obsiahnuté v prílohách č. 3 a 4 vyhlášky NBS o predkladaní oznámení.
Všetky vyššie spomínané oznámenia sa vypracúvajú elektronicky v príslušnom informačnom systéme Národnej banky Slovenska a predkladajú sa bez zbytočného odkladu po vzniku skutočnosti, ktorá je dôvodom na ich predloženie.
INÉ ÚPRAVY NBS TÝKAJÚCE SA DÔCHODKOVÉHO SPORENIA
Dňa 1. augusta 2009 nadobudla účinnosť vyhláška NBS č. 270/2009 Z. z. o poskytovaní informácií o stave majetku v doplnkových dôchodkových fondoch (ďalej v texte len „vyhláška NBS č. 270/2009 Z. z.“ alebo len „vyhláška NBS o poskytovaní informácie o stave majetku“). Vyhlášku NBS o poskytovaní informácie o stave majetku vydala Národná banka Slovenska podľa § 67 ods. 5 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“).
Vyhláška NBS č. 270/2009 Z. z. ukladá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ďalšiu povinnosť, a to povinnosť predkladať informáciu o stave majetku v jednotlivých doplnkových dôchodkových fondoch vytváraných a spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to vo forme výkazu, pričom vzor informácie a metodika jej poskytovania sú uvedené v prílohe tejto vyhlášky. Informácia o stave majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje, sa predkladá elektronicky v príslušnom informačnom systéme Národnej banky Slovenska.
Dňa 1. júla 2009 nadobudla účinnosť aj ďalšia právna úprava týkajúca sa oblasti dôchodkového sporenia, a to vyhláška NBS č. 246/2009 Z. z. o spôsobe určenia hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a doplnkovom dôchodkovom fonde a o zmene vyhlášky Ministerstva financií SR č. 217/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o metódach a postupoch stanovenia hodnoty majetku v doplnkových dôchodkových fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška NBS č. 246/2009 Z. z.“ alebo len „nová vyhláška NBS“).
Nová vyhláška NBS okrem vymedzenia pojmov ustanovila aj určenie hodnoty (1) príspevkov a penále, (2) vkladov, (3) prevoditeľných cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, (4) prevoditeľných cenných papierov z nových emisií, (5) určenie hodnoty nástrojov peňažného trhu, (6) podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, (7) podielových listov špeciálnych podielových fondov nehnuteľností, (8) určenie hodnoty finančných derivátov, ďalej upravila (9) určenie hodnoty pohľadávok a záväzkov ako aj (10) určenie hodnoty finančného nástroja vyjadrenej v cudzej mene.
Novou vyhláškou NBS bola zrušená vyhláška Ministerstva financií SR č. 48/2005 Z. z. o metódach a postupoch stanovenia hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a o spôsobe určenia hodnoty cenných papierov v majetku v dôchodkovom fonde. Vyhláška NBS č. 246/2009 Z. z. s účinnosťou odo dňa 1. júla 2009 svojím článkom II novelizovala vyhlášku Ministerstva financií SR č. 217/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o metódach a postupoch stanovenia hodnoty majetku v doplnkových dôchodkových fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška MF SR“), pričom nová vyhláška sa svojimi ustanoveniami dotkla § 7 a prílohy časti C vyhlášky MF SR.
V rovnaký deň ako vyhláška NBS o predkladaní oznámení, teda dňa 15. marca 2009 nadobudla účinnosť aj vyhláška NBS č. 75/2009 Z. z. o poskytovaní informácie o čistej hodnote majetku v doplnkových dôchodkových fondoch (ďalej v texte len „vyhláška NBS č. 75/2009 Z. z.“ alebo len „vyhláška NBS o poskytovaní informácie o čistej hodnote majetku“). Vyhlášku NBS č. 75/2009 Z. z. vydala NBS na základe § 47 ods. 8 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Vyhláška NBS č. 75/2009 Z. z. ukladá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť predkladať informáciu o čistej hodnote majetku v jednotlivých doplnkových dôchodkových fondoch vytváraných a spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to vo forme výkazu, ktorého vzor je spolu s vysvetlivkami na jeho vyplnenie uvedený v prílohe tejto vyhlášky. Informácia o čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde vytvorenom a spravovanom doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou sa predkladá elektronicky každý pracovný deň za predchádzajúci pracovný deň v príslušnom informačnom systéme Národnej banky Slovenska.