Novela zákona o advokácii zaviedla s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2009 nový inštitút autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti, s ktorým súvisia aj nové povinnosti advokátov vyplývajúce z novely v spojení s dvoma novými uzneseniami Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. Zmeny nastali aj v úprave zodpovednosti advokátov a ich odmeňovania. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vás so všetkými novými úpravami detailne zoznámime a znovu tak otvoríme tému autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti z minuloročného aprílového vydania bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Dňa 1. septembra 2009 nadobudla účinnosť novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o advokácii“ alebo len „zákon“). Novela zákona o advokácii bola vykonaná článkom II zákona č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (predmetnú časť citovaného zákona označujeme ďalej v texte len „novela zákona o advokácii“ alebo len „novela“).
NOVELA ZÁKONA O ADVOKÁCII
V zákone o advokácii zakotvila novela nový inštitút autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti advokátmi, s ktorým je spojená aj nová úprava zodpovednosti advokátov. Ďalšie zmeny novela priniesla v oblasti odmeňovania advokátov, v rámci ktorej zaviedla aj novú informačnú povinnosť advokátov voči klientom, novela sa dotkla tiež úpravy disciplinárnej zodpovednosti obsiahnutej v zákone o advokácii, vymedzila pojem odborná starostlivosť advokáta a v spojení s ňou upravuje i dôsledky pre prípad poskytnutia nekvalitnej právnej služby.
Úvahy a návrhy zakotviť do zákona o advokácii inštitút autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti advokátmi a s tým spojenú novú úpravu ich zodpovednosti sa objavili už dávnejšie. Do Národnej rady SR bol na prerokovanie ešte v minulom roku predložený návrh zákona, ktorým mala byť vykonaná novelizácia zákona o advokácii, tento však nebol schválený. Na obsah tohto návrhu Vašu pozornosť upriamilo minuloročné aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
V porovnaní s vyššie spomínaným návrhom sú zmeny, ktoré do zákona o advokácii zakotvila ostatná novela, rozsiahlejšie. Obsah a dôsledky týchto zmien Vám podrobne priblížime v ďalšom texte.
Novela zákona o advokácii spolu s úpravami, ktoré zakotvila v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „katastrálny zákon“), zaviedla nový inštitút autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti advokátmi, ktorého zmyslom je posilniť právnu istotu účastníkov tejto zmluvy. Predstavuje možnosť vybrať si bezpečnejší, jednoduchší a rýchlejší prevod nehnuteľnosti s využitím právnych služieb advokáta, ktorý zmluvu o prevode nehnuteľnosti autorizuje.
Výhodou autorizovanej zmluvy o prevode nehnuteľnosti je zbavenie povinnosti účastníkov osvedčovať na nej svoje podpisy, pričom v prípade, ak bola zmluva o prevode nehnuteľnosti autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu v kratšej lehote, a to v lehote do 20 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Uvedená lehota sa vzťahuje aj na zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovené vo forme notárskej zápisnice, tejto možnosti sa taktiež venujeme v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO v súvislosti s novelou zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Notársky poriadok“). Na druhej strane je pre úplnosť potrebné uviesť, že autorizácia zmluvy o prevode nehnuteľnosti advokátom ani vyhotovenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti vo forme notárskej zápisnice nie sú povinné. Absencia autorizačnej doložky nespôsobuje neplatnosť zmluvy. V prípade, ak advokát poskytne právnu službu pri prevode nehnuteľnosti, avšak nebude zmluvu autorizovať, dôsledkom bude, že sa nedosiahnu účinky predpokladané novelou katastrálneho zákona, ktorej sa taktiež venujeme v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Všeobecné ustanovenia obsiahnuté v prvej časti zákona o advokácii novela rozšírila o nové ustanovenia § 1a a § 1b, prostredníctvom ktorých bol zakotvený nový inštitút autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti, táto je definovaná ako spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody (ďalej v texte len „autorizácia zmluvy“ alebo len „autorizácia“). V zmysle novely je autorizáciu zmluvy advokát povinný potvrdiť v doložke o autorizácii (autorizačnej doložke), táto musí obsahovať (1) vyhlásenie advokáta, že zmluvu autorizoval podľa § 1a ods. 1 zákona o advokácii v znení novely, (2) údaj o počte listov zmluvy, (3) miesto a dátum autorizácie zmluvy, teda vydania doložky o autorizácii, (4) meno, priezvisko a podpis autorizujúceho advokáta a (5) odtlačok pečiatky advokáta, v ktorej je uvedené meno advokáta, adresa advokátskej kancelárie a číslo zápisu v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory (ďalej v texte len „SAK“). Vzor doložky o autorizácii je uvedený v prílohe č. 3 k zákonu o advokácii v znení novely, ku ktorej si Vám dovoľujeme dať do pozornosti chybu v číselnom označení novely (vo vzore doložky má byť správne predmetná novela označená ako zákon č. 304/2009 Z. z.). Predmetná chyba bola odstránená Redakčným oznámením o oprave chyby zverejneným v Zbierke zákonov SR na strane 3358 v čiastke č. 157 z roku 2009.
Z novej úpravy inštitútu autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti nie je zrejmé, aký počet vyhotovení zmluvy o prevode nehnuteľnosti má advokát povinnosť autorizovať. Novela v súvislosti s autorizáciou neupravuje ani situáciu, ktorý z advokátov by mal autorizáciu vykonať, ak je každá zo zmluvných strán zastúpená advokátom.
V prípade, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát má po novele povinnosť upozorniť účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uviesť vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Advokát je po novom povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti aj výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Ak advokát nepozná účastníkov, prípadne ich zástupcov, títo svoju totožnosť musia preukázať platným dokladom totožnosti alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Advokát musí zistiť totožnosť na strane všetkých účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak advokát napriek postupu podľa predchádzajúcej vety nemá istotu o totožnosti osôb, v zmysle novely má povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie, predovšetkým vyzvať osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, zistiť totožnosť prostredníctvom ďalších svedkov, o ktorých totožnosti nemá žiadne pochybnosti, požiadať o vyjadrenie príslušnú obec, vykonať zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. V spojení s dokladmi totožnosti si Vám dovoľujeme dať do pozornosti zisťovanie totožnosti notárom, ktorému sa taktiež venujeme v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO v súvislosti s novelou Notárskeho poriadku.
Ak sa advokátovi ani napriek ďalšiemu zisťovaniu nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a právnu službu neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti s výnimkou prípadu, ak preukáže, že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody. Touto novou úpravou obsiahnutou v § 1b ods. 3 zákona o advokácii teda novela zakotvila objektívnu zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti spolu s možnosťou liberácie v jedinom prípade, a to vtedy, ak advokát preukáže, že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii platí, že advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, pričom zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
V súvislosti s novozakotvenou objektívnou zodpovednosťou advokáta za škodu spôsobenú zneužitím dokladov (totožnosti), o ktorej sme sa už zmienili vyššie, novela upravila znenie § 26 ods. 4 zákona o advokácii, na základe ktorého po novom platí, že ak zákon o advokácii neustanovuje inak (iná úprava je v prípade objektívnej zodpovednosti zakotvenej po novele v § 1b ods. 3 zákona o advokácii), advokát sa zbaví zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
V prípade, ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti požiada v spojení s autorizáciou o uskutočnenie podania na správu katastra, advokát má po novele povinnosť na základe písomného plnomocenstva účastníka toto podanie vyhotoviť a zabezpečiť jeho doručenie správe katastra vrátane príslušných listín o úkone. Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu v lehote do 20 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
Zákon o advokácii v § 18 ustanovuje, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný, o čom je advokát povinný klienta vhodným spôsobom poučiť. Z § 18 ods. 2 zákona o advokácii ďalej po novom vyplýva, že pri výkone advokácie je advokát povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, tou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát má naďalej povinnosť postupovať pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu a v záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá určené predpismi SAK.
Novou úpravou, ktorú novela zakotvila v § 18 ods. 4 zákona o advokácii, sa advokátom ukladá ďalšia nová povinnosť, a to povinnosť advokáta v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Advokát je teda povinný informovať klienta o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby, pričom súčasťou tejto jeho povinnosti je aj presné vymedzenie konkrétneho úkonu. V prípade, že si advokát svoju informačnú povinnosť vo vzťahu ku klientovi nesplní, nevznikne mu právo na odmenu len za ten jednotlivý úkon, ktorého sa nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii týkalo, čo možno vyvodiť aj z gramatického výkladu znenia predmetného ustanovenia, v ktorom novela používa pojem „úkon“ výhradne v jednotnom čísle.
Pojem „spotrebiteľ právnej služby“ sa doteraz v zákone o advokácii ani v inom právnom predpise nevyskytoval. Extenzívny výklad uvedeného pojmu by mohol navodzovať dojem, že za spotrebiteľa právnej služby je potrebné považovať každú osobu, ktorá právnu službu spotrebúva, a keďže právnu službu spotrebúva každý jej príjemca, takto chápaný výklad by v konečnom dôsledku zodpovedal pojmu „klient“. Je však nesporné, že pojem „klient“ novela používa ako pojem širší. Z uvedených dôvodov je preto pri výklade pojmu „spotrebiteľ právnej služby“ potrebné prihliadnuť na vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ v iných právnych predpisoch v spojení s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) sa pod pojmom „spotrebiteľ“ rozumie výhradne len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov vyplýva, že za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z existujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev je potrebné poukázať predovšetkým na dve rozhodnutia, a to na (1) rozsudok zo dňa 20. januára 2005 vo veci C-464/01, Johann Gruber v. Bay Wa AG, zaoberajúci sa problematikou rozlišovania medzi spotrebiteľom a podnikateľom a (2) rozsudok zo dňa 22. novembra 2001 v spojených veciach C-541/99 a C-542/99 – Cape Snc v. Idealservice Srl, C-541/99 a Idealservice MN RE Sas v. OMAI Srl, C-542/99 zaoberajúci sa výkladom článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na účely ktorej sa spotrebiteľom rozumie akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu, pričom citované rozhodnutie súčasne jednoznačne formuluje záver, že pojem spotrebiteľ definovaný v článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musí vykladať tak, že sa vzťahuje len na fyzické osoby, teda aj napriek existencii už spomínaného ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z citovaného rozhodnutia v spojených veciach C-541/99 a C-542/99 vyplýva, že iná ako fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu s predávajúcim alebo poskytovateľom služieb, nemôže byť považovaná za spotrebiteľa. Pri jednotlivých prijímateľoch právnej služby je teda potrebné rozlišovať novelou vytvorenú výkladovú hranicu medzi pojmom „klient“ a pojmom „spotrebiteľ právnej služby“, pri hľadaní ktorej by malo byť rozhodujúce, či vo veci, v ktorej je klient zastupovaný advokátom, prevláda súkromný alebo podnikateľský účel, teda či klient právnu službu spotrebúva výhradne na podnikateľský účel (ako je tomu napríklad v prípade zastupovania obchodných spoločností) alebo čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (teda klient koná na účely, ktoré nespadajú do rámca jeho obchodnej alebo výrobnej činnosti alebo povolania), pričom v týchto prípadoch bude mať klient právo dovolávať sa „výhod“ zakotvených novelou a vyplývajúcich z úprav na ochranu spotrebiteľa len v prípade, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, je teda len nevýznamný a prevažuje nepodnikateľský aspekt, nakoľko klient bude mať status spotrebiteľa právnej služby. Status spotrebiteľa právnej služby má teda aj klient, ktorý síce je podnikateľom – fyzickou osobou, avšak predmetom poskytovanej právnej služby nie sú vzťahy vzťahujúce sa k jeho obchodom či podnikaniu, resp. sú, no k celkovému účelu (predmetu) poskytovanej právnej služby sú tieto zastúpené len v nepatrnom rozsahu.
V tomto smere je potrebné prihliadať aj na špecifiká, ktoré pri vyššie popísanom posudzovaní treba brať na zreteľ, ak budú právne služby poskytované napríklad nadáciám a združeniam v tzv. treťom sektore, spoločenstvám vlastníkov bytov a podobne, nakoľko v budúcnosti nemožno vylúčiť tendencie priznávať ochranu, akú požívajú spotrebitelia, aj niektorým právnickým osobám, avšak bez toho, aby sa označovali za spotrebiteľov.
Výnimku z povinnosti advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu predstavuje časová tieseň, teda prípad, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
Nové ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o advokácii určuje, že odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Z takto formulovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že znenie § 18 ods. 5 zákona o advokácii je všeobecným ustanovením vzťahujúcim sa na všetky prípady poskytovania právnej služby, teda nielen na právne zastupovanie na základe plnomocenstva, ale napríklad aj len na právne konzultácie. Aplikáciu § 18 ods. 5 zákona o advokácii nemožno zúžiť len na odmenu za zastupovanie v súdnom konaní, k čomu by mohlo navádzať novelou zakotvené nové ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o advokácii vrátane dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Z už spomínanej úpravy zakotvenej novelou v § 18 ods. 4 zákona o advokácii vyplýva, že odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých si nesplnil povinnosť informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. S prihliadnutím na uvedené je možné konštatovať, že pokiaľ advokát komunikoval s klientom, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o určitom úkone a v rámci tejto komunikácie si nesplnil informačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 18 ods. 4 zákona o advokácii, jeho neskoršie poukazovanie na to, že pri bezprostrednej realizácii úkonu právnej služby sa jednalo o bezodkladný úkon (napríklad pre hrozbu márneho uplynutia lehoty), by neobstálo.
Odmeny advokáta sa týka aj ďalšia úprava vykonaná novelou, ktorá zákon o advokácii rozšírila o nové ustanovenie § 24 ods. 6, na základe ktorého platí, že advokát nemôže požadovať ani prijať odmenu od klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná náhrada trov konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou, pričom v prípade, ak bola z tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a prijať odmenu od klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. Uvedené platí aj v prípade, ak advokát nevykonal úkon potrebný k priznaniu náhrady trov konania. Z konštrukcie nového ustanovenia § 24 ods. 6 zákona o advokácii v spojení s obsahom dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu je zrejmé, že novela sa zameriava predovšetkým na sporové občianskoprávne konania.
V súvislosti s osobitnou právnou úpravou odmeňovania advokáta Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) novela upravila ustanovenie § 25 zákona o advokácii, ktorý po novom určuje, že ak osobitný zákon, teda zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, neustanovuje inak, odmenu advokátovi ustanovenému alebo určenému z úradnej moci uhradí štát.
Poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi sa týka aj úprava znenia § 87 ods. 2 zákona o advokácii, ktoré po novele ustanovuje, že SAK vedie zoznam advokátov, ktorých môže Centrum právnej pomoci určiť alebo súd ustanoviť na poskytovanie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. SAK zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. SAK zasiela pravidelne tento zoznam Ministerstvu spravodlivosti SR a Centru právnej pomoci. Ustanovovanie advokátov súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) doterajšia právna úprava neupravovala.
Pri podmienkach pre zápis do zoznamu advokátov zo strany SAK novela v súvislosti s podmienkou bezúhonnosti upravila jej definovanie na účely zákona o advokácii. Úpravou v § 3 ods. 3 zákona o advokácii novela reagovala na zmeny skutkových podstát v Trestnom zákone, s ktorými dáva do súladu aj terminológiu predmetného ustanovenia zákona o advokácii. V poznámke pod čiarou k odkazu 7 novela nahradila doterajší odkaz na zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov odkazom na v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti, tou je zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
Rozšírenie znenia § 8 zákona o advokácii o nový odsek 3 umožňuje SAK na návrh predsedu Revíznej komisie SAK pozastaviť výkon advokácie tomu advokátovi, proti ktorému bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, a to až do právoplatného skončenia veci. Disciplinárne konanie sa tak závažnosťou možných dôsledkov pre dotknutého advokáta dostalo po novele na úroveň trestného stíhania advokáta pre trestný čin.
Nová úprava včlenená do § 11 zákona o advokácii po novele výslovne určuje, že proti rozhodnutiu SAK o pozastavení výkonu advokácie a o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov nie je prípustný opravný prostriedok. Naďalej platí, že rozhodnutie SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom.
Rozšírenie § 71 ods. 2 zákona o advokácii o nové písmeno k) po novele umožňuje predsedníctvu SAK vydávať záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu.
Z prechodného ustanovenia k úpravám účinným odo dňa 1. septembra 2009 obsiahnutom po novele v § 82a zákona o advokácii vyplýva, že na zmluvy o prevode nehnuteľností spísané advokátom do dňa 31. augusta 2009, teda spísané pred nadobudnutím účinnosti novely, sa vzťahujú ustanovenia zákona o advokácii v znení účinnom do dňa 31. augusta 2009, teda v znení účinnom do novely.
UZNESENIE O AUTORIZÁCII
Dňa 1. septembra 2009 nadobudlo účinnosť Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 3/13/2009 zo dňa 7. augusta 2009, ktorým sa stanovujú podrobnosti o povinnostiach advokáta pri autorizácii, o vedení evidencie o autorizácii a Knihe o autorizácii, v znení Uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 4/13/2009 zo dňa 4. septembra 2009 (ďalej v texte len „uznesenie o autorizácii“).
Uznesenie o autorizácii upravuje podrobnosti a pravidlá autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti podľa novely zákona o advokácii, ustanovuje napríklad spôsoby vyhotovenia autorizačnej doložky, náležitosti pečiatky advokáta na účely autorizácie, či podrobnosti týkajúce sa zisťovania totožnosti konajúcej osoby. Advokátom vyplýva z uznesenia o autorizácii povinnosť vykonať autorizáciu zmluvy v súlade s novelou a uznesením o autorizácii, pričom nesplnenie povinnosti sa podľa uznesenia o autorizácii považuje za disciplinárne previnenie advokáta.
Podľa uznesenia o autorizácii advokát autorizuje zmluvu iba na žiadosť konajúcej osoby. Autorizáciu vykonáva advokát osobne. Zastúpenie advokáta inou osobou nie je prípustné. Ak advokát vykonáva advokáciu vo forme obchodnej spoločnosti, vykonáva autorizáciu v mene a na účet obchodnej spoločnosti.
Uznesenie o autorizácii advokátovi ukladá zisťovať údaje o totožnosti konajúcej osoby z jej občianskeho preukazu, cestovného pasu alebo iného platného úradného dokladu, ktorý obsahuje zobrazenie tváre konajúcej osoby, pričom konajúca osoba svoj súhlas so zisťovaním a uchovávaním osobných údajov vyjadrí svojím podpisom v Knihe o autorizácii.
Advokát je povinný zapísať každú autorizáciu do Knihy o autorizácii, ktorú vydáva SAK na základe písomnej žiadosti advokáta, obsahujúcej overený podpisový vzor advokáta. Advokát je povinný prideliť každej autorizácii každej konajúcej osoby samostatné poradové číslo v Knihe o autorizácii, a to aj v prípade, že listinu podpísalo viac konajúcich osôb.
Autorizáciou advokát nemôže nahradiť osvedčenie podpisu na plnomocenstve konajúcej osoby. Advokát nevykoná autorizáciu na listine, ktorú nevyhotovil, na listine, ktorá neobsahuje žiadny text a na listine, ktorá je napísaná v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, ak súčasne nie je predložená v úradne overenom preklade do štátneho jazyka, výnimkou je prípad, ak advokát ovláda jazyk, v ktorom je listina napísaná.
Autorizáciu advokát potvrdí v doložke o autorizácii (autorizačnej doložke), o náležitostiach ktorej sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte.
V prípade, ak sa listina o zmluve skladá z niekoľkých listov papiera, z uznesenia o autorizácii po jeho zmene vyplýva advokátovi povinnosť vytvoriť technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti skôr, než zmluvu podpíšu konajúce zmluvné strany, pričom technickou jednotou zmluvy o prevode nehnuteľnosti je pevné spojenie jednotlivých listín zmluvy o prevode nehnuteľnosti vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľnosti. Uznesenie o autorizácii v súvislosti s touto povinnosťou odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. októbra 2006, sp. zn.: 3 Sž-o-KS 55/2006.
Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 3/13/2009 zo dňa 7. augusta 2009 bolo zverejnené vo Vestníku SAK v čiastke č. 19, ktorá bola uverejnená dňa 1. septembra 2009. Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 4/13/2009 zo dňa 4. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 3/13/2009 zo dňa 7. augusta 2009, ktorým sa stanovujú podrobnosti o povinnostiach advokáta pri autorizácii, o vedení evidencie o autorizácii a Knihe o autorizácii, bolo zverejnené vo Vestníku SAK v čiastke č. 20, ktorá bola uverejnená dňa 24. októbra 2009, pričom od tohto dňa, teda odo dňa 24. októbra 2009, nadobudli účinnosť aj zmeny a doplnenia týkajúce sa článkov 8 až 11 uznesenia o autorizácii.
PREDCHÁDZAJÚCA NOVELA ZÁKONA O ADVOKÁCII
Pre úplnosť si dovoľujeme dať Vám do pozornosti, že predchádzajúca novela zákona o advokácii bola s účinnosťou odo dňa 1. decembra 2008 vykonaná prostredníctvom článku IV zákona č. 451/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „predchádzajúca novela zákona o advokácii“ alebo len „predchádzajúca novela“).
Predchádzajúca novela rozšírila ustanovenie § 87 zákona o advokácii o nový odsek 3, na základe ktorého SAK vedie zoznam advokátov, ktorých môže Centrum právnej pomoci určiť na poskytovanie právnej pomoci v azylových veciach podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. SAK zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. Tento zoznam SAK pravidelne zasiela Ministerstvu spravodlivosti SR a Centru právnej pomoci.