V NR SR sa dňa 2. decembra 2009 zavŕšil legislatívny proces týkajúci sa novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá, v prípade jej podpísania prezidentom SR, prinesie novú úpravu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, zakotví podmienky i proces extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, vrátane zákonných výnimiek z tejto extenzie, ale i ďalšie zmeny. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám v predstihu prezentujeme úpravy, ktoré by do zákona o kolektívnom vyjednávaní mala priniesť táto jeho novela, ktorej účinnosť sa predpokladá odo dňa 1. januára 2010.
Do NR SR bol dňa 1. októbra 2009 doručený návrh zákona, ktorým by sa mal zmeniť a doplniť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní“ alebo len „návrh zákona„).
Návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní bol v tomto období v NR SR prerokovaný a dňa 2. decembra 2009 schválený, z popísaného priebehu legislatívneho procesu je teda zrejmé, že ak bude podpísaný prezidentom SR, tak v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“ alebo len „zákon“) budú s účinnosťou odo dňa 1. januára 2010 zakotvené viaceré zmeny, a to predovšetkým (1) po novom by mali byť upravené zákonné podmienky pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, (2) extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa by malo byť možné vzťahovať aj na zamestnávateľov, ktorí nie sú združení v organizácii zamestnávateľov, zmení sa rozsah rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bude záväzná pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia, akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa, v porovnaní s doterajšou úpravou sa teda extenzia nebude musieť týkať len konkrétnych zamestnávateľov, ktorí sú uvedení v návrhu na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, čím by sa mal podľa predkladateľa tohto návrhu zákona zvýšiť počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, a súčasne vytvoriť relatívne jednotný štandard podmienok pre zamestnancov a zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny ako zamestnávatelia, ktorí uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, (3) zamestnávateľ, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, by mal získať možnosť pristúpiť ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak s tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa budú súhlasiť, (4) novou úpravou by sa mala riešiť aj záväznosť prípadných dodatkov ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa ako aj (5) účinnosť extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a (6) ustanovenia o rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa budú zosúladené s vyhláškou Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2 uvedená v jej prílohe (ďalej v texte len „vyhláška ŠÚ SR“), táto bola vydaná na základe Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2009) v znení nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 259/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008), ktoré ďalej v texte označujeme len „nariadenie č. 1893/2006″.
Návrh zákona upravuje znenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o kolektívnom vyjednávaní, na základe ktorého by malo platiť, že kolektívne zmluvy sú platné, ak sú doložené zoznamom zamestnávateľov, za ktorých boli uzatvorené, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, okrem kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona, pričom zoznam zamestnávateľov obsahuje obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a po novom aj kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného prepisu, ktorým je už spomínané nariadenie č. 1893/2006. Návrhom zákona zakotvené označenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa umožňuje identifikáciu príslušného odvetvia, na ktoré sa záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vzťahuje.
V zákone o kolektívnom vyjednávaní by mal byť upravený aj § 4 ods. 3, ktorého znenie upúšťa od doterajšej požiadavky, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahovala kód alebo kódy odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (ďalej v texte len „OKEČ“) a po novom by malo určovať, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje označenie odvetví, pre ktoré je uzatvorená, pričom sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená. Označením odvetvia podľa predchádzajúcej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu, týmto je už spomínané nariadenie č. 1893/2006, a to na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny. Pre úplnosť dodávame, že podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE je každý zamestnávateľ označený päťmiestnym číselným kódom, pričom prvé dve čísla toho kódu predstavujú divíziu a prvé tri čísla tohto kódu predstavujú skupinu. Dvojmiestny číselný kód na úrovni divízie alebo trojmiestny číselný kód na úrovni skupiny je označením odvetvia.
Do nadobudnutia účinnosti vyhlášky ŠÚ SR, teda do dňa 1. januára 2008 mali zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa povinnosť označovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa kódom OKEČ podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností, táto bola vyhláškou ŠÚ SR zrušená.
Ďalšie podmienky platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa by v porovnaní s doterajšou právnou úpravou mali zostať nezmenené.
Nové znenie § 5 ods. 2 písm. a) zákona o kolektívnom vyjednávaní by malo zakotviť, že kolektívna zmluva je záväzná tiež pre zamestnávateľov združených v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak (1) kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností týchto zamestnávateľov na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia, pre ktoré je uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa a (2) pre týchto zamestnávateľov nie je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Doterajšie znenie citovaného ustanovenia zákona určuje, že kolektívne zmluvy sú záväzné tiež pre zamestnávateľov, za ktorých uzavrela kolektívnu zmluvu organizácia zamestnávateľov.
Ustanovenie § 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní by malo byť rozšírené o nové odseky 3 a 4, pričom doterajšie odseky 3 až 5 by sa mali označovať ako odseky 5 až 7.
Zo znenia nového § 5 ods. 3 zákona by malo vyplývať, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom, teda výnosom MPSVaR SR, ktorý sa podľa § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní vyhlási v Zbierke zákonov SR.
Títo zamestnávatelia budú povinní plniť záväzky vyplývajúce z extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s výnimkou tých, na ktorých sa bude vzťahovať zákonná výnimka zakotvujúca taxatívny výpočet tých zamestnávateľov, na ktorých sa extenzia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebude vzťahovať, tento by mal byť naďalej obsiahnutý v § 7a zákona o kolektívnom vyjednávaní, o ktorom sa ešte zmienime.
Podľa novozakotveného § 5 ods. 4 bude kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná aj pre zamestnávateľa, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak (1) zamestnávateľ požiada zmluvné strany o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a (2) zmluvné strany s pristúpením súhlasia. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa budú mať povinnosť oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej v texte len „MPSVaR SR“ alebo len „ministerstvo“) pristúpenie zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa podľa predchádzajúcej vety v lehote najneskôr do 15 dní od pristúpenia tohto zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Pristúpenie zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa na žiadosť ministerstva zverejní v Zbierke zákonov SR.
Návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní by sa mal zásadným spôsobom dotknúť znenia ustanovení § 7 ods. 1, 2, 4, 5 a 9 zákona o kolektívnom vyjednávaní a ustanovenie § 7 zákona o kolektívnom vyjednávaní by ďalej malo byť rozšírené o nové odseky 11 a 12.
Z upraveného znenia § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní by po novom malo vyplývať, že na základe spoločného písomného návrhu zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo na základe písomného návrhu jednej zmluvnej strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a za podmienok ustanovených týmto zákonom, bude môcť ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na všetkých zamestnávateľov v odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, pričom predmetom návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bude môcť byť aj len niektoré z odvetví, pre ktoré bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Všeobecne záväzný právny predpis podľa predchádzajúcej vety sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR. Všeobecne záväzným právnym predpisom, na základe ktorého ministerstvo rozšíri záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je výnos.
Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje na viaceré odvetvia, navrhovateľ by v návrhu na jej extenziu mal selektívne určiť, na ktoré odvetvia navrhuje extenziu, pričom návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebude musieť zahŕňať všetky odvetvia, pre ktoré bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Pri splnení ustanovených zákonných podmienok by spôsob extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zakotvený na základe návrhu zákona mal mať fakultatívny charakter, teda ministerstvo by nemalo povinnosť rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vždy a vo všetkých prípadoch.
Doterajšie znenie § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní upravovalo len extenziu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vo vzťahu k ďalšiemu zamestnávateľovi s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto kolektívnu zmluvu uzavrela.
Na základe nového znenia § 7 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní by po novom malo platiť, že ministerstvo môže záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozšíriť, len ak zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Návrh zákona sa teda výrazne odlišuje od doterajšieho znenia § 7 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého má ministerstvo povinnosť rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela (1) organizácia zamestnávateľov, ktorí v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zamestnávajú najväčší počet zamestnancov alebo (2) príslušný vyšší odborový orgán, ktorý v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zastupuje najväčší počet zamestnancov.
Aj na základe návrhu zákona by sa splnenie podmienky podľa § 7 ods. 2 zákona naďalej posudzovalo k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom bol podaný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v súlade s § 7 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Návrh zákona by mal zásadným spôsobom zmeniť aj znenie § 7 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého by písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa naďalej musel byť podpísaný zmluvnou stranou alebo zmluvnými stranami na tej istej listine, avšak po novom by musel obsahovať (1) názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, (2) označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, (3) počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa v odvetví, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
V porovnaní s doterajším postupom pri zisťovaní údajov o počte zamestnancov na účely extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa by mala byť zakotvená podstatná zmena v ustanovení § 7 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý by mal ustanoviť, že pri zisťovaní údajov o počte zamestnancov podľa § 7 ods. 4 písm. c) zákona, o ktorom sme sa už zmienili v predchádzajúcom odseku v bode (3), a údajov o počte zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorú uzatvorila iná organizácia zamestnávateľov v tom istom odvetví, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, postupuje ministerstvo podľa osobitného predpisu, týmto osobitným predpisom je zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Ak v súlade s osobitným predpisom, teda v súlade so zákonom č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, nie je možné ministerstvu poskytnúť údaj o počte zamestnancov u zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená v odvetví, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je tento zamestnávateľ povinný, na žiadosť ministerstva, písomne oznámiť ministerstvu počet svojich zamestnancov.
Na účely rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa by sa už po novom povinnosť oznamovať okrem iného i počty zamestnancov nemala vzťahovať na organizáciu zamestnávateľov, ktorá pôsobí v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a ani na vyšší odborový orgán, ktorý pôsobí v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
Z § 7 ods. 6 zákona o kolektívnom vyjednávaní by malo naďalej vyplývať, že ak návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nespĺňa náležitosti ustanovené v § 7 ods. 4 zákona, ministerstvo je povinné vyzvať zmluvnú stranu alebo zmluvné strany odstrániť nedostatky alebo doplniť návrh v určenej lehote.
V súlade s ustanovením § 7 ods. 7 zákona o kolektívnom vyjednávaní by aj po novom mala mať zmluvná strana alebo zmluvné strany, ktoré predložili návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, možnosť vziať tento návrh späť v lehote do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 7 ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní by bolo naďalej možné návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podať ministerstvu najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
Ďalšia podstatná zmena by návrhom zákona mala byť zakotvená v ustanovení § 7 ods. 9 zákona o kolektívnom vyjednávaní, zo znenia ktorého by po novom malo vyplývať, že ministerstvo zverejní v Obchodnom vestníku návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorý na základe posúdenia trojstrannou poradnou komisiou podľa § 7 ods. 10 zákona spĺňa náležitosti ustanovené v § 7 ods. 4 zákona a zároveň spĺňa podmienky na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa tohto zákona.
Zamestnávateľ v odvetví, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, by mal mať po novom možnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v písomnej forme uplatniť námietky k tomuto návrhu.
Vzhľadom na novú úpravu spôsobu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa obsiahnutú v návrhu zákona, ktorá by mala extenziu umožniť už nie na konkrétnych zamestnávateľov, ktorých je v súčasnosti ministerstvo povinné požiadať o stanovisko k tomuto návrhu, ale na celé odvetvie, v rámci ktorého by nebolo možné vymenovať jednotlivých zamestnávateľov, ktorých sa návrh na extenziu týka, návrh zákona by mal zakotviť, že jednotliví zamestnávatelia budú mať možnosť oboznámiť sa s návrhom na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa prostredníctvom Obchodného vestníka, pričom deň zverejnenia tohto návrhu na extenziu v Obchodnom vestníku určuje začiatok plynutia lehoty pre uplatnenie písomných námietok zamestnávateľov k návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
Jedinou zmenou v doterajšom ustanovení § 7 ods. 10 zákona o kolektívnom vyjednávaní je, že trojstranná poradná komisia zriadená ministerstvom pre rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, v ktorej budú zastúpení v rovnakom počte aj zástupcovia odborových organizácií a zástupcovia zamestnávateľských organizácií, bude okrem prerokovania návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po novom posudzovať aj námietky uplatnené zamestnávateľmi k návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 7 ods. 9 zákona.
Na základe návrhu zákona by mal byť § 7 zákona o kolektívnom vyjednávaní rozšírený o nové odseky 11 a 12.
Ustanovenie § 7 ods. 11 zákona o kolektívnom vyjednávaní by malo zakotviť novú úpravu týkajúcu sa dodatkov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V prípade, ak sa zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť bola rozšírená, počas platnosti a účinnosti takejto kolektívnej zmluvy dohodnú na jej zmene alebo doplnení (ďalej v texte len „dodatok“), ministerstvo bude mať povinnosť bez návrhu rozšíriť všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 7 ods. 1 zákona, teda výnosom MPSVaR SR, záväznosť dodatku, pričom na rozšírenie dodatku by sa mali vzťahovať ustanovenia § 7 ods. 9 a 10 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Po odovzdaní dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa ministerstvu na uloženie začne ministerstvo z vlastnej iniciatívy postup smerujúci k extenzii dodatku na celé odvetvie.
Podľa nového § 7 ods. 12 zákona o kolektívnom vyjednávaní by malo platiť, že rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a dodatku je účinné odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 7 ods. 1 zákona, teda dňom nadobudnutia účinnosti výnosu MPSVaR SR uverejneného v Zbierke zákonov SR. Nové ustanovenie § 7 ods. 12 by malo byť v zákone o kolektívnom vyjednávaní zakotvené v súvislosti s úpravami, ktoré by mali byť obsiahnuté v § 7a zákona o kolektívnom vyjednávaní.
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou by návrh zákona mal v § 7a zákona rozšíriť podmienky, za ktorých nemôže byť extenzia vykonaná na jednotlivých zamestnávateľov. Nové znenie ustanovenia § 7a zákona o kolektívnom vyjednávaní by malo zakotviť, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa rozšírená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 7 ods. 1 zákona, teda výnosom MPSVaR SR, sa nevzťahuje na zamestnávateľa, (1) na ktorého sa ku dňu účinnosti rozšírenia vzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, (2) ktorý je ku dňu účinnosti rozšírenia v úpadku podľa osobitného predpisu, týmto je § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, (3) ktorý je ku dňu účinnosti rozšírenia v likvidácii, (4) ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov po novom podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť, (5) ktorý zamestnáva viac ako 10% osôb so zdravotným postihnutím (§ 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov) po novom z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť, (6) ktorého postihla mimoriadna udalosť podľa osobitného predpisu, teda podľa § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú, a (7) po novom aj na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť po dobu kratšiu ako 24 mesiacov, ak nejde o právneho nástupcu iného zamestnávateľa.
Okrem legislatívno-technických úprav, ktoré by mali byť vykonané v § 3 písm. a) zákona a v ustanovení § 5 ods. 5 zákona (pravdepodobne chybne sa táto úprava navrhuje v odseku 5 namiesto v odseku 3) by podľa návrhu zákona mali byť upravené ešte ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní a § 13 ods. 7 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktoré sa týkajú nákladov konania pred sprostredkovateľom a pred rozhodcom, ktorí riešia kolektívne spory, tieto by mali byť rozšírené o cestovné náhrady podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Obdobnú úpravu už obsahuje aj vyhláška MPSVaR SR č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom, obsah ktorej Vám prezentujeme taktiež v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO spolu s predchádzajúcimi novelizáciami zákona o kolektívnom vyjednávaní.