Dňa 1. decembra 2009 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, ktorá prináša zmeny v náležitostiach pozvánky na valné zhromaždenie verejnej akciovej spoločnosti, v povolení účasti na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, ale aj ďalšie zmeny. O príprave tejto novely sme Vás informovali už v minuloročnom júnovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Dňa 1. decembra 2009 nadobudla účinnosť novela č. 487/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“).
V minuloročnom júnovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO sme Vás v predstihu informovali o pripravovanom ustanovení § 68 ods. 10 zákona č. 513/1991 Zb., na základe ktorého, ak súd ruší obchodnú spoločnosť bez návrhu, má povinnosť v Obchodnom vestníku zverejniť informáciu o tom, že je vedené konanie o zrušení spoločnosti a rozhodnutie o zrušení vydá až po uplynutí troch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku. Uvedené ustanovenie § 68 ods. 10 nadobudlo účinnosť až odo dňa 1. decembra 2009.
Novela rozširuje obligatórne náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie verejnej akciovej spoločnosti (ďalej len „VZ“), keď okrem náležitostí uvedených v § 184 ods. 4 je potrebné uviesť ďalej poučenie akcionára o práve účasti na VZ, o práve hlasovať na ňom, o práve požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti a o práve zaradiť ním určenú záležitosť do programu VZ. Ak internetová stránka spoločnosti obsahuje poučenie o týchto právach, stačí, ak pozvánka na VZ alebo oznámenie o konaní VZ obsahuje lehoty na uplatnenie daných práv akcionára spolu s informáciou o uverejnení poučenia na internetovej stránke spoločnosti. Potrebné je tiež uviesť poučenie o možnosti zúčastniť sa VZ v zastúpení na základe písomného splnomocnenia a o možnosti korešpondenčného hlasovania alebo hlasovania a účasti prostredníctvom elektronických prostriedkov, ak to umožňujú stanovy spoločnosti. Pozvánka musí ďalej obsahovať aj informácie o spôsobe, mieste a čase získania úplného znenia dokumentov a návrhov, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu rokovania VZ. Na záver je dôležité uviesť aj internetovú adresu obsahujúcu vyššie uvádzané údaje a dokumenty.
Spoločnosť je tiež povinná uverejniť na svojej internetovej stránke najmenej 30 dní pred konaním VZ okrem údajov podľa § 184 ods. 4 aspoň (1) pozvánku na VZ, (2) celkový počet akcií a hlasovacích práv, ktoré sú s akciami spojené ku dňu zaslania pozvánky, (3) úplné znenie všetkých dokumentov, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu rokovania VZ a (4) vzor tlačiva písomného splnomocnenia, ktoré sa môže použiť pri hlasovaní v zastúpení a vzor tlačiva hlasovacieho lístka pri korešpondenčnom hlasovaní.
Tieto údaje a dokumenty musia byť uverejnené na internetovej stránke spoločnosti nepretržite až do konania valného zhromaždenia.
Novela v § 190d upravuje povinnosť akciovej spoločnosti, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, povoliť formu účasti na valnom zhromaždení, okrem iného, prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Cieľom tejto úpravy je uľahčiť výkon práv tým akcionárom, ktorí sa nemôžu zúčastniť rokovania valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení a zároveň nechcú alebo nemôžu hlasovať korešpondenčne. V prípade, že stanovy spoločnosti umožňujú elektronické hlasovanie, výkon tohto musí byť akcionárom umožnený ešte pred konaním valného zhromaždenia, ale aj v jeho priebehu.
Ustanovenie nie je zámerne konkrétne, pokiaľ ide o výber elektronických prostriedkov, ktorý bude môcť spoločnosť uskutočniť sama, a zároveň nie sú bližšie špecifikované elektronické prostriedky, najmä z dôvodu neustáleho pokroku v oblasti informačných technológií. Jediná podmienka, ktorú bude musieť spoločnosť pri výbere elektronického prostriedku zohľadniť, je podmienka zákazu zneužitia práv (najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, výkon práv akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov) a povinnosti spoločnosti zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako, ktorú je možné v tomto prípade interpretovať ako podmienku rovnakého prístupu všetkých akcionárov k zariadeniu (zariadeniam), na základe ktorých sa bude vykonávať elektronická účasť a hlasovanie.
V § 190d ods. 2 sa ustanovuje, že pri účasti akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov každý výkon jeho práva hlasovať bude musieť byť podpísaný tzv. zaručeným elektronickým podpisom. Iný spôsob by totiž, vzhľadom na v súčasnosti dané možnosti, nevedel zabezpečiť takú mieru právnej istoty, tak pre spoločnosť ako aj pre hlasujúceho akcionára, ako ju v súčasnosti zabezpečuje zaručený elektronický podpis podľa § 4 zákona č. 215/2005 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2008 Z. z..
Náklady spojené so sprístupnením rokovania elektronickými prostriedkami znáša spoločnosť, okrem nákladov spojených so zaobstaraním zaručeného elektronického podpisu na strane akcionárov spoločnosti a primerané vztiahnutie úpravy niektorých ustanovení z korešpondenčného hlasovania aj na hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Novela v ustanovení § 190a upravuje právo akcionárov hlasovať korešpondenčne. Ide o novú možnosť hlasovania, ktorá doposiaľ nebola výslovne regulovaná. Jej špecifikom je, že ak spoločnosť chce svojím akcionárom umožniť jej výkon, na prijatie zmeny, resp. doplnenia stanov sa vyžaduje kvalifikovaná, trojpätinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Pri umožnení korešpondenčného hlasovania akcionári hlasujú z logiky veci v niekoľkodňovom predstihu pred konaním valného zhromaždenia, keďže je nevyhnutné počítať s istou časovou rezervou pre doručenie poštovej zásielky, ktorá je akcionárovým prejavom vôle k jednotlivým bodom programu rokovania valného zhromaždenia.
Korešpondenčné hlasovanie sa teda bude vykonávať prostredníctvom hlasovacieho lístka, pričom spoločnosť bude môcť v záujme uľahčenia výkonu práva hlasovať vydať vzor tlačiva hlasovacieho lístka. Akcionár však nie je povinný využiť takto vydaný vzor tlačiva. Spoločnosť teda bude musieť prihliadať aj na tie hlasovacie lístky, ktoré nebudú vyhotovené vo forme vzorového tlačiva za podmienky, že tieto spĺňajú všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa predpisov občianskeho práva (§ 37 a ďalšie OZ).
V ustanovení § 190b sa upravuje otázka kvalifikovaného doručenia poštovej zásielky obsahujúcej hlasovací lístok s nemožnosťou náhradného doručenia, otázka označenia poštovej zásielky, otázka zaobchádzania s takto prevzatou zásielkou až do konania valného zhromaždenia a otázka jej otvorenia. Koniec lehoty pre doručenie poštovej zásielky obsahujúcej hlasovací lístok sa ustanovuje na deň bezprostredne predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.
V ustanovení § 190c sa ustanovuje, že korešpondenčne hlasovať môže aj splnomocnenec akcionára, v takomto prípade je tento povinný k hlasovaciemu lístku do poštovej obálky priložiť aj písomné splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že korešpondenčné hlasovanie predchádza konaniu valného zhromaždenia, ustanovuje sa, že osobná účasť akcionára na valnom zhromaždení má za následok, že na skôr vykonané korešpondenčné hlasovanie akcionára sa neprihliada, t.j. akoby ani nebolo uskutočnené.
Ďalej novela ustanovuje, že ak spoločnosť odmietne prevziať poštovú zásielku, na ktorej je jasne a viditeľne vyznačené, že obsahuje hlasovací lístok, je takýto postup dôvodom, pre ktorý súd vyhlási uznesenie valného zhromaždenia za neplatné na základe návrhu akcionára, ktorého zásielku spoločnosť odmietla prevziať. Súd sa bude musieť v konaní neskôr vysporiadať s otázkou odôvodnenosti odmietnutia prevziať zásielku.
Novela rovnako upravila aj tzv. kolíziu hlasovacích lístkov od jedného akcionára. Keďže je možné doplnenie programu rokovania valného zhromaždenia, v praxi bude môcť dôjsť k situácii, že na základe zmeny (doplnenia) programu rokovania sa zmení aj spôsob hlasovania. Aby sa zabezpečila nevyhnutná miera právnej istoty, ustanovuje sa, že pre stanovenie výsledku hlasovania valného zhromaždenia bude rozhodujúci ten hlasovací lístok, ktorý bol podľa na ňom uvedeného dátumu a času, v špecifikácii hodiny a minúty, vyhotovený najneskôr. Tento totiž bude vyjadrovať najneskorší prejav vôle akcionára. Akcionár bude musieť v prípade opakovaného korešpondenčného hlasovania vo vzťahu k aj doplnenému programu toho istého valného zhromaždenia v hlasovacom lístku uviesť spôsob hlasovania ku všetkým bodom programu, teda aj tým, ktoré neboli predmetom doplnenia.