Dňa 1. júna 2010 nadobudne účinnosť zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu s výnimkou tých častí, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2012. Zákon transponuje do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES, ktorej zámerom je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch.
Dňa 1. júna 2010 nadobudne účinnosť zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon o službách na vnútornom trhu“ alebo len „zákon“) s výnimkou tých častí, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2012.
Zámerom prijatia zákona o službách na vnútornom trhu je transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES zo dňa 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ktorá vytvára priestor pre zlepšenie podmienok z hľadiska prístupu k službám, administratívnej spolupráce príslušných orgánov na vnútornom trhu EÚ, prístupu k informáciám v oblasti poskytovania služieb, cezhraničného poskytovania služieb, ako aj z hľadiska uznávania dokladov odbornej kvalifikácie vydaných v inom členskom štáte.
Zámerom smernice je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch.
Zákon sa vzťahuje na široké spektrum služieb, ktorých poskytovanie je upravené v rôznych právnych predpisoch v pôsobnosti rôznych orgánov a inštitúcií, vymedzuje služby, ktoré nie je možné poskytovať na území Slovenskej republiky cezhranične, upravuje práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb, špecifikuje postupy pri uznávaní dokumentov vydaných v inom členskom štáte, upravuje činnosť jednotlivých kontaktných miest a spoluprácu s orgánmi iných členských štátov Európskej únie.
Službou sa na účely zákona o službách na vnútornom trhu v zmysle § 2 písm. a) rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Zákon upravuje v § 3 a nasl. uznávanie splnenia požiadaviek, a to tým spôsobom, že žiadatelia, ktorí už získali oprávnenie na poskytovanie služieb v inom členskom štáte, môžu na základe tohto oprávnenia poskytovať služby v Slovenskej republike, ak podmienky pre vydanie oprávnenia v inom členskom štáte sú rovnocenné alebo porovnateľné s podmienkami pre udelenie oprávnenia v Slovenskej republike. Zákon upravuje aj podmienky uznávania dokladov, ktoré slúžia na získanie oprávnenia a boli vydané v inom členskom štáte, ak sú určené na rovnaký alebo podobný účel ako v Slovenskej republike. Na účely preukázania určitej skutočnosti týkajúcej sa oprávnenia na poskytovanie služieb, pokiaľ to vyžaduje osobitný predpis, napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „živnostenský zákon“) alebo zákon č. 586/2003 o advokácii v znení neskorších predpisov, môže žiadateľ o udelenie oprávnenia predložiť originál alebo kópiu dokladu z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že podmienka je preukázaná, spolu s neovereným prekladom takéhoto dokladu do štátneho jazyka. Predloženie originálu dokladu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. Doklad, jeho kópiu alebo jeho preklad v prípade pochybností príslušný orgán overí prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu, ktorý informácie poskytuje na základe žiadosti príslušného orgánu. Žiadosť o udelenie oprávnenia možno podať aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, a to aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Príslušný orgán na základe žiadosti o udelenie oprávnenia poskytne bezodkladne informáciu o podmienkach, ktoré musia byť splnené na udelenie oprávnenia.
Urýchliť povoľovacie konanie by malo zavedenie tzv. inštitútu tichého súhlasu. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 vydá príslušný orgán žiadateľovi bezodkladne po doručení žiadosti o udelenie oprávnenia potvrdenie o prijatí žiadosti, v ktorom, okrem iného, musí žiadateľa informovať o tom, že ak príslušný orgán nerozhodne o udelení oprávnenia v ustanovenej lehote alebo v predĺženej lehote, oprávnenie sa považuje za udelené, ak takúto možnosť vzniku oprávnenia ustanovuje osobitný predpis, napr. zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon v ustanovení § 6 taxatívne vymenúva údaje, o ktorých je poskytovateľ služby a cezhraničný poskytovateľ služby povinný pred poskytnutím služby alebo pred podpísaním zmluvy o poskytnutí služby príjemcu zrozumiteľne a jednoznačne informovať. Tieto informácie je poskytovateľ služby povinný sprístupniť prostredníctvom informácií dostupných na mieste, kde je služba poskytovaná alebo kde sa uzatvára zmluva, informačných dokumentov určených príjemcovi služby, elektronických komunikačných prostriedkov, najmä uvedením údajov na internetovej stránke poskytovateľa služby. Príjemca služby môže poskytovateľa požiadať o poskytnutie aj ďalších informácií vymedzených v zákone, napr. informácií o kódexe správania, ktorý sa poskytovateľ služby zaviazal dodržiavať, o tom, kde možno do kódexu nahliadnuť elektronickými komunikačnými prostriedkami, prípadne v ktorých jazykoch je prístupný a poskytovateľ je následne povinný mu ich sprístupniť.
Naopak, právom poskytovateľa služby je právo na slobodnú obchodnú komunikáciu. V ustanovení § 7 ods. 1 zákon o službách na vnútornom trhu obchodnú komunikáciu pozitívne definuje ako prezentáciu služieb, tovaru, obchodného mena, ochrannej známky a iných práv a záväzkov súvisiacich s poskytovaním služby v médiách a v každej podobe. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 obchodnou komunikáciou nie sú (1) informácie umožňujúce priamy prístup k činnosti podniku alebo osoby, najmä názov domény alebo adresa elektronickej pošty a (2) oznámenie týkajúce sa tovaru, služieb alebo obchodného mena osoby zostavené nezávisle, najmä ak nie sú poskytnuté za finančnú odplatu.
Právom cezhraničného poskytovateľa je poskytovať služby na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky pre poskytovanie týchto služieb podľa štátu usadenia, ak zákon o službách na vnútornom trhu neustanovuje inak.
Za účelom poskytovania (1) všeobecných informácií o požiadavkách uplatňovaných v iných členských štátoch v súvislosti s prístupom k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávaním, (2) všeobecných informácií o možnostiach riešenia sporu medzi poskytovateľom služby a príjemcom služby a (3) kontaktných údajov združení založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa, vrátane Európskeho spotrebiteľského centra, kde môžu poskytovatelia služieb alebo príjemcovia získať praktickú pomoc, bolo zákonom zriadené informačné centrum pre príjemcov služieb, ktorého úlohy vykonáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Zákon v § 11 umožnil žiadateľom a poskytovateľom splniť si prostredníctvom jednotného kontaktného miesta povinnosti súvisiace s udelením oprávnenia a poskytovaním služieb. Úlohy a príslušnosť jednotného kontaktného miesta upravuje prostredníctvom sprievodnej novelizácie zákona o službách na vnútornom trhu živnostenský zákon.
Nový zákon o službách na vnútornom trhu zavádza Informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „Informačný systém“), prostredníctvom ktorého je možné skúmať splnenie požiadaviek alebo overovať iné skutočnosti potrebné pre vydanie oprávnenia na poskytovanie služby podľa ustanovenia § 3 zákona. Slúži aj na poskytovanie alebo overovanie údajov potrebných pre výkon dozoru príslušných orgánov. Informácie, ktoré príslušný orgán v konaní o udelení oprávnenia získal prostredníctvom Informačného systému, majú pre príslušný orgán rovnakú právnu záväznosť ako informácie uvedené žiadateľom v žiadosti o udelenie oprávnenia alebo v priložených listinách.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu, Informačný systém vnútorného trhu je technickým nástrojom pre zaistenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi. Dozor v rámci Informačného systému budú vykonávať orgány štátnej správy, a to Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a Komora geodetov a kartografov Slovenskej republiky.
Ako vyplýva zo spoločných ustanovení zákona, činnosti príslušných orgánov podľa zákona o službách na vnútornom trhu koordinuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Do pozornosti si Vám dovoľujeme dať aj niektoré zo sprievodných novelizácií vykonaných zákonom o službách na vnútornom trhu vo viacerých osobitných predpisoch.
S cieľom zjednodušenia administratívnej náročnosti boli vykonané zmeny v živnostenskom zákone. Z dôvodu zrušenia inštitútu koncesie nie je potrebné ďalej živnosti členiť. Podľa nového znenia ustanovenia § 10 ods. 2 tohto zákona sa preukazom živnostenského oprávnenia rozumie osvedčenie o splnení podmienok ustanovených zákonom alebo výpis zo živnostenského registra. Novelizované znenie § 45a živnostenského zákona umožňuje zároveň s ohlásením uviesť aj údaje a predložiť doklady vyžadované podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov pre návrh na zápis údajov do obchodného registra, čiže umožní podávanie návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. Ďalšiu významnú zmenu prináša nové znenie § 47 ods. 1, v zmysle ktorého namiesto živnostenského listu budú vydávané zjednodušené doklady, a to osvedčenia o živnostenskom oprávnení. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 písm. d) živnostenského zákona môže osvedčenie o živnostenskom oprávnení obsahovať aj viac predmetov podnikania. Doplnením § 57 o ods. 4 až 6 sa podnikateľovi umožňuje oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie živnosti. Účinky pozastavenia nastávajú dňom doručenia oznámenia živnostenskému úradu alebo, ak je v ňom uvedený neskorší dátum, tak týmto dátumom. Pozastavenie živnosti je možné najmenej na šesť mesiacov, najviac však na tri roky. Zrušením ustanovenia § 58 ods. 2 písm. c) dochádza, vzhľadom na horeuvedené, k nahradeniu rozhodovania o pozastavení živnosti živnostenským úradom podaním jednoduchého oznámenia. Výrazné zjednodušenie prinesie aj zrušenie miestnej príslušnosti živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského úradu, čo je umožnené centralizáciou databázy živnostenského registra. Z tohto dôvodu bude možné výpis vydať na ktoromkoľvek živnostenskom úrade.
Ako sme Vás informovali vyššie, ustanovenie § 11 zákona o službách na vnútornom trhu umožňuje žiadateľom a poskytovateľom splniť si povinnosti súvisiace s udelením oprávnenia a s poskytovaním služieb prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Podľa dôvodovej správy k zákonu umožnia jednotné kontaktné miesta najmä budúcim poskytovateľom splniť si na jednom mieste viaceré zákonné povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia, a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. V zmysle novelizovaného § 66b ods. 2 písm. c) živnostenského zákona pre služby podľa zákona o službách na vnútornom trhu plní úlohy jednotného kontaktného miesta obvodný úrad v sídle kraja. Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o (1) všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky, (2) postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb, (3) kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb a na iné subjekty, ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc, (4) možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb, (5) všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.
Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia (1) ohlásenia živnosti podľa tohto zákona, (2) údaje a doklady, vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov, (3) údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu, (4) údaje potrebné na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia, (5) údaje a doklady, vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra, (6) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.
Ďalej si Vás dovoľujeme upozorniť na sprievodnú novelizáciu vykonanú v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v zmysle nového ustanovenia § 5b je možné podať návrh na zápis údajov do obchodného registra, tzv. prvozápis, aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré zabezpečí doručenie návrhu na zápis elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým podpisom jednotného kontaktného miesta alebo prevádzkovateľa informačného systému živnostenského podnikania registrovému súdu. Listiny, ktoré sú súčasťou návrhu na zápis, možno podať v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe. V prípade podania v listinnej podobe zabezpečí jednotné kontaktné miesto ich prevod do elektronickej podoby.