Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 913/2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu upravuje predovšetkým vytvorenie koridorov nákladnej dopravy. Koridory majú zabezpečiť vhodné podmienky a bezproblémový prechod z jednej vnútroštátnej siete do druhej. Zavedenie koridorov má slúžiť na zabezpečenie konkurencieschopnosti s ostatnými druhmi nákladnej dopravy.
V rámci novej stratégie pre zamestnanosť je vytvorenie vnútorného železničného trhu považované za zásadný prvok pokroku smerom k realizácii trvalo udržateľného rozvoja. V procese realizácie vnútorného železničného trhu boli významnými etapami prijatie Smernice Rady 91/440/EHS zo dňa 29. júla 1991 o rozvoji železníc spoločenstva a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES zo dňa 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry. Ďalší významný posun predstavuje prijatie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 913/2010 zo dňa 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (ďalej len „nariadenie“).
Služby medzinárodnej a vnútroštátnej železničnej nákladnej dopravy sú odo dňa 1. januára 2007 otvorené hospodárskej súťaži. Hoci táto skutočnosť umožnila novým prevádzkovateľom vstúpiť do železničnej siete, trhové mechanizmy neboli a doposiaľ nie sú postačujúce na organizáciu, reguláciu a zabezpečenie nákladnej železničnej dopravy. Na účely optimalizácie využívania siete a zabezpečenia jej spoľahlivosti bolo potrebné zaviesť dodatočné postupy na posilnenie spolupráce medzi manažérmi infraštruktúry v oblasti prideľovania medzinárodných vlakových trás pre nákladné vlaky. Z uvedených dôvodov bolo prijaté nariadenie, ktoré upravuje zriaďovanie železničných koridorov pre európsku železničnú sieť pre konkurencieschopnú železničnú nákladnú dopravu. Koridory by mali priniesť kontinuitu prepojenia medzi existujúcimi železničnými infraštruktúrami.
Pravidlá výberu, organizácie, riadenia a orientačného investičného plánovania koridorov nákladnej dopravy upravuje uvedené nariadenie. Podľa čl. 2 nariadenia sa koridorom nákladnej dopravy rozumejú všetky určené železničné trasy vrátane železničných trajektových tratí na území členských štátov alebo medzi nimi a v prípade potreby v tretích európskych krajinách, ktoré spájajú dva alebo viaceré terminály na hlavnej trase a v prípade potreby na obchádzkových tratiach a úsekoch, ktoré ich prepájajú, vrátane železničnej štruktúry a jej vybavenia v súlade s čl. 5 smernice 2001/14/ES.
Z nariadenia vyplýva členským štátom povinnosť zapojiť sa do zriadenia aspoň jedného koridoru nákladnej dopravy, pokiaľ majú s iným členským štátom spoločný železničný priechodný bod. Zriadenie koridoru nákladnej dopravy navrhujú členské štáty. Na tento účel zašlú Európskej komisii (ďalej len „komisia“) spoločne list o svojom úmysle, vrátane samotného návrhu na zriadenie koridoru. Komisia návrhy preskúma a v súlade s regulačným postupom prijme najneskôr do deviatich mesiacov rozhodnutie o súlade návrhu na zriadenie koridoru s nariadením. Lehota na zriadenie koridoru nákladnej dopravy dotknutým členským štátom je 2 roky od prijatia jeho návrhu komisiou.
Ak dva alebo viaceré dotknuté členské štáty nesúhlasia so zriadením alebo úpravou koridoru nákladnej dopravy, komisia na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých členských štátov konzultuje túto záležitosť s výborom ako poradným orgánom zloženým zo zástupcov členských štátov. Stanovisko komisie je zaslané dotknutým členským štátom, ktoré s cieľom nájsť riešenie uvedené stanovisko zohľadnia a prijmú rozhodnutie na základe vzájomného súhlasu.
Za účelom zabezpečenia rozvoja koridoru nákladnej dopravy v súlade s realizačným plánom zriaďujú členské štáty pre každý koridor nákladnej dopravy výkonnú radu zodpovednú za stanovenie všeobecných cieľov pre koridor, dohľad a prijímanie potrebných opatrení. Výkonnú radu tvoria zástupcovia orgánov dotknutých členských štátov. Súčasne nariadenie stanovuje aj povinnosť zriadiť pre každý koridor správnu radu, ktorá bude zodpovedná za prijímanie rôznych opatrení. Výkonná rada prijíma rozhodnutia na základe vzájomného súhlasu zástupcov orgánov dotknutých členských štátov.
Správna rada prijíma rozhodnutia vrátane rozhodnutí o svojom právnom postavení, vytvorení vlastnej organizačnej štruktúry, zdrojoch a personáli na základe vzájomného súhlasu dotknutých manažérov infraštruktúry. Správna rada je nezávislá právnická osoba. V súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 2137/85 zo dňa 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) môže byť zriadená vo forme európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov. Správna rada zriaďuje poradnú skupinu, ktorú tvoria manažéri a vlastníci terminálov koridorov nákladnej dopravy vrátane námorných a riečnych prístavov. Táto poradná skupina môže vydávať stanoviská ku každému návrhu správnej rady, ktorý ma priame dôsledky na investície a riadenie terminálov.
Nariadenie v čl. 9 upravuje opatrenia na realizáciu plánu koridoru nákladnej dopravy. Konkrétne sa jedná o realizačný plán, ktorý vypracúva správna rada najneskôr šesť mesiacov pred sprevádzkovaním koridoru nákladnej dopravy a predkladá ho výkonnej rade na schválenie. Správna rada tiež uskutočňuje a pravidelne aktualizuje prieskum dopravného trhu, ktorý sa týka pozorovaných a očakávaných zmien dopravy v koridore nákladnej dopravy v dôsledku jeho zriadenia a ktorý sa vzťahuje na jednotlivé typy dopravy, či už v súvislosti s nákladnou dopravou alebo osobnou dopravou. Táto štúdia hodnotí v prípade potreby aj sociálno-ekonomické náklady a prínosy vyplývajúce zo zriadenia koridoru nákladnej dopravy.
Správna rada koridoru nákladnej dopravy určuje alebo zriaďuje spoločný orgán, ktorý žiadateľom umožní na jednom mieste a jednou operáciou predkladať žiadosti a prijímať odpovede týkajúce sa kapacity infraštruktúry pre nákladné vlaky, ktoré v rámci koridoru nákladnej dopravy prechádzajú aspoň cez jednu hranicu (ďalej len „miesto jedného kontaktu“).
Miesto jedného kontaktu poskytuje ako nástroj koordinácie aj základné informácie o pridelení kapacity infraštruktúry. Zobrazuje kapacitu infraštruktúry dostupnú v čase predloženia žiadosti a jej charakteristiku podľa vopred definovaných parametrov, ako je rýchlosť, dĺžka, prechodový prierez alebo zaťaženie nápravy, ktoré sú povolené pre vlaky premávajúce v koridore nákladnej dopravy. Miesto jedného kontaktu prijíma rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o vopred dohodnuté vlakové trasy zrýchlenej nákladnej dopravy a o kapacitnú rezervu. Kapacitu prideľuje v súlade s pravidlami o prideľovaní kapacity ustanovenými v Smernici 2001/14/ES. O týchto žiadostiach a o prijatom rozhodnutí bezodkladne informuje príslušných manažérov infraštruktúry. Manažérom infraštruktúry rozumieme každý verejnoprávny orgán alebo podnik zodpovedný najmä za zriadenie a udržiavanie železničnej infraštruktúry ako aj za prevádzkovanie systémov riadenia a bezpečnostných systémov.
Miesto jedného kontaktu vykonáva svoju činnosť transparentne a nediskriminačne. Na tento účel zriadi register, ktorý bude dostupný všetkým zainteresovaným stranám. Uvádza dátumy predloženia žiadostí, mená žiadateľov, podrobnosti o predložených dokumentoch a o poruchách, ku ktorým došlo.
Členské štáty sa na posilnenie slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže v koridoroch nákladnej dopravy usilujú o vytvorenie porovnateľnej úrovne regulácie. Regulačné orgány sú pre účastníkov trhu ľahko prístupné a rozhodnutia prijímajú nezávisle a efektívne. Regulačným orgánom môžu dotknuté členské štáty zasielať svoje sťažnosti. Každá zaslaná sťažnosť je prekonzultovaná s regulačnými orgánmi všetkých členských štátov, cez ktoré prechádza medzinárodná trasa pre dotknutý nákladný vlak.
Implementácia medzinárodných železničných koridorov tvoriacich európsku železničnú sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu by mala prebiehať v súlade s transeurópskou dopravnou sieťou (Trans European Network for Transport, ďalej len „TEN-T“) a/alebo koridormi európskeho systému riadenia železničnej dopravy (The European Rail Traffic Management System, ďalej len „ERTMS“). Na tento účel je nevyhnutný koordinovaný rozvoj sietí, najmä v súvislosti s integráciu medzinárodných koridorov pre nákladnú železničnú dopravu do existujúcej siete TEN-T a koridorov systému ERTMS. Súčasne je potrebné podporovať projekty zamerané na zníženie hlučnosti nákladných vlakov. Zriadenie koridorov by malo byť finančne podporené z programov siete TEN-T, výskumných programov, programu Marco Polo a iných politík a fondov únie, ako napr. Európsky fond pre regionálny rozvoj, Kohézny fond alebo Európska investičná banka. Program Marco Polo predstavuje finančný nástroj, ktorý podporuje (1) medzimodálnu dopravu, t.j. kombináciu rozličných druhov dopravy, napríklad loďou, vlakom alebo lietadlom a (2) cezhraničné dopravné cesty aj s krajinami mimo EÚ (TEN-T).