Iné

Plánované a realizované zmeny v justícii

  • Vydanie: ULC PRO BONO 2/2012

Rýchle súdne konanie, spravodlivé rozhodnutia, transparentná justícia, to sú niektoré z predpokladov zabezpečenia vymáhateľnosti práva. O snahe realizovať uvedený cieľ sa diskutuje už dlhodobo. Akým spôsobom postupovala bývalá vláda v tejto oblasti, aké zmeny uskutočnila a k akým krokom sa jej nepodarilo dôjsť, Vám uvádzame v nasledujúcom článku.

Predchádzajúce vládne obdobie bolo prezentované snahou o zlepšenie vymáhateľnosti práva a stransparentnenia súdnych procesov. Cieľom bolo uskutočniť zmeny v systéme správy justičných orgánov a prehodnotiť druhy, výšku a spôsob poskytovania platových náležitostí sudcov a prokurátorov nad rámec funkčného platu sudcu, ktorý je odvodený od platu poslanca NR SR. Vláda si predsavzala upraviť postavenie sudcov, zabrániť im striedať sudcovskú funkciu s funkciou vo výkonnej moci bez uplynutia stanovenej lehoty, predsedom a podpredsedom súdov zabráni byť členmi Súdnej rady SR a sudcovskej samosprávy. Súčasne mala vláda v záujme presadiť oddelenie Súdnej rady SR od Najvyššieho súdu SR a nemožnosť zastávať funkciu predsedu Súdnej rady SR predsedom Najvyššieho súdu SR, čo by si však vyžiadalo návrh ústavného zákona. K takýmto zmenám v rokoch 2010 – 2011 nedošlo.

Vzhľadom na snahu o zabezpečenie transparentnosti v súdnom konaní a justícii ako takej bola prijatá novela zákona o súdnej rade, a to zákon č. 495/2010 Z. z. Novela zaviedla povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia Súdnej rady SR, a to tak, aby boli presvedčivé. Z každého zasadnutia súdnej rady sa na základe predmetnej novely vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, a predseda súdnej rady zabezpečuje zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady už nie na voľne prístupnej internetovej stránke, ale priamo na webovom sídle súdnej rady. Zasadnutia súdnej rady sú verejné, predsedovi súdnej rady tak pribudla povinnosť vytvoriť podmienky na účasť verejnosti na zasadnutiach súdnej rady. Práve zverejnenie zasadnutí súdnej rady má zabezpečiť splnenie stanovenej požiadavky vlády v programovom vyhlásení na zabezpečenie zvýšenia transparentnosti výkonu verejnej moci súdnou radou ako aj zvýšenej kontroly nad činnosťou súdnej rady (a orgánov verejnej moci vo všeobecnosti) zo strany verejnosti.

Ako výsledok presadzovania princípu otvorenosti a transparentnosti v činnosti súdov a orgánov správy súdov, by malo byť i presadenie zavedenia zákonnej povinnosti súdov zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete a postupné vytváranie podmienok na nahrávanie všetkých súdnych pojednávaní. Prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, sa zaviedla povinnosť zverejňovať súdne rozhodnutia. Podľa novej právnej úpravy tak platí, že Ústavný súd SR zverejňuje právoplatné rozhodnutia, (1) ktorými sa končí konanie, (2) rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 10 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na svojom webovom sídle. V uvedených rozhodnutiach sa pred zverejnením anonymizujú také údaje, ktorých anonymizovaním sa zabezpečuje pri zverejňovaní ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov a ostatných dotknutých subjektov. Súdy (všeobecné) sú povinné zverejňovať (1) právoplatné rozhodnutia vo veci samej, (2) rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, (3) rozhodnutia o predbežnom opatrení a (4) rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia takéhoto rozhodnutia.

Zákon č. 33/2011 Z. z. zaviedol aj nové podmienky výberových konaní na pozície sudcov, prideľovania sudcov a zverejňovania ich výberových konaní. V zmysle predmetného zákona platí, že do 30 dní pred konaním výberového konania na pozíciu sudcu predseda súdu zabezpečí zverejnenie na webovom sídle Ministerstva Spravodlivosti SR všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom. Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania je zverejňovaná na webovom sídle ministerstva spravodlivosti v lehote do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

Bývalá vláda chcela realizovať i verejnú diskusiu na tému zriadenia Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal umožniť efektívnejšiu ochranu práv občanov porušených rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zriadenie uvedeného inštitútu by predstavovalo odčlenenie správnej agendy od Najvyššieho súdu SR a súčasnú „rekonštrukciu“ Najvyššieho súdu SR. Pre zaujímavosť uvádzame, že v Českej republike bol Najvyšší správny súd ČR so sídlom v Brne zriadený zákonom č. 150/2002 Sb. s účinnosťou odo dňa 1. januára 2003. K tejto diskusii v skrátenom vládnom období nedošlo a ani sa nezačala žiadna príprava, ktorá by k otvoreniu diskusie viedla.

Medzi ďalšie nové nástroje sledujúce urýchlenie súdneho procesu patria lehoty zavedené zákonom č. 388/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ako sme Vás informovali v bulletine Čarnogurský ULC Pro Bono 11/2011, Občiansky súdny poriadok pracuje vo všeobecnosti s 30-dňovými lehotami (pre prvostupňové súdy) a so 60-dňovými lehotami (pre odvolacie súdy vzhľadom na potrebu oboznámenia sa s prípadom). Podľa nového ust. § 58a, pokiaľ je v Občianskom súdnom poriadku stanovená lehota, v ktorej má súd povinnosť rozhodnúť o návrhu účastníka, predmetná lehota začne plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Navrhovateľ podľa ust. § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh je potrebné ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa nového ods. 3 predmetného ustanovenia musí súd o zmene návrhu rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

Zásadným spôsobom zákon reagoval na podnety zo súdov týkajúcie sa obštrukcií účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaní. V ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku upresnil, za akých podmienok je možné pojednávanie odročiť. I naďalej platí, že pojednávanie je možné odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastníkovi, ktorý navrhuje odročiť pojednávanie, vznikne povinnosť oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať, že takýto dôvod nastane. Medzi podstatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania patrí (1) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, (2) deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel a (3) ak to je možné i uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónneho kontaktu, na ktorý súd bezodkladne oznámi, akým spôsobom návrh posúdil. V prípade, ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní.

V oblasti trestného konania sa predpokladalo rozšírenie oprávnenia ministra spravodlivosti podať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky. Uvedený predpoklad sa podarilo splniť prijatím novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, konkrétne zákonom č. 262/2011 Z. z. Presadzovať sa pôvodne mala aj zákonná úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb. Myšlienka zapracovania trestnej zodpovednosti právnických osôb nie je nová. Už jedným zo základných cieľov rekodifikácie trestného práva v Slovenskej republike bolo zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Táto, hoci sa v návrhu Trestného zákona skutočne objavila, nakoniec v legislatívnom procese prijatá nebola. Legislatívne snahy o zapracovanie predmetnej zodpovednosti do nášho právneho poriadku sa opakovali v roku 2006, avšak s rovnakým výsledkom. V súčasnosti nie je otázka trestnej zodpovednosti právnických osôb otvorená.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....