Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Podmienky a spôsoby zrušenia a zániku spoločnosti upravuje zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v ust. § 69 a nasl. Je rozdiel, či dochádza pri zrušení k likvidácii spoločnosti alebo nie. V prípade, ak je nutná likvidácia, spoločnosť do nej vstupuje ku dňu svojho zrušenia. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.
K zrušeniu spoločnosti dochádza z rôznych dôvodov, či už na základe vôle spoločníkov smerujúcej k zániku spoločnosti ako takej, alebo jej zlúčeniu, splynutiu s inou spoločnosťou, alebo rozdeleniu. Zrušenie spoločnosti zlúčením, splynutím alebo rozdelením označujeme ako zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Má charakter dobrovoľného zrušenia. Majetok spoločnosti prechádza do inej spoločnosti a preto jeho likvidácia nebude nutná.
Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti sa vyžaduje, aby zanikajúca spoločnosť spravidla mala rovnakú právnu formu ako spoločnosť, na ktorú prechádza jej imanie (ďalej len „nástupnícka spoločnosť“). Na splynutie alebo zlúčenie spoločností sa vyžaduje schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Na rozdelenie spoločnosti sa vyžaduje schválenie projektu rozdelenia spoločnosti. Projekt rozdelenia musí obsahovať presný popis a určenie častí obchodného majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé nástupnícke spoločnosti, a pravidlá rozdelenia podielov jednotlivých nástupníckych spoločností medzi spoločníkov.
Spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím, zlúčením alebo rozdelením sa jej zánikom stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo zmluva o splynutí spoločností alebo zmluva o zlúčení spoločností neurčuje inak.
Medzi splynutím a zlúčením spoločností zákon vidí základný rozdiel spočívajúci v charaktere nástupníckej spoločnosti. Zlúčením dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností, ktorých imanie prechádza na inú už existujúcu spoločnosť. Naopak, splynutím zanikajú dve alebo viaceré spoločnosti a na ich miesto nastupuje novozaložená spoločnosť, ktorá vystupuje ako právny nástupca zanikajúcich spoločností.
Rozdelením spoločnosti jej imanie prechádza na buď viaceré už jestvujúce spoločnosti, alebo na viaceré novozaložené spoločnosti, ktoré sa tým stávajú jej právnym nástupcom. V prípade rozdelenia spoločnosti nedochádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností zanikajúcej spoločnosti, nakoľko obchodné imanie rozdeľovanej spoločnosti sa štiepi a prechádza na viaceré subjekty. Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom. Na splnenie záväzku sú nástupnícke spoločnosti zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak v rozhodnutí o rozdelení nebude určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, prechádza uvedená časť majetku do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností. Podiely nástupníckych spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
V zmysle ust. § 69a zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) nastávajú účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra (1) prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť, (2) spoločníci zanikajúcich spoločností sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, (3) spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú a (4) pri splynutí alebo rozdelení vznikajú nástupnícke spoločnosti. V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločností vzniknutých splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti sa vykoná k tomu istému dňu.
K zlúčeniu alebo splynutiu spoločnosti však nedochádza len medzi subjektami slovenského práva, ale i medzi zahraničnými spoločnosťami navzájom. Cezhraničné zlúčenie alebo splynutie spoločností je upravené v ust. § 69aa Obchodného zákonníka. Rozumie sa ním zlúčenie alebo splynutie jednej alebo viacerých slovenských zúčastnených spoločností s jednou alebo viacerými zahraničnými zúčastnenými spoločnosťami. Obdobne ako pri splynutí a zlúčení čisto slovenských spoločností, platí i v prípade cezhraničných fúzií požiadavka obdobnej právnej formy zúčastnenej a nástupníckej spoločnosti. Ako vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/56/ES je cezhraničné zlúčenie alebo splynutie možné len medzi spoločnosťami takých právnych noriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov. Z uvedeného vyplýva, že zanikajúca spoločnosť v dôsledku splynutia alebo zlúčenia a nástupnícka spoločnosť musia mať rovnakú právnu formu. Výnimkou je fúzia akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným pod podmienkou, že nástupníckou spoločnosťou bude akciová spoločnosť.
Ako vyplýva z ust. § 20a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v platnom znení, pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ jej celé imanie nenadobudol právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Likvidácia je procesom vyporiadania aktív a pasív právnickej osoby a usporiadania jej majetkových pomerov. Ak celé imanie spoločnosti pri zrušení neprechádza na právneho nástupcu, vykonáva sa likvidácia. Zápis likvidácie do obchodného registra má len deklaratórny charakter. Do likvidácie spoločnosť vstupuje ku dňu svojho zrušenia a po dobu likvidácie používa svoje obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“.
Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor. Pokiaľ nie je štatutárny orgán ustanovený, alebo nemá ustanoveného žiadneho člena, alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd. Ustanovením za likvidátora na neho prechádza právomoc štatutárneho orgánu konať vo veciach likvidácie. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Ak nemožno ustanoviť likvidátora vyššie uvedeným spôsobom, súd likvidátora vymenuje z osôb zapísaných do zoznamu správcov.
Likvidátor v mene spoločnosti robí len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Všetkým známym veriteľom oznámi vstup spoločnosti do likvidácie. Súčasne zverejňuje informáciu, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti, ako aj iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote najmenej troch mesiacov.
Ku dňu vstupu do likvidácie likvidátor zostavuje likvidačnú účtovnú súvahu. Z likvidačnej účtovnej súvahy zisťuje, či je spoločnosť predĺžená. Prehľad o imaní spoločnosti zasiela spoločníkovi, ktorý si oň požiada.
Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie, tzv. likvidačný zostatok, medzi spoločníkov.
Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Na schválenie konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku sa vyžaduje taká istá väčšina, ako na zrušenie spoločnosti. Na rozhodnutie o zrušení verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje inak. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným je nutný súhlas dvoch tretín všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší súhlas. Na zrušenie akciovej spoločnosti je to dvojtretinová väčšina hlasov všetkých prítomných akcionárov, pokiaľ stanovy neurčia vyšší počet súhlasných hlasov.
Ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku nevyjadrí stanovený počet spoločníkov alebo nerozhodne príslušný orgán, účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie zostatku sa budú považovať za schválené uplynutím lehoty jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy spoločníkom, alebo odo dňa zasadnutia príslušného orgánu. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy a tým sa likvidácia považuje za skončenú.
Do 90 dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.