Špeciálny režim pre úvery poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov by mala zaviesť navrhovaná novela zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne by podľa nej malo dôjsť k zavedeniu právnej úpravy vrátenia už zaplatených splátok spotrebiteľovi pri zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Viac sa dočítate v tomto článku.
Právna úprava spotrebiteľských úverov je zakotvená v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Predmetný zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa a ďalšie opatrenia na jeho ochranu. Dňa 1. augusta 2012 vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade SR návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch. Účinnosť predloženej novely sa navrhuje odo dňa 1. januára 2013. Dôvodom predloženia uvedeného návrhu bola potreba transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Komisie 2011/90/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES stanovujúcej dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež potreba zmeny zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá vyplynula z praxe.
Jednou z navrhovaných zmien je zavedenie špeciálneho režimu pri úveroch poskytovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného zákona, napríklad podľa ustanovenia § 7b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Špeciálny režim ich úpravy sa navrhuje zaviesť doplnením nového ustanovenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, by sa podľa uvedeného ustanovenia vzťahovali niektoré ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa týkajú najmä predzmluvných informácií, ktoré sú veritelia povinní poskytovať spotrebiteľom. Uvedená osobitná úprava by sa nemala vzťahovať na úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania, nakoľko poberatelia uvedených úverov sú dostatočne chránení.
Pojem iný veriteľ sa navrhuje precizovať a doplniť, nakoľko jeho výklad spôsobuje výkladové a aplikačné problémy. Súčasná právna úprava definuje v ustanovení § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch iného veriteľa ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu. Novela definuje úvery, ktoré poskytuje iný veriteľ, ako úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorých lehota splatnosti je viac ako desať rokov, úvery, ktorých výška je menej ako 100 Eur a viac ako 75.000 Eur, a úvery, ktoré sa musia splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Po novom by sa za iného veriteľa mala považovať aj finančná inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska.
Podľa platného znenia ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak došlo k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účasti spotrebiteľa. Z dôvodu posilnenia ochrany spotrebiteľa navrhovaná novela dopĺňa uvedené ustanovenie o podrobnejšiu úpravu vrátenia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa navrhovaného znenia ustanovenia, ak zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere zanikla a spotrebiteľ uhradil peňažné prostriedky veriteľovi pred zánikom zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a oznámil veriteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu zánik zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere z dôvodu odstúpenia od zmluvy, veriteľ je povinný mu tieto peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 14 kalendárnych dní po doručení tohto oznámenia.
Navrhovaná novela by po schválení v Národnej rade SR mala okrem zákona o spotrebiteľských úveroch novelizovať aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) a zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách (ďalej len „zákon o platobných službách“). Podľa súčasnej právnej úpravy je banka povinná zverejňovať výšku základnej úrokovej sadzby hypotekárnych úverov na svojom webovom sídle, okrem úverov poskytovaných stavebnou sporiteľňou a spotrebiteľských úverov podľa osobitných predpisov. Výnimka z uvedenej povinnosti by sa podľa navrhovaného doplneného ustanovenia § 36 zákona o bankách mala vzťahovať aj na úvery, ktoré poskytuje banka alebo pobočka zahraničnej banky svojim zamestnancom bez úroku alebo s úrokovou sadzbou nižšou ako prevláda na finančnom trhu a ktoré sa neponúkajú verejne.
V prípade prijatia navrhovanej úpravy by na základe doplneného ods. 6 v § 38 zákona o platobných službách vlastníci bytov a nebytových priestorov mali právo žiadať od poskytovateľa platobných služieb výpis z účtu bytového domu, v ktorom vlastnia byt alebo nebytový priestor, aj bez súhlasu spoločenstva alebo správcu spravujúceho bytový dom. Výpis z účtu bytového domu by bol poskytovateľ platobných služieb povinný raz ročne poskytnúť bezplatne na žiadosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Za každé ďalšie poskytnutie výpisu by si poskytovateľ platobných služieb mohol účtovať primeraný poplatok v súlade s vynaloženými nákladmi. Výpis z účtu bytového domu by mal obsahovať informáciu o aktuálnej výške zostatku použiteľných finančných prostriedkov a platobných operáciách uskutočnených na tomto platobnom účte za obdobie predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov súvisiacich s odpísaním sumy platobnej operácie z tohto platobného účtu. Žiadateľ o výpis z účtu bytového domu by po novom bol povinný preukázať totožnosť a predložiť výpis z listu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, ktorý nie je starší ako tri mesiace a ktorý nemusí byť určený na právne účely.
Novela by tiež upravila poskytovanie informácií obchodníkom pri platbe platobnou kartou. Podľa navrhovaného doplnenia ustanovenia § 88a zákona o platobných službách pri platbe kartou by bol obchodník oprávnený požadovať predloženie dokladu totožnosti držiteľa karty (občianskeho preukazu, cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti) za účelom overenia jeho totožnosti a mal by tiež oprávnenie zaznamenať druh a číslo tohto dokladu totožnosti na potvrdenku z platobného terminálu pre prípad reklamácie správnosti platby uskutočnenej kartou.