Súčasný systém zdravotného poistenia umožňuje pôsobenie viacerých zdravotných poisťovní na území Slovenskej republiky. Podľa návrhu legislatívneho zámeru, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, by mal byť zavedený systém unitárneho zdravotného poistenia, ktorý by umožnil pôsobenie len jednej zdravotnej poisťovne.
Okrem pluralitného systému, ktorý sa uplatňuje na území Slovenskej republiky, európske krajiny využívajú aj tzv. unitárny systém charakterizovaný jedinou zdravotnou poisťovňou. Pluralitný systém zdravotného poistenia sa v Slovenskej republike uplatňuje od 1. januára 1995, kedy zákonom č. 273/1994 Z. z. vznikla Všeobecná zdravotná poisťovňa. Od zavedenia pluralitného systému zdravotného poistenia vzniklo na Slovensku postupne 14 zdravotných poisťovní.
Zdravotné poisťovne môžu od roku 2005 vytvárať zisk. Určité obmedzenia zisku boli zakotvené v právnej úprave v rokoch 2008 až 2010. Zákonom č. 530/2007 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, bolo s účinnosťou odo dňa 1. januára 2008 upravené znenie ustanovenia § 15 ods. 6 predmetného zákona. Uvedená novelizácia zaviedla povinnosť zdravotných poisťovní použiť kladný výsledok hospodárenia výlučne na nákup zdravotnej starostlivosti. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 3/09 rozhodol, že uvedené obmedzenie distribúcie zisku len na nákup zdravotnej starostlivosti je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. V súčasnosti môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk za podmienok povinného použitia zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania a povinnej tvorby technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Ďalšou novelou, ktorá sa dotkla zisku zdravotných spoločností, bola novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorou bolo v roku 2008 zavedené oslobodenie zisku z verejného zdravotného poistenia od dane z príjmu.
V súčasnosti pôsobia na slovenskom trhu tri zdravotné poisťovne – štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „Všeobecná zdravotná poisťovňa“) a dve súkromné poisťovne: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „Dôvera“) a Union zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „Union“). Z pohľadu uplatnenia na trhu je najsilnejšou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá poisťuje 65 % poistencov.
Systém zdravotného poistenia je podľa súčasnej vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vlády“) potrebné transformovať z pluralitného na unitárny systém. Preto uznesením č. 383 zo dňa 25. júla 2012 vláda schválila zámer zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike (ďalej len „zámer“). Zavedenie unitárneho systému sa predpokladá od roku 2014. V schválenom zámere vláda poukazuje na základe štatistík na neefektivitu súčasného systému zdravotného poistenia, ktorú vidí v nenaplnení očakávaní zlepšenia zdravotnej starostlivosti. Poukazuje na skutočnosť, že z posudzovaných 29 európskych štátov má unitárny systém zdravotného poistenia zavedený 15 štátov. Príčinu neefektivity súčasného systému vidí vláda v duplicite v aktivitách a procesoch, ktoré vedú k vyšším nákladom na organizáciu a správu u platiteľov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ďalšie dôvody vidí vo vysokých ziskoch na poistnom trhu, ktoré odčerpávajú časť prostriedkov na zdravotnú starostlivosť a nedostatočne fungujúcu konkurenciu.
Uvedené problémy navrhuje vláda riešiť zavedením unitárneho systému. Podľa zámeru by zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia bolo možné (1) dohodou o správe zdravotných poisťovní (poistného kmeňa), (2) dohodou o odkúpení akcií súkromných zdravotných poisťovní alebo vymedzených aktív, alebo (3) procesom vyvlastnenia. Na podporu možnosti transformácie systému zdravotných poisťovní vláda v zámere uvádza nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/09, ktorý pripúšťa možnosť, aby sa určité spoločenské vzťahy, resp. činnosti vo verejnom záujme vylúčili z hospodárskej súťaže, čo sa môže vzťahovať aj na verejné zdravotné poistenie.
Jedným zo spôsobov zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia je uzatvorenie dohody o správe zdravotných poisťovní. Počíta sa s prevzatím správy vlastníctva súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union štátom. Pri správe uvedených poisťovní štátom by akcionári dostávali od štátu finančnú odplatu v presne určenej výške. Hospodársky výsledok po odpočítaní odplaty vyplatenej akcionárom by štát investoval späť do zdravotného poistenia. Uvedený model ešte nebol v slovenskom právnom poriadku uplatnený, preto jeho realizácia zostáva otázna.
Ďalším možným prostriedkom transformácie je dohoda o odkúpení akcií súkromných zdravotných poisťovní alebo vymedzených aktív. Uvedený spôsob vláda uprednostňuje. Otázkou financovania odkúpenia sa budeme zaoberať neskôr v ďalších vydaniach bulletinu.
Treťou možnosťou je vyvlastnenie. Jedná sa o krajný prostriedok zavedenia unitárneho systému. Vyvlastnenie by sa malo dotknúť (1) majetkovej účasti akcionárov v súkromných zdravotných poisťovniach, (2) špecifických aktív vlastnených súkromnými zdravotnými poisťovňami, alebo (3) len poistného kmeňa zdravotných poisťovní. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podmienkou vyvlastnenia je (1) vyvlastnenie na základe zákona, (2) existencia verejného záujmu, (3) nevyhnutná miera a (4) poskytnutie primeranej náhrady. Prvým predpokladom vyvlastnenia je schválenie zákona o vyvlastnení, ktorým by bol určený aj vyvlastňovací orgán. Ďalším predpokladom vyvlastnenia je existencia verejného záujmu, ktorým je podľa vlády vytvorenie funkčného a efektívneho mechanizmu verejného zdravotného poistenia. Vláda sa odvoláva aj na už uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/09, ktorý pripúšťa možnosť zákonodarcu v záujme ochrany legitímneho verejného záujmu (napr. ochrany poistencov) pristúpiť k zásadnejšej zmene systému verejného zdravotného poistenia, musí to však primeraným spôsobom odôvodniť a realizovať v limitoch ustanovených Ústavou SR a prihliadnuť aj na ujmu, ktorú tým spôsobí dotknutým právnym subjektom.
Nevyhnutnú mieru vyvlastnenia možno posúdiť z hľadiska rozsahu a účelu. Z hľadiska rozsahu by sa nemalo vyvlastniť viac, ako je nevyhnutné na splnenie účelu vyvlastnenia. Primeranosť vyvlastnenia z hľadiska účelu je splnená len vtedy, ak účel vyvlastnenia, teda zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia, nie je možné dosiahnuť inými prostriedkami. Pred vyvlastnením by sa teda mala uplatniť iná možnosť dosiahnutia účelu, napr. ponuka odkúpenia akcií štátom.
Za vyvlastnený majetok musí byť poskytnutá primeraná náhrada. Výška náhrady by mala byť v zásade určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka spravodlivo požadovať. Otázka primeranej náhrady sa posudzuje ad hoc. Otázna zostáva metóda ocenenia vyvlastneného majetku. V súvislosti s vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní je potrebné uviesť, že vzhľadom k zahraničnej majetkovej účasti sa na ich vyvlastnenie vzťahuje aj ustanovenie § 25 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa uvedeného ustanovenia je možné majetok právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou vyvlastniť len na základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno uspokojiť inak. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení možno podať opravný prostriedok na súde. V zmysle uvedeného ustanovenia sa pri vyvlastnení musí bez meškania poskytnúť náhrada zodpovedajúca plnej hodnote majetku v čase, keď sa vyvlastnenie uskutočnilo, náhrada musí byť voľne prevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.
Námietky proti zmene systému zdravotného poistenia sa týkajú niekoľkých oblastí. Prvou je oblasť samotného zavedenia unitárneho systému a jeho efektivity. Jedná sa najmä o námietky týkajúce sa efektivity hospodárenia štátnej poisťovne, nakoľko všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala v roku 2010 stratu vo výške 120 miliónov Eur. Ďalším argumentom je zavedenie monopolu v oblasti zdravotného poistenia, čo by malo negatívny dopad na pacientov. Podľa vyhlásenia Združenia zdravotných poisťovní Slovenskej republiky iba konkurenčné prostredie dokáže vytvoriť priestor na vzájomné porovnávanie sa a zlepšovanie, na hľadanie skrytých rezerv a tlak na efektívne využívanie finančných prostriedkov. Ďalšou námietkou je vyplatenie náhrady poisťovniam. Námietka sa týka najmä transparentnosti určenia výška náhrady. Odhady ekonómov na výšku náhrad sa pohybujú vo výške 400 miliónov Eur, podľa niektorých odhadov až do výšky 1 miliardy Eur.