Zavedenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach by podľa vlády Slovenskej republiky malo efektívnym spôsobom mobilizovať zdroje za účelom zvýšenia tempa hospodárskeho rastu. Malo by odbremeniť občanov pri konsolidácii verejných financií tým, že prenesie časť bremena konsolidačných opatrení na podnikateľské subjekty.
Dňa 1. septembra 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“ alebo „zákon“), ktorý zavádza osobitný odvod z podnikania (ďalej len „odvod“) pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v regulovaných oblastiach (ďalej len „regulovaná osoba“).
Regulovanou osobou sa v zmysle ustanovenia § 3 zákona o osobitnom odvode rozumie osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá vykonáva činnosť v niektorom z regulovaných odvetví na základe osobitného povolenia vydaného príslušným orgánom Slovenskej republiky alebo pri zahraničnej organizačnej zložke aj iným orgánom členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Zároveň sa predpokladá, že jej výnosy z uvedených činností dosiahnu aspoň 50 % z celkových výnosov za príslušné účtovné obdobie. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona o osobitnom odvode sa za regulované odvetvia považujú odvetvia (1) energetiky, (2) poisťovníctva a zaisťovníctva, (3) verejného zdravotného poistenia, (4) elektronických komunikácií, (5) farmácie, (6) poštových služieb, (7) dopravy na dráhe, (8) verejných vodovodov a verejných kanalizácií, (9) leteckej dopravy a (10) poskytovania zdravotnej starostlivosti. Predmetné ustanovenie § 3 určuje orgány, ktoré vydávajú osobitné povolenia. Napríklad v odvetví energetiky vydáva príslušné osobitné povolenie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Ak osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v niektorom z regulovaných odvetví dosiahla výnosy z jej činnosti vo výške aspoň 50 % celkových výnosov, je povinná uvedenú skutočnosť oznámiť správcovi odvodu, ktorým je príslušný daňový úrad (ďalej len „správca odvodu“), najneskôr v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov. Osoba sa dosiahnutím uvedenej percentuálnej hranice stáva regulovanou osobou, aj keď dosiahnutie uvedenej percentuálnej hranice nepredpokladala. Ak sa osoba stala regulovanou osobou, zostáva ňou po všetky účtovné obdobia, počas ktorých má oprávnenie na vykonávanie činnosti v regulovanom odvetví, aj keď výnosy z regulovanej činnosti už nedosiahnu 50 % celkových výnosov príslušného účtovného obdobia.
Regulovaná osoba je povinná správcovi odvodu, ktorým je príslušný daňový úrad (ďalej len „správca odvodu“) do konca odvodového obdobia písomne oznámiť (1) regulované odvetvie v ktorom získala oprávnenie na výkon činnosti (2) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať predmetnú činnosť, (3) odhad predpokladaného výsledku hospodárenia a (4) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť. Za odvodové obdobie sa považuje každý kalendárny mesiac účtovného obdobia, v ktorom má regulovaná osoba oprávnenie na výkon činnosti v niektorom z uvedených odvetví.
Za regulovanú osobu sa v zmysle ustanovenia § 13 zákona o osobitnom odvode považuje aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má k 1. septembru 2012 oprávnenie na vykonávanie činnosti v regulovanom odvetví, ak výsledok jej hospodárenia za účtovné obdobie pred účinnosťou zákona o osobitnom odvode dosiahol aspoň 3 milióny Eur. Povinnosť platiť odvod jej vzniká od septembra 2012. Ak uvedená osoba ešte nevykázala výsledok hospodárenia pred účinnosťou zákona o osobitnom odvode a predpokladá, že výnosy z činnosti v regulovanom odvetví za účtovné obdobie bezprostredne pred účinnosťou zákona o osobitnom odvode boli aspoň 50 % celkových výnosov predmetného účtovného obdobia, tiež sa považuje za regulovanú osobu.
Regulovanej osobe vznikne povinnosť platiť odvod, ak výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami za príslušné účtovné obdobie je minimálne 3 milióny Eur, alebo ak ešte nevykázala výsledok hospodárenia, ak takýto výsledok predpokladá. Pri výpočte výšky odvodu sa vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného v účtovnej závierke podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Jedná sa výsledok hospodárenia, ktorý sa uvádza v riadku 100 daňového priznania. Ak regulovaná osoba nevykazuje výsledok hospodárenia formou daňového priznania, použije sa na účely výpočtu odvodu výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa medzinárodných účtovných noriem. Posledným odvodovým obdobím, za ktoré podľa zákona o osobitnom odvode vzniká regulovanej osobe povinnosť platiť odvod, je december 2013.
Sadzba odvodu je 0,00363. Odvod sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a sumy základu odvodu, ktorá prevyšuje 3 milióny Eur. Odvod je vyrubený doručením oznámenia regulovanej osoby o vzniku povinnosti platiť odvod správcovi odvodu. Odvod je povinná regulovaná osoba zaplatiť do konca príslušného odvodového obdobia. Ak regulovaná osoba v oznámení nesprávne uvedie výšku odvodu, správca odvodu vydá rozhodnutie o určení výšky odvodu, proti ktorému je možné podať do 8 dní námietku. Správca odvodu rozhodne o námietke do 15 dní, alebo námietku odstúpi na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo“). Finančné riaditeľstvo rozhodne o námietke do 15 dní. Proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky, to neplatí pre rozhodnutie o námietke, ktorým správca odvodu vyhovie námietke v plnom rozsahu. Námietka nemá odkladný účinok.
Ak správca odvodu pri zúčtovaní odvodu zistí, že vznikol nedoplatok alebo preplatok, vydá rozhodnutie o zúčtovaní odvodov, v ktorom uvedie výšku preplatku alebo výšku nedoplatku. Nedoplatok odvodu je regulovaná osoba povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zúčtovaní odvodov. Odvod a nedoplatok zo zúčtovania odvodov sa uhrádza v eurách na účet uvedený na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Zaplatený odvod je možné uplatniť ako daňový výdavok.
Zákon o osobitnom odvode bol už pri príprave kritizovaný zo strany podnikateľských subjektov aj zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Námietky najčastejšie smerovali proti selektívnemu výberu a znevýhodneniu regulovaných osôb voči neregulovaným osobám, čo by mohlo narušiť hospodársku súťaž.