Problematika viazaných obchodov v súťažnom práve je oproti iným právnym témam pomerne neznáma a nie často diskutovaná. V našom článku sa bližšie dozviete, čo viazané obchody predstavujú, čo je obsahom uvedeného pojmu a aké dôsledky môžu mať pre správne fungovanie trhu a pre spotrebiteľa.
Pojem viazané obchody v doslovnom znení náš právny poriadok nepozná. Ide však o legitímne pomenovanie protisúťažnej praktiky, ktorá je neraz aplikovaná zo strany podnikateľa s cieľom vplývať na účinnú, férovú a efektívnu súťaž na trhu. Legálna regulácia predmetnej problematiky je zahrnutá v zákone č. 387/2011 o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Nakoľko Slovenská republika je členom Európskej únie, primárne právo podobne upravuje viazané obchody.
Pohybujeme sa v oblasti hospodárskej súťaže, konkrétne v aspektoch dominantného postavenia podnikov a zneužívania tohto postavenia. Podnik je na trhu dominantný v závislosti od svojho trhového podielu, ekonomickej sily, vplyvu a mnohých ďalších faktorov. Nie je výnimkou, že taký podnik sa môže dopustiť protisúťažného konania. Zákon demonštratívne uvádza niektoré formy zneužívania, medzi nimi aj viazané obchody. Ustanovenie § 8 ods. 2 písm. d) zákona hovorí, že zneužitím dominantného postavenia je aj viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy za podmienky, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy.
Aj Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorou je Slovenská republika ako člen Európskej únie viazaná, upravuje v článku 102 viazané obchody. Znenie článku hovorí, že zneužívanie dominantného postavenia spočíva aj v podmieňovaní uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. Zreteľne vidno takmer úplnú totožnosť ustanovenia slovenského zákona a európskej legislatívy.
Viazanie predstavuje formu protisúťažnej praktiky, kedy dominantný podnik využitie svoju trhovú pozíciu k dosiahnutiu vyšších tržieb. Viazané obchody môžu mať dve podoby, v právnej a ekonomickej sfére sa pre ich pomenovanie používa anglická terminológia „tying“ a „bundling“.
Forma „tying“ sa vyskytne, pokiaľ obchodník, predajca alebo dodávateľ podmieňuje predaj jedného produktu (spotrebiteľom primárne chceného) zaobstaraním produktu ďalšieho, ktorý s primárnym produktom nesúvisí. Prakticky si uvedené možno predstaviť ako predaj produktu A zákazníkovi, ktorý, ak si produkt A skutočne chce zaobstarať, musí si kúpiť aj produkt B. Forma „bundling“, naopak, znamená situácie, kedy je spotrebiteľovi ponúkané balenie produktu, v ktorom je už dodatočný produkt inkorporovaný a spotrebiteľ podobne nemá na výber. Napríklad produkty A a B sú spoločne zahrnuté v jednom balení a spotrebiteľ nemá možnosť kúpiť výlučne produkt A alebo produkt B. Motívy podnikov realizovať stratégiu prostredníctvom viazaných obchodov môžu mať za cieľ jednak vylučovanie iných súťažiteľov, ale aj koristenie na správaní spotrebiteľov. Hlavným rozdielom dvoch uvedených foriem je primárne element vynucovania. V druhej forme, bundlingu, element silového vynucovania nie je natoľko zreteľný, ako v prípade tyingu.
Dodajme, že tying a bundling sú neraz bežnými praktikami, ktoré nemusia mať výhradne protisúťažné následky. Podniky prostredníctvom uvedených foriem spotrebiteľom ponúkajú dokonalejšie produkty alebo poskytujú cenovo efektívnu cestu k ich nákupu. Pre lepšiu predstavu je vhodné uviesť ako príklad situáciu, kedy produkt A aj B je možné kúpiť osobitne, avšak existuje ponuka spoločného balenia produktov A a B, ktoré má výhodnejšiu cenu. Týmto môžu viazané obchody môžu viesť až k signifikantným úsporám v produkcií, distribúcií, nákladoch, ale aj k zlepšenej kvalite produktov. Na druhej strane, uvedené formy viazaných obchodov môžu tvoriť potenciálnu hrozbu pre súťažné podmienky na trhu ako je napríklad uzatvorenie trhu, cenová diskriminácia alebo neprimerane vysoké ceny produktov.
Tying je z právneho hľadiska vážnejším problémom. Dôvodom je okrem iného aj fakt, že nemá primárne základ v ekonomických motívoch, na rozdiel od bundlingu.
Problematika foriem zneužívania dominantného postavenia, respektíve sféra súťažného práva celkovo, sú upravené značne abstraktne a ustanovenia regulujúce konkrétne situácie prakticky neexistujú. Dôvodom je aj značná dynamika vývoja foriem protisúťažných praktík, ale najmä komplikovanosť vychádzajúca z potreby individuálneho posudzovania jednotlivých okolností. Komplikovanosť možno jednoznačne odvodiť minimálne z toho, že viazanie, ako sme uviedli, nie vždy nevyhnutne predstavuje protisúťažné konanie. Preto právnu stránku viazaných obchodov možno jednoznačnejšie pochopiť z rozhodovacej praxe súdnych inštitúcií.
Práve judikatúra priniesla základné kritériá, na základe ktorých je potrebné posudzovať, či viazaný obchod v konkrétnom prípade predstavuje problém alebo nie. Kritériá sú štyri, a to, že (1) viažuci a viazaný produkt musia patriť do odlišných trhov – to znamená, že produkty musia byť určené na odlišné účely a funkcie viazaného a viažuceho produktu nesmú byť vzájomne podmienené; (2) podnik – predajca, ktorý produkty formou viazaného obchodu ponúka na trhu musí byť dominantný; (3) spotrebiteľ – kupujúci nemá možnosť slobodného výberu viažuceho produktu bez viazaného a naopak – musí byť prítomný element donútenia; a (4) viazaný obchod musí negatívne vplývať na férovú a účinnú hospodársku súťaž, čo možno chápať ako obmedzovanie ostatných podnikov – predajcov, ktorí konkrétne pociťujú dopady protisúťažného konania dominantného podniku.
Uvedené štyri základné kritériá tvoria základ pre posudzovanie individuálnych prípadov. Z toho vyplýva, že protisúťažné správanie dominantného podniku nevyhnutne znamená jeho sankcionovanie zo strany príslušných kontrolných orgánov. Sankciou je pokuta, ktorej výška závisí od obratu podniku ako objektu vyšetrovacieho procesu. Kontrolným orgánom na Slovensku pre oblasť súťažného práva je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. V rámci svojej monitorovacej činnosti môže začať správne konanie voči dominantnému podniku podozrivému zo zneužitia svojho postavenia prostredníctvom viazaného obchodu. Pre oblasť dominantného postavenia platí, že konanie možno začať iba z vlastného podnetu, teda z podnetu úradu. To však automaticky neznamená, že iné subjekty nemajú žiadnu možnosť obrany. Úrad môže začať konanie z vlastného podnetu aj na základe písomného oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je podnikateľom.