Novela zákona o vysielaní a retransmisii upravuje podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadňuje právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečuje primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb s ohľadom na zabezpečenie multimodálneho prístupu k programom a mení niektoré v praxi problematické ustanovenia.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22.10.2013 novelu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorá by mala upresniť a zjednodušiť niektoré výkladové nedostatky súčasnej podoby zákona. Novela zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2014.
Jednou z problematických oblastí, ktorá v aktuálnej podobe prináša zbytočné komplikácie a prieťahy je aj inštitút tzv. hromadných sťažností, ktorými je Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) často neúmerne zaťažovaná. Hromadnú sťažnosť je potrebné vnímať v zmysle poukázania na jeden rovnaký problém vo viacerých sťažnostiach doručených Rade. Tá je následne neúmerne a zbytočne vyťažená desiatkami sťažností s totožným obsahom, čo podľa dôvodovej správy k novele zákona vedie k zbytočnému predlžovaniu rozhodovania o ďalších relevantných sťažnostiach, čím je konanie neefektívne a nehospodárne.
Vybavovanie viacerých sťažností s totožným obsahom sa zjednoduší ust. § 14a ods. 7 prostredníctvom vypustenia povinnosti upovedomiť sťažovateľa neskôr podanej sťažnosti s rovnakým predmetom o tom, akým spôsobom Rada predmetný podnet vyriešila. Z každého rokovania Rady je vyhotovená zápisnica, ktorá musí byť obligatórne zverejnená na webovom sídle Rady, s výnimkou utajovaných skutočností podliehajúcim ochrane osobných údajov. Keďže Rada je podľa ustanovenia § 11 ods. 5 a 6 zákona povinná zverejňovať všetky svoje rozhodnutia, ako aj zápisnicu z rokovania na svojom webovom sídle, uvedeným spôsobom dôjde k naplneniu informačnej povinnosti Rady voči verejnosti, a tým aj voči viacerým sťažovateľom, ktorí hromadnými sťažnosťami namietajú totožné problémy, prípadne porušenia zákona.
Vysielateľom zákon v aktuálnej podobe ukladá viaceré povinnosti upravené v ust. § 16. Ďalšou zmenou, ktorú novela zákona prináša, je rozšírenie povinností pre vysielateľov. Ustanovuje sa lehota 15 dní, v ktorej bude vysielateľ povinný odovzdať Rade na jej žiadosť záznam vysielania, čím dôjde k odstráneniu doterajších nejasností v súvislosti s lehotou povinného odovzdávania záznamov na vyžiadanie. Za nesplnenie povinnosti v tejto lehote Rada uloží vysielateľovi programovej služby pokutu vo výške 165 Eur až 6.638 Eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby pokutu od 99 Eur do 1.659 Eur.
Vysielatelia sú povinní viesť štatistiky o odvysielaných programoch televíznej programovej služby obsahujúce vyhodnotenie podielov programových typov, podielov programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu európskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie. Okrem uvedeného, vysielateľ bude povinný viesť štatistiku vrátane podielu nových diel, ktoré zaradil do svojej programovej štruktúry. Lehota na odovzdanie programovej štruktúry v trvaní 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca ostáva zachovaná.
Ustanovenie § 16 zákona sa novelou ďalej rozširuje o povinnosť vysielateľa zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom. Dôvodová správa k novele zákona uvádza, že predmetnú povinnosť je potrebné vykladať ako povinnosť upraviť hlasitosť vysielaného obsahu, aby nedošlo k neúmernému kolísaniu hlasitosti pri vysielaní programov a následne vysielanej reklamy apod. Všeobecne záväzný predpis, ktorý bližšie zadefinuje technické požiadavky bude vykonávací predpis vydaný Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vychádzajúc z technických špecifikácií stanovených európskou legislatívou.
Ďalšia povinnosť pre vysielateľov, ktorú novela spresňuje, je povinnosť, aby každý vysielateľ televíznej programovej služby na základe zákona zabezpečil v celoplošnom vysielaní skryté alebo otvorené titulky, alebo tlmočenie do posunkovej reči (multimodálny prístup). Novela prináša požiadavku, aby skryté alebo otvorené titulky presne zodpovedali deju vysielaného programu. Uvedené sleduje cieľ skvalitnenia vysielania pre nepočujúcich divákov. V platnosti ostáva podiel vysielaných programov s povinným zabezpečením multimodálneho prístupu, teda prístupu pre zrakovo a sluchovo postihnutých divákov. Pre vysielateľov zo zákona vysielajúcich digitálne (verejnoprávny vysielateľ) platí, že (1) minimálne 50 % všetkých programov musia vysielať so skrytými alebo otvorenými titulkami, (2) 3 % všetkých vysielaných programov musia byť tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich alebo byť v posunkovej reči nepočujúcich a (3) 20% všetkých vysielaných programov musí byť sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Po nadobudnutí účinnosti budú musieť splniť aj podmienku presného zodpovedania deju vysielaného programu.
Pre každého vysielateľa s licenciou (súkromný vysielateľ) vysielajúceho digitálne platí, že po novom bude povinný zabezpečiť, aby (1) minimálne 10 % všetkých vysielaných programov bolo sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, ktoré korešpondujú s dejom vysielaného programu a (2) aby boli minimálne 3 % všetkých vysielaných programov sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Uvedení vysielatelia budú navyše po novom povinní oznámiť Rade spôsob označenia predmetných programov.
Novelou sa rozširujú informačné povinnosti vysielateľov prostredníctvom pridaného ust. § 18d. Za účelom kontroly spĺňania povinností bude vysielateľ povinný predložiť Rade na jej žiadosť údaje o (1) percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných programov sprevádzaných skrytými titulkami, otvorenými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich, tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, v posunkovej reči nepočujúcich a (2) zoznam odvysielaných programov sprevádzaných skrytými titulkami, otvorenými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich, tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, v posunkovej reči nepočujúcich s uvedením dátumu a času ich odvysielania v rámci programovej služby. Nesplnenie informačných povinností zákon sankcionuje pokutou, ktorú môže Rada uložiť vo výške 663 Eur až 66.387 Eur vysielateľovi televíznej programovej služby a 99 Eur až 19.916 Eur vysielateľovi rozhlasovej programovej služby.
Poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby budú, na rozdiel od vysielateľov, povinní na požiadanie poskytnúť rade iba zoznam poskytovaných programov sprevádzaných skrytými titulkami, otvorenými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich, tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, v posunkovej reči nepočujúcich s uvedením dátumu a času ich zaradenia v rámci poskytovanej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
Pre vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby sa stanovuje jednotná lehota na predloženie uvedených informácií v dĺžke 15 dní od doručenia žiadosti Rady.
V súvislosti s ochranou maloletého diváka došlo novelou k odstráneniu duplicity právnej úpravy, čím sa zjednotila daná problematika. Ide o systémovú zmenu presunu úpravy na výlučne osobitnú normu. Novela zákona ruší ust. § 20 ods. 3, nakoľko znenie ust. § 20 ods. 5 odkazuje na osobitný právny predpis, na základe ktorého je vysielateľ programovej služby povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie. Osobitný právny predpis určuje, že vyhláška Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z. z. podrobnejšie upraví systém označovania diel a programov s cieľom ochrany maloletého diváka. Nezmenené ostávajú časové podmienky vysielania programov nevhodných pre maloletého diváka, teda vysielanie programov v čase od 22.00 do 6.00 h., klasifikovaných ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu do 18 rokov a programov v čase od 20.00 do 6.00 označovaných ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu do 15 rokov. Sankcie za porušenie uvedenej ochrany maloletých ostávajú nezmenené. Vysielateľovi televíznej programovej služby môže Rada uložiť sankciu vo forme pokuty vo výške od 3.319 Eur do 165.969 Eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 Eur do 49.790 Eur. Vysielateľovi prostredníctvom internetu hrozí pokuta vo výške 100 Eur až 20.000 Eur.
Vysielatelia zo zákona (verejnoprávni vysielatelia) sú podľa aktuálne platnej legislatívy povinní zaradiť do svojej programovej štruktúry európske diela od nezávislých producentov tak, aby tvorili minimálne 20 % celkového času vysielania za jeden kalendárny mesiac. Po novom sa bude uvedená povinnosť týkať minimálne 15 % celkového vysielacieho času počas jedného kalendárneho štvrťroku. Do celkového času sa podľa ust. § 25 nepočíta vysielací čas venovaný spravodajským programom, športovým podujatiam, zábavným hrám, teletextu a doplnkovému vysielaniu vrátane reklamy a telenákupu. Podľa dôvodovej správy k zákonu viedol zákonodarcu k zníženiu percentuálneho podielu predmetných diel súčasný stav, kedy z dôvodu splnenia kvót dochádza k nákupu lacných európskych akvizícií s menšou hodnotou pre diváka. Medzi európske diela nezávislých producentov však nemožno zahŕňať programy od verejnoprávnych vysielateľov z krajín Európskej únie.
Pre vysielateľov s licenciou ostáva podiel vysielania európskych diel nezávislých producentov nezmenený, teda minimálne 10 % celkového času vysielania za kalendárny mesiac.
Novelou sa však dopĺňa minimálny povinný podiel nových diel. Po novom budú vysielatelia povinní zabezpečiť, aby v rámci vysielacieho času vyhradeného európskym dielam vytvoreným nezávislými producentmi, tvorilo vysielanie nových diel aspoň 10 %.
Novelou zákona sa ďalej mení súčasná právna úprava používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k vysielateľom vysielajúcim na základe licencie. Ustanovenie § 47 v platnom znení ukladá podmienky pre rozhodovanie o udelení licencie. Rada je povinná posudzovať a prihliadať na (1) zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov, (2) priehľadnosť vlastníckych vzťahov žiadateľa o licenciu, (3) priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania, (4) vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, (5) prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme, (6) skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu, a (7) skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou.
K uvedeným podmienkam sa po nadobudnutí účinnosti novely pridá aj podmienka jazykového charakteru pre žiadateľov o udelenie licencie, ktorí žiadajú vysielať v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch Európskej únie, iných ako slovenský jazyk. Po novom bude v uvedených prípadoch Rada posudzovať aj to, či existuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb v štátnom jazyku na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté. Podľa dôvodovej správy sa tým sleduje dostatočná miera zabezpečenia prístupu slovenských občanov k informáciám v štátnom jazyku. Uvedená jazyková podmienka sa teda bude týkať žiadateľov o regionálne a lokálne vysielanie.
V súvislosti s predmetnou jazykovou podmienkou bude podľa pridaného ods. 3 do ust. § 49 Rada oprávnená odmietnuť žiadosť a neudeliť licenciu pre regionálne alebo lokálne vysielanie v jazyku, ktorý nie je štátnym jazykom, pokiaľ na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, neexistuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb v štátnom jazyku.
Spolu so zákonom o vysielaní a retransmisii dochádza k sprievodnej novelizácii zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon o koncesionárskych poplatkoch“). V súčasnosti sa úhrady za služby poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska (koncesionárske poplatky) platia prevodom z účtu alebo prostredníctvom poštového podniku. Po nadobudnutí účinnosti novely sa budú koncesionárske poplatky platiť spôsobom, aký si Rozhlas a televízia Slovenska určí sama. Podľa dôvodovej správy je cieľom uľahčenie a flexibilita výberu platieb z dôvodu nových moderných služieb platenia.
Dopĺňa sa aj oprávnenie vyberateľa úhrady v súvislosti s evidenciou platiteľov koncesionárskych poplatkov. Pridaným ods. 9 do ust. § 9 zákona o koncesionárskych poplatkoch bude môcť vyberateľ úhrad aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať a spracúvať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania. Účelom spracúvania bude v uvedenom prípade preukázanie nároku na oslobodenie povinnosti platiť úhradu a zníženie sadzby poplatku na polovicu pre vybrané subjekty uvedené v ust. § 6 ods. 3. Uvedené získavanie a spracúvanie osobných údajov je podľa dôvodovej správy plne v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.