Novela zákona o sociálnom poistení zavádza viaceré zmeny v sociálnom poistení. Zmeny sa dotknú odvodov na sociálne poistenie alebo povinností osôb. Z množstva zmien, ktoré priniesla novela Vás oboznámime s tými najdôležitejšími, ako je napríklad nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby, zmeny vymeriavacích základov alebo úprava podmienok nároku na nemocenskú dávku.
Dňa 16. októbra 2013 bola v NR SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „novela“). Väčšina ustanovení nadobudne účinnosť dňom 1. januára 2014. Na ustanovenia s odlišnou účinnosťou Vás upozorníme.
Novela zavádza novú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy je ako SZČO považovaná osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov a dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom bola registrovaná na daňovom úrade a mala pridelené DIČ. Po novom sa pre posúdenie, či osoba je SZČO nebude brať do úvahy, či osoba je alebo nie je registrovaná na daňovom úrade. Osoby, ktoré dosahovali príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, budú považované za SZČO aj bez registrácie a prideleného DIČ. Dôvodom zmeny boli nejasnosti, či určité osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť majú byť registrované na daňovom úrade. Aj po nadobudnutí účinnosti novely sa za SZČO nebudú považovať fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vzhľadom k neposudzovaniu registrovania osoby na Daňovom úrade bol nanovo definovaný aj moment zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. SZČO, ktoré nemajú oprávnenie na výkon činnosti, napríklad autori alebo umelci, zanikne povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonávajú predmetnú činnosť, najskôr však odo dňa doručenia predmetného vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Obdobne uvedené poistenie opätovne vznikne. Zánik a opätovný vznik poistenia u osôb, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti, napríklad živnostníci, zostáva zachovaný v pôvodnej podobe. Účinnosť uvedenej zmeny nastala dňom 1. novembra 2013.
Odo dňa 1. januára 2015 už SZČO nebude povinná prihlásiť sa a odhlásiť sa z nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Naopak, Sociálna poisťovňa bude povinná na základe údajov predložených správcom dane do 20 dní od vzniku povinného poistenia oznámiť SZČO (1) vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, (2) vymeriavací základ na platenie poistného, (3) výšku poistného na nemocenské poistenie a na starobné poistenie, (4) výšku príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, (5) výšku poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, (6) dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a (7) údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zahraničné samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „zahraničné SZČO“) budú po novom povinné oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby do 8 dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Zahraničná SZČO bude tiež povinná príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne oznámiť skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do 8 dní odo dňa, v ktorom nastali.
V rámci podpory dlhodobo nezamestnaných osôb novela zaviedla odvodovú úľavu pre zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní. Zamestnanci a zamestnávatelia budú oslobodení od platenia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ak zamestnanec (1) bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, (2) suma jeho mesačného príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, (3) zamestnávateľ nemá dlh na poistnom ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, (4) zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a (5) odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.
Oslobodenie bude trvať 12 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Počas uvedeného obdobia nebudú zamestnanec ani zamestnávateľ povinní platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Odvodová úľava platí pre zamestnancov, ktorých pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol najskôr odo dňa 1. novembra 2013. Ak bude počas 12 mesiacov prekročený horný limit 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, povinnosť poistenia opätovne vznikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol príjem prekročený.
V súvislosti s novelou zákona o sociálnom poistení bol novelizovaný aj zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý obdobne upravuje oslobodenie dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov na zdravotné poistenie. Podmienky aj doba 12 mesiacov odvodovej úľavy je upravená obdobne ako pri sociálnom poistení. Na účely verejného zdravotného poistenia bude takýto zamestnanec považovaný za poistenca štátu.
Novela zavedie aj nový dôvod zániku dobrovoľného poistenia. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti po novom zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebude zaplatené dobrovoľné poistenie. Zánik nastane od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné poistenie nezanikne, ak poistená osoba nebola v kalendárnom mesiaci povinná platiť poistenie z dôvodu, že poberala materské, nemocenské alebo ošetrovné. Doterajšie dôvody zániku dobrovoľného poistenia zostávajú zachované aj po novele.
Podmienky nároku zamestnanca na nemocenskú dávku budú po novom výhodnejšie. Podľa súčasnej právnej úpravy nárok zamestnanca na nemocenskú dávku zostáva zachovaný len vtedy, ak v období, keď nepracuje, nemá príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu. Novela z uvedeného príjmu vylučuje príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu. Po novom, ak bude zamestnanec počas nároku na nemocenskú dávku poberať príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu a nejde o príjem za vykonanú prácu, nárok na nemocenskú dávku mu zostane zachovaný. O príjem za vykonanú prácu nepôjde napríklad v prípade odchodného, odstupného alebo rôznych benefitov poskytnutých zamestnávateľom.
Zvýhodnené bude aj poberanie nemocenskej dávky SZČO a dobrovoľne poistenou osobou. Súčasná právna úprava priznáva nárok SZČO a dobrovoľne poistenej osoby na nemocenskú dávku, ak osoba zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pritom sa posudzuje zaplatenie poistného za posledných 10 rokov pred vznikom nároku na poskytnutie nemocenskej dávky, toleruje sa nezaplatenie poistného v sume nižšej ako 5 Eur. Po novom sa bude vyžadovať zaplatenie poistného nie za posledných 10 rokov, ale len za posledných 5 rokov.
Naopak, sprísnený bude výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 rokov do 20 rokov veku, ak (1) nevykonávali zárobkovú činnosť, (2) boli len dobrovoľne dôchodkovo poistení menej ako 1 rok, alebo (3) získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok. U uvedených osôb sa bude vypočítavať invalidný dôchodok osobitným spôsobom z osobného mzdového bodu s hodnotou 0,67.
Príjem rodiča počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky už po prijatej novele nezhorší jeho neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti. Podľa súčasnej právnej úpravy sa denný vymeriavací základ osoby pracujúcej počas materskej alebo rodičovskej dovolenky vypočítava z príjmu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je uvedený príjem nižší ako príjem pred materskou alebo rodičovskou dovolenkou, nižšia je aj výška dávky v nezamestnanosti. Po novom, ak bude denný vymeriavací základ dosiahnutý počas materskej alebo rodičovskej dovolenky nižší ako denný vymeriavací základ príjmu dosiahnutý pred materskou alebo rodičovskou dovolenkou, použije sa vyšší vymeriavací základ, teda denný vymeriavací základ dosiahnutý pred materskou alebo rodičovskou dovolenkou.
Zmeny nastanú aj vo výpočte vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Odo dňa 1. júla 2014, alebo odo dňa 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013, sa bude vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO vypočítavať ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmu SZČO nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia; poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu na jeho výpočet 1,6. Príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu sú príjmy a výdavky spojené s výkonom činnosti osobného asistenta a príjmy a výdavky zo zahraničia. Odo dňa 1. júla 2015 bude platiť nový koeficient 1,486. Uvedená zmena vo výpočte vymeriavacieho základu bude výhodná pre osoby, ktoré podnikajú len časť roka.
V súvislosti s novelou zákona o sociálnom poistení boli novelizované aj niektoré súvisiace zákony, ako zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.
Novelou zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku bola s účinnosťou odo dňa 1. novembra 2013 zvýšená suma vianočného príspevku zo sumy 66,39 Eura na sumu 75 Eur.