V zákone o dani z príjmov nastali niektoré kľúčové zmeny, ktoré prispejú k zníženiu administratívnej záťaže pre podnikateľov, napríklad vypustenie povinnosti vedenia účtovníctva pre vybrané subjekty, zrušenie povinnosti vedenia niektorých evidencií a iné. Novela ďalej rozšírila povinnosti pre podnikateľov o daňovú licenciu. Vybrané zmeny spolu s niektorými ďalšími Vám prezentujeme v našom článku.
Národná rada SR schválila v decembri 2013 novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Účinnosť nadobudla dňa 1. januára 2014.
V súvislosti s daňovými evidenciami došlo k zrušeniu podmienky, ktorá určovala, že nahradiť vedenie účtovníctva daňovými evidenciami mohli výlučne tí daňovníci s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorí nemali zamestnancov, alebo tí, ktorí v predchádzajúcom účtovnom období dosiahli príjmy maximálne 170.000 Eur. Po novom budú môcť uplatňovať preukázateľné výdavky formou daňovej evidencie všetci daňovníci v zmysle ust. § 6 odsek 1, 2, 3 a 4 zákona, teda daňovníci (1) s príjmami z podnikania, (2) s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, (3) s príjmami z prenájmov a (4) s príjmami z použitia diela alebo umeleckých výkonov.
Zrušilo sa zákonné obmedzenie vykonávania podnikateľskej činnosti na samostatnej báze a veľkostného obmedzenia príjmov. Prostredníctvom novinky v uvedenej podobe došlo k zjednoteniu foriem vedenia preukázateľných výdavkov daňovníkov, pokiaľ ich príjmy plynú z činností v uvedených štyroch bodoch.
Namiesto jednoduchého alebo podvojného účtovníctva sa daňová evidencia pre účely uplatňovania preukázateľných výdavkov vedie o (1) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov spĺňajúcich náležitosti účtovných dokladov, (2) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu, (3) zásobách, pohľadávkach a (4) záväzkoch.
Odkazujúc na dôvodovú správu, od 1.1.2014 majú teda daňovníci s príjmami podľa ust. § 6 zákona uplatňujúci preukázateľné výdavky na výber, či budú viesť (1) jednoduché účtovníctvo, (2) podvojné účtovníctvo alebo (3) daňovú evidenciu.
Novelou sa zaviedla nová definícia daňovníka, voči ktorému sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou. Podľa ust. § 2 písm. x) sú týmito daňovníkmi fyzické osoby a právnické osoby s trvalým pobytom, respektíve sídlom v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú platnú a účinnú medzinárodnú zmluvu obsahujúcu klauzulu o výmene informácií na daňové účely. Na platby, ktoré budú smerovať daňovníkom vymedzeným v tomto ustanovení, bude slovenský platiteľ dane (1) uplatňovať zvýšenú sadzbu zrážkovej dane a (2) rovnako bude povinný tieto úhrady oznamovať správcovi dane na tlačive. Vzor tlačiva zverejní Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Sadzba dane vyberanej zrážkou sa zvýšila na 35 %.
Zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou sa neuplatní pre príjmy príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osôb s dlhodobým pobytom v Európskej únii, nakoľko sa považujú za fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR.
Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej obchodnej spoločnosti si po novom od 1.1.2014 môžu okrem ostatných daňových výdavkov podľa ust. § 19 zákona, odpočítať zo základu dane aj výdavky na cestovné náhrady a stravné náklady. Ako uvádza dôvodová správa k novele zákona, v praxi vznikali aplikačné problémy s možnosťou odpočítania týchto výdavkov, aj keď na ne majú nárok všetci daňovníci, čiže aj predmetné subjekty obchodných spoločností.
Nová právna úprava mení používanie služobného vozidla na súkromné účely a s tým súvisiaci výpočet výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca. Používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely predstavuje nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý sa zdaňuje. Základom pre jeho vyčíslenie je po novom vstupná cena vozidla. Podľa novej právnej úpravy sa pri výpočte výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca v zmysle ust. § 5 odsek 3 písm. a) bude pri použití motorového vozidla na súkromné účely zohľadňovať aj opotrebenie tohto vozidla. V zmysle novelizovaného ust. § 5 odsek 3 písm. a) teda ide o príjem zamestnanca, ktorý sa bude zdaňovať počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od momentu zaradenia služobného vozidla do užívania.
V prvom roku sa bude uhrádzať daň z nepeňažného príjmu vychádzajúca z (1) 1 % zo vstupnej ceny vozidla a (2) v nasledujúcich 7 rokoch sa bude daň uhrádzať tiež z 1 % zo vstupnej ceny, avšak každoročne zníženej o 12,5 percenta za každý, aj začatý mesiac. V prípade, že počas uvedenej doby dôjde k technickému zhodnoteniu vozidla, vstupná cena sa zvýši podľa technického zhodnotenia a táto zvýšená suma sa následne zníži o 12,5 percenta.
V súvislosti s používaním osobných motorových vozidiel novela priniesla aj ďalšiu zmenu, v tomto prípade pre používanie vlastného motorového vozidla na účely podnikania. Po novom má osoba používajúca vlastné motorové vozidlo na podnikateľskú činnosť vykonávanú na inom mieste ako pravidelne na výber, či si v rámci daňových výdavkov uplatní výdavky (1) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu alebo (2) vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Do daňových výdavkov zamestnávateľa sa po novom jednoznačne zahrňujú výdavky na dopravu zamestnancov v prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec preukázateľne dopraviť hromadným dopravným prostriedkom, teda verejnou dopravou. Tieto výdavky bude možné zahrnúť do základu dane v plnej výške, alebo, ak bola poskytnutá zamestnávateľovi na túto formu dopravy dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba časť, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.
Novela rozšírila zdroje príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky o tri druhy príjmov. Po novom, popri naďalej platných príjmoch uvedených v ust. § 16 odsek 1 písm. a) až f) sú týmito príjmami aj príjmy z (1) prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, (2) prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak spoločnosť alebo družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva a (3) príjmy z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve.
Ďalšou podstatnou zmenou je úprava základu dane vyplývajúca z opätovného zavedenia zrýchleného leasingového odpisovania počas doby trvania nájomnej zmluvy pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej zákonom o dani z príjmov. Pokiaľ došlo k predčasnému ukončeniu finančného prenájmu a odovzdaniu predmetu nájmu prenajímateľovi, pri vyčíslení základu dane sa do základu dane zahrňuje zostatková cena predmetu v zdaňovacom období, v ktorom k uvedenej skutočnosti došlo. Pre eventualitu predčasného odkúpenia predmetu nájmu je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi už uplatnenými leasingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil, keby bol vlastníkom predmetu nájmu rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom daňovník uplatňuje odpisy rovnomerným spôsobom odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania.
Kompletne sa zmenilo ustanovenie upravujúce dodatočné zdaňovanie dlhu voči tým, ktorí majú záväzky vo vzťahu k daňovníkovi. Opatrenie sa týka neuhradených záväzkov, ktoré sú daňovými výdavkami. Daňovník bude povinný zvýšiť základ dane v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynula od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku. Základ dane zvýši o (1) 20 % menovitej hodnoty záväzku, ak od uplynutia splatnosti prešiel jeden rok, o (2) 50 % menovitej hodnoty záväzku, ak od uplynutia splatnosti záväzku prešli dva roky a o (3) 100 % menovitej hodnoty záväzku, ak od uplynutia splatnosti prešli tri roky. Uvedená úprava základu dane sa vykoná aj v prípade, že záväzok bol čiastočne uhradený, ale len do výšky nesplatenej časti záväzku.
Kľúčovou zmenou pre podnikateľské subjekty – právnické osoby je zavedenie inštitútu tzv. „daňovej licencie“. Podľa nového ust. § 46b sa ňou rozumie minimálna daň, ktorú budú právnické osoby povinné uhradiť po odpočítaní úľav na dani podľa ust. § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 zákona o dani z príjmov za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre (1) jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo (2) daňovníka, ktorý vykázal daňovú stratu.
Predmetný odsek 2 ustanovuje výšku daňovej licencie pre jednotlivé prípady v závislosti od ročného obratu podnikateľa. Ak daňovník nie je platiteľom DPH, zaplatí daňovú licenciu vo výške 480 Eur, ak jeho celkový ročný obrat neprevýšil 500.000 Eur. Ak daňovník je platiteľom DPH, zaplatí daňovú licenciu vo výške 960 Eur, ak jeho celkový ročný obrat neprevýšil 500.000 Eur. Ak daňovník dosiahol ročný obrat viac ako 500.000 Eur, zaplatí daňovú licenciu vo výške 2.880 Eur.
Zo znenia odseku 1 predmetného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ právnická osoba vykáže v daňovom priznaní daň nižšiu, ako je výška daňovej licencie stanovená pre jednotlivé situácie uvedené v predošlom odseku, bude povinná uhradiť daňovú licenciu. Daňovú licenciu bude v zmysle znenia poslednej vety odseku 1 predmetného ustanovenia povinná zaplatiť aj právnická osoba vykazujúca stratu. Uvedené platí pre tých, ktorí podnikajú celý rok. Ak daňovník nebude podnikať celý rok, zaplatí daňovú licenciu vo výške vypočítanej ako súčin 1/12 daňovej licencie podľa jej príslušnej výšky a počtu mesiacov, v ktorých podnikal.
Podľa odseku 3 predmetného ustanovenia, daňovú licenciu v polovičnej výške bude platiť daňovník zamestnávajúci z celkového počtu zamestnancov aspoň 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zo znenia ďalších odkazovacích odsekov predmetného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie subjektov, teda tých, ktorí daňovú licenciu nebudú platiť. Sú nimi (1) daňovníci v roku, v ktorom si založia spoločnosť, (2) daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, (3) daňovník – verejná obchodná spoločnosť, (4) živnostníci, (5) daňovník, ktorý je v konkurze a likvidácii, (6) daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, (7) Národná banka Slovenska, (8) Fond národného majetku a (9) ďalšie subjekty podľa ust. § 12 odsek 3 a 4 zákona o dani z príjmov.
Odsek 10 predmetného ustanovenia priznáva daňovníkovi, ktorý bol povinný zaplatiť daňovú licenciu, oprávnenie vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, teda (1) občianskemu združeniu, (2) nadácii, (3) neinvestičnému fondu, (4) neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby, (5) účelovému zariadeniu cirkvi a náboženskej spoločnosti, (6) organizácii s medzinárodným prvkom, (7) Slovenskému červenému krížu, (8) subjektom výskumu a vývoja a (9) Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.