Dňa 1. augusta 2014 vstúpila do účinnosti novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá upravila problematiku ochrany zdravia pri práci, povinnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré súvisia so zabezpečením ochrany zdravia pri práci. Novela priniesla pomerne veľké množstvo parciálnych zmien, a preto Vás v našom článku oboznámime s tými najkľúčovejšími.
Novela bližšie špecifikovala ust. § 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení (ďalej len „zákon“), ktorého ods. 1 písm. e) po novom upravuje, čo sa rozumie pracovnými podmienkami. Sú nimi fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické faktory a spôsob výkonu práce pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese; sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom pracovného prostredia.
Vo väzbe k niektorým novým skutočnostiam bolo podľa dôvodovej správy potrebné doplniť pojem zamestnanec, ktorý po novom v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. zb) zahŕňa popri (1) fyzickej osobe v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu so zamestnávateľom aj (2) žiakov strednej odbornej školy a študentov vysokej školy pri praktickej výučbe.
Ustanovenie § 5 ods. 4 sa doplnilo o viacero bodov v súvislosti s pridanými kompetenciami Úradu verejného zdravotníctva. Po novom Úrad verejného zdravotníctva okrem iného aj (1) posudzuje potrebu vykonania hodnotenia vplyvov (podľa dôvodovej správy pôjde o tzv. „predskríning“) na verejné zdravie na národnej úrovni a na regionálnej úrovni a posudzuje hodnotenie vplyvov na verejné zdravie na národnej úrovni a na regionálnej úrovni, (2) vydáva, odoberá alebo mení oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, (3) vedie evidenciu vydaných, odobratých a zmenených oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, (4) vydáva, odoberá alebo mení oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby a kontroluje plnenie podmienok výkonu pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie a povinností pracovnej zdravotnej služby, pričom o vydaných oprávneniach vedie tiež evidenciu, a tiež (5) vedie centrálny register rizikových prác.
Po novom sa tiež podľa doplneného ust. § 6 ods. 3 o písm. k) zaviedla kompetencia Úradu verejného zdravotníctva kontrolovať v rámci štátneho zdravotného dozoru činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa a plnenie vybraných povinností tímov pracovnej zdravotnej služby a v celom rozsahu povinností osôb vykonávajúcich dohľad nad pracovnými podmienkami.
Ustanovenie § 30 po novom upravuje povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, teda povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci. Predmetné ustanovenie detailne vymenúva povinnosti a podmienky súvisiace s ochranou zdravia pri práci.
Povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) sa po novom vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové prác kategorizované v 3. a 4. skupine. U ostatných samostatne zárobkovo činných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine, čo znamená, že v tomto smere novela zákona neukladá zabezpečenie zdravotného dohľadu pre vlastnú osobu ako povinnosť, ale ako právo, teda možnosť zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad. Zamestnávateľ sa môže po novom rozhodnúť, či zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami pre 1. a 2. rizikovú kategóriu zabezpečí bezpečnostný technik, pracovná zdravotná služba zložená z vlastných kvalifikovaných zamestnancov alebo externá pracovná zdravotná služba.
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná (1) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi, (2) zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu, (3) predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a (4) uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Upravili sa povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu pre všetkých zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.
Ďalej sa upravili povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika, vypracovaním posudku o riziku a kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík zdravotníckym pracovníkom s príslušnou špecializáciou alebo pracovnou zdravotnou službou, vypracovaním prevádzkového poriadku a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť dostatočný čas na plnenie odborných činností pri zabezpečovaní ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení (1) vlastným zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu, (2) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom a (3) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov.
Nové povinnosti sa vzťahujú aj pre dočasne pridelených zamestnancov.
Pridané ust. § 30a novým spôsobom upravuje postavenie pracovnej zdravotnej služby. Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľ určí dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný mať dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, a to (1) lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, (2) verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo (3) minimálny tím pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie.
Ďalej je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, ak je to potrebné, ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností.
Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom prostredníctvom (1) fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie, (2) fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačných odboroch, (3) fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá je verejným zdravotníkom, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, alebo (4) fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, na výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie.
Uvedené zmeny možno zosumarizovať nasledovne: po novom sa zaviedla povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť dohľad nad pracovnými podmienkami pracovnou zdravotnou službou zloženou z vlastných kvalifikovaných pracovníkov alebo zabezpečenou externe aj u 1. a 2. rizikovej kategórie, u ktorých bola pracovná zdravotná služba v minulosti zrušená. Do prvej pracovnej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je žiadne riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom pracovného prostredia, respektíve vykonávanej práce. Do druhej kategórie patria práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia a kde jednotlivé faktory pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené predpismi. Bude ich môcť kontrolovať bezpečnostný technik; v kategórii 3 a 4 ide o rizikové práce. Zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, ako aj lekárske preventívne prehliadky môžu po novom vykonávať len zdravotnícki pracovníci.
Zjednodušene to znamená, že zamestnávateľ si po novom môže vybrať v rámci prvých dvoch kategórií, či vytvorí pracovnú zdravotnú službu z vlastných zamestnancov (ak spĺňajú kvalifikačné požiadavky), alebo si najme externú službu a zabezpečí zmluvný výkon súvisiaci s ochranou zdravia pri práci. Pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, môže pracovná zdravotná služba iba v dohľade nad pracovnými podmienkami vykonávať aj jedna osoba, alebo tím pracovnej zdravotnej služby. Pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, musí pracovnú zdravotnú službu v celom rozsahu vykonávať výlučne tím pracovnej zdravotnej služby tak ako doteraz.
Prostredníctvom ust. § 30c sa ustanovil pomerne široký rozsah povinností pre pracovné zdravotné služby. Povinnosti budú podliehať kontrole regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a v prípade ich nedodržania aj sankcionované – na všetkých úrovniach, platí to aj pre bezpečnostných technikov.
Tím pracovnej zdravotnej služby od 1. júla 2014 tvorí lekár a verejný zdravotník, zdravotná sestra už nie je povinnou súčasťou tímu pracovnej zdravotnej služby.
Novela zaviedla povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať dodatočné opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci a po dohode so zástupcom zamestnancov ich upraviť vnútorným predpisom. Doterajšia právna úprava ukladala zamestnávateľovi pri záťaži teplom a chladom jedinú povinnosť, a to upraviť čas práce až pri dosiahnutí hodnôt vymedzujúcich dlhodobo a krátkodobo únosný čas. Podľa ust. § 37 a doplnených odsekov 3 a 4, je pri nadmernej záťaži teplom a chladom zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.
Prostredníctvom novelizovaných ust. § 41 a § 42 sa systematicky a komplexne upravili povinnosti zamestnávateľov súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri odstraňovaní azbestu zo stavieb. Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci odstraňujú azbest alebo materiály obsahujúce azbest zo stavieb, musí mať oprávnenie na túto činnosť vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže začať vykonávať činnosť na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak má živnostenské oprávnenie a Úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady obsahujúce (1) meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a doklad o jej ukončenom stredoškolskom vzdelaní alebo vysokoškolskom vzdelaní, (2) doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín, (3) lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, (4) doklad o zabezpečení merania azbestu vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia, o zneškodňovaní nebezpečného odpadu s obsahom azbestu, o oprávnení na podnikanie a o zaplatení správneho poplatku.