Zamestnanec je na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedný za schodok vzniknutý na zverených hodnotách. Ak sa zamestnanec nevyviní, zamestnávateľ má nárok na náhradu škody. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je špecifickým druhom zmluvy. S podmienkami jej uzavretia, platnosti a s nárokmi zamestnávateľa pri vzniku schodku Vás oboznámime v našom článku.
Zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu je upravená viacerými ustanoveniami zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce. Zákonník práce upravuje (1) všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 až 181), (2) zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 až 184) a (3) zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (§ 185). Témou tohto článku bude zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca (ďalej len „dohoda o hmotnej zodpovednosti“ alebo „dohoda“).
Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať upravujú ustanovenia § 182 až 184 Zákonníka práce. Podmienkou vzniku zodpovednosti podľa uvedených ustanovení je (1) spôsobilosť zamestnanca, (2) uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca a (3) vznik schodku. Postupne si vysvetlíme uvedené podmienky vzniku zodpovednosti zamestnanca.
Pri posudzovaní zodpovednosti zamestnanca sa posudzuje tzv. deliktuálna zodpovednosť a domnienka zavinenia. Deliktuálnu zodpovednosť upravuje ustanovenie § 8 až 10 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedených ustanovení je fyzická osoba deliktuálne spôsobilá, ak (1) dosiahla plnoletosť, teda dosiahla 18. rok veku, výnimočne aj uzavretím manželstva po dosiahnutí 16. roku veku a (2) súd neobmedzil alebo nezbavil fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda nesplnenie čo len jednej z uvedených podmienok zakladá vylúčenie zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu.
Domnienka zavinenia zamestnanca znamená, že sa predpokladá, že zamestnanec spôsobil škodu. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, zamestnávateľ nie je pri zodpovednosti zamestnanca podľa ustanovení § 182 až 184 Zákonníka práce povinný preukázať zavinenie. Stačí, ak zamestnávateľ dokáže existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca a schodok na zverených hodnotách. Ak sa chce zamestnanec zbaviť zodpovednosti, musí sa exulpovať, vyviniť. Ustanovenie § 182 ods. 3 Zákonníka práce upravuje, že zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak zamestnanec nepreukáže svoju nevinu, má sa za to, že škodu spôsobil zamestnanec a je za spôsobenú škodu, teda schodok, zodpovedný.
Ďalšou podmienkou zodpovednosti zamestnanca je uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti. Ustanovenie § 182 ods. 2 Zákonníka práce zakotvuje obligatórnu písomnú formu dohody. Ak dohoda nie je uzatvorená písomne, je neplatná. Dohoda sa zväčša uzatvára v dvoch rovnopisoch, jeden sa odovzdá zamestnancovi a druhý rovnopis zostáva zamestnávateľovi, ktorý ho založí do personálneho spisu zamestnanca. Predmetom dohody sú predmety určené na obeh alebo obrat. Ide o zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty. Nepatria sem predmety, ktoré síce zamestnanec používa, ale nie sú určené na obeh alebo obrat, napríklad motorové vozidlá alebo inventárne predmety. Predmety, ktoré sú predmetom dohody, musia byť zamestnancovi zverené. Zverenie znamená, že zamestnávateľ musí zamestnancovi predmety riadne odovzdať a umožniť mu, aby sa o predmety mohol starať a mohol ich zabezpečiť proti zásahu inej osoby. Zverené hodnoty môže zamestnanec napríklad uzamknúť do skladu, avšak k skladu musí mať prístup len zamestnanec. Ak by mala do skladu prístup aj iná osoba, nebola by dodržaná podmienka výlučnej dispozície zamestnanca s predmetmi, čo by mohlo viesť až k exkulpácii zamestnanca zo spôsobenej škody.
Zákonník práce v ustanovení § 182 ods. 1 pripúšťa aj spoločnú hmotnú zodpovednosť. Spoločnú hmotnú zodpovednosť môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v dohodách o hmotnej zodpovednosti, ak bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnanci zodpovedajú za schodok spoločne. Nedostatky, ktoré by vznikli v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, je zamestnávateľ povinný odstrániť bez zbytočného odkladu.
Jednou z podmienok zodpovednosti zamestnanca je vznik schodku. Schodok je účtovný rozdiel medzi stavom zverených hodnôt a údajmi účtovnej evidencie. Skutočný stav pritom musí byť nižší ako účtovný stav. Pri schodku teda musí zverený predmet chýbať, pričom zamestnanec je povinný zamestnávateľovi nahradiť skutočnú škodu. Škodu môže nahradiť v peniazoch, alebo uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak by bol predmet poškodený, nejde o schodok a zamestnanec by bol zodpovedný za vzniknutú škodu podľa všeobecných ustanovení o škode. V takom prípade však podľa ustanovenia § 186 ods. 2 Zákonníka práce nie je zodpovedný za vzniknutú škodu v celom rozsahu, ale len do výšky trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Týka sa to však len náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti, ak by zamestnanec poškodil predmety úmyselne, je zodpovedný v plnej výške hodnoty predmetu.
Schodok sa zisťuje inventarizáciou. Inventarizácia sa podľa ustanovenia § 184 Zákonníka práce musí vykonať pri (1) uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, (2) zániku dohody o hmotnej zodpovednosti, (3) preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, (4) preložení zamestnanca a (5) skončení pracovného pomeru.
Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, sa musí inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami (1) pri skončení všetkých týchto dohôd, (2) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, (3) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu a (4) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve.
Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti a jej zánik upravuje ustanovenie § 183 Zákonníka práce. Zamestnanec môže od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak (1) sa preraďuje na inú prácu, (2) sa zaraďuje na iné pracovisko, (3) sa prekladá, alebo (4) zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Vznikom schodku vzniká nárok zamestnávateľa na náhradu škody. Ak je v dohode určená lehota na vrátenie zverených predmetov, nárok zamestnávateľa na náhradu škody vzniká až uplynutím dohodnutej lehoty. Vznikom nároku zamestnávateľa na náhradu škody začína plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ide o premlčaciu dobu, nárok aj po uplynutí premlčacej doby nezaniká. Ak však pri súdnom spore zamestnanec namietne premlčaciu dobu, zamestnávateľ nemôže účinne uplatniť svoje právo na súde.