Prvá časť Správneho súdneho poriadku upravuje všeobecné ustanovenia. Budú zavedené viaceré zmeny, napríklad v príslušnosti správnych súdov alebo v zložení správnych súdov. Súčasťou všeobecných ustanovení je aj zakotvenie základných princípov konania. S najdôležitejšími zmenami, ktoré budú zavedené prvou časťou Správneho súdneho poriadku Vás oboznámime v našom článku.
Správny súdny poriadok zavedie nový pojem – správny súd. Uvedený pojem je prvýkrát použitý v ustanovení § 1. Dôvodom jeho zavedenia je zdôraznenie osobitosti správneho súdnictva. Správny súdny poriadok pojem správny súd používa, avšak ho nedefinuje.
Vymedzenie pojmov je upravené ustanovením § 3. Oproti súčasnej právnej úprave sú pojmy vymedzené širšie.
Novým pojmom je administratívne konanie, ktoré je definované ako postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
Nanovo je definovaný pojem rozhodnutie orgánu verejnej správy, a to ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Správny súdny poriadok tiež definuje pojmy opatrenie orgánu verejnej správy, nečinnosť orgánu verejnej správy a iný zásah orgánu verejnej správy. Opatrenie orgánu verejnej správy je definované ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná ako stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Pojem nečinnosť je v súčasnosti definovaný odlišne, a to v ustanovení § 250t Občianskeho súdneho poriadku.
Pojem iný zásah orgánu verejnej správy je v súčasnosti tiež definovaný, a to ustanovením § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Správny súdny poriadok tento pojem definuje odlišne od súčasnej právnej úpravy ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pri definícii pojmu iný zásah orgánu verejnej správy sa oproti súčasnej právnej úprave vypustil prívlastok „nezákonný“ z dôvodu, že uvedený pojem nesprávne evokoval protiprávnosť každého žalovaného zásahu.
Ustanovením § 4 je explicitne upravené, ktoré orgány sa považujú za orgány verejnej správy. Ide o definíciu orgánov, ktoré sú v súčasnosti uvedené v ustanovení § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Orgánmi verejnej správy sa po novom rozumejú (1) orgány štátnej správy, (2) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, (3) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, (4) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a (5) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Novým inštitútom budú základné princípy konania, upravené ustanovením § 5. Ide o princíp (1) ochrany práv, (2) ochrany zákonnosti a verejného záujmu, (3) zákonnosti, (4) dispozičný princíp, (5) verejnosti, (6) jednotnosti a hospodárnosti, (7) ústnosti, (8) rovnosti účastníkov konania, (9) prejednací, (10) viazanosti orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu, (11) funkčnej súvislosti a (12) zákazu zjavného zneužitia práv. Okrem základných princípov konania ustanovených Správnym súdnym poriadkom sa na konanie budú vzťahovať aj princípy upravené Civilným sporovým poriadkom. Civilný sporový poriadok upravuje v článkoch 1 až 18 princípy ako princíp právnej istoty, ústavnokonformný a eurokonformný výklad, dispozičný princíp, kontradiktórnosť konania alebo zákaz zneužitia práva.
Právomoc správnych súdov je z dôvodu prehľadnosti po novom vymedzená v závislosti od typu konania. Súčasná právna úprava takéto delenie neobsahuje. Právomoc správnych súdov rozhodovať sa bude podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku týkať konaní o (1) správnych žalobách, (2) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, (3) správnych žalobách v sociálnych veciach, (4) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, (5) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, (6) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, (7) žalobách vo volebných veciach, (8) žalobách vo veciach územnej samosprávy, (9) žalobách vo veciach politických práv, (10) kompetenčných žalobách a (11) návrhoch v iných veciach.
Veci, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú upravené ustanovením § 7 Správneho súdneho poriadku. Ide o prenesenie výnimiek zo súčasnej právnej úpravy s niektorými rozdielmi. Podľa ustanovenia § 248 Občianskeho súdneho poriadku súdy nepreskúmavajú (1) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, (2) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, (3) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania a (4) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
Okrem uvedených výnimiek správne súdy po novom nebudú preskúmavať ani (1) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, (2) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, (3) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, (4) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrení orgánov verejnej správy poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a (5) opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
V prípade kompetenčných sporov správnych súdov bude rozhodovať kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Kompetenčný senát najvyššieho súdu je upravený ustanovením § 11 Civilného sporového poriadku. Bude sa skladať zo siedmich sudcov, a to z troch sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu, troch sudcov občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a jedného sudcu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, z ktorých jeden bude jeho predsedom. Podrobnosti o konštituovaní a zložení kompetenčného senátu ustanoví zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, Rokovací poriadok najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho rozvrh práce.
Príslušnosť správnych súdov je upravená ustanovením § 9 až 17. Konkrétne je vecná príslušnosť upravená ustanovením § 10 až 12, miestna príslušnosť ustanovením § 13 a 14 a kauzálna príslušnosť ustanovením § 15 až 17. Ak nebude možné určiť vecnú a miestnu príslušnosť, bude z dôvodu procesnej ekonómie príslušný Krajský súd v Bratislave.
Všeobecne bude vecná príslušnosť prislúchať Krajským súdom, ak Správny súdny poriadok neupraví inak. Vecná príslušnosť Najvyššieho súdu bude po novom upravená v užšom rozsahu, ako je tomu v súčasnosti. Dôvodom je postavenie najvyššieho súdu ako súdu najvyššej súdnej inštancie, pričom medzi jeho úlohy by nemalo patriť rozhodovanie v základnom konaní.
Najvyšší súd bude po novom oprávnený rozhodovať (1) o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, (2) v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu, (3) v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, (4) v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia, (5) v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany, (6) v konaní o kompetenčných žalobách a (7) o kasačných sťažnostiach.
Vecná príslušnosť okresných súdov bude po novom tiež zúžená. Okresné súdy budú rozhodovať v konaní (1) vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov, (2) o registrácii kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja a (3) o registrácii kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.
Miestna príslušnosť správnych súdov je upravená odlišne od súčasnej právnej úpravy. V súčasnosti je všeobecným súdom v správnom súdnictve podľa ustanovenia § 246a Občianskeho súdneho poriadku súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie alebo postup sa preskúmava. Po novom bude na konanie príslušný Krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak príslušnosť nebude možné určiť, príslušným bude krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach, o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia a v konaní o vykonateľnosť rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy bude miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom bude fyzická osoba, bude miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Uvedený súd bude miestne príslušný aj v prípadoch správnej žaloby prokurátora, a to vo veciach, v ktorých prebieha súdne konanie o správnych žalobách v sociálnych veciach, o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. Miestna príslušnosť správneho súdu podľa nehnuteľnosti už po novom nebude upravená.
Kauzálna príslušnosť správnych súdov je upravená ustanovením § 15 až 17. Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou bude kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave. Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva bude kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia bude kauzálne príslušný (1) Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre a (2) Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline. Postúpenie veci v prípade, ak vec nepatrí do právomoci súdov, alebo ak správny súd nie je príslušný, upravuje ustanovenie § 18.
Zloženie správnych súdov a ich organizáciu upravuje ustanovenie § 19 až 24. Správnymi súdmi budú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy. V správnom súdnictve bude rozhodovanie prebiehať v senátoch, ak Správny súdny poriadok neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Najvyšší súd bude vrcholným súdnym orgánom vo veciach správneho súdnictva, pričom bude zabezpečovať jednotu a zákonnosť rozhodovania. Rozhodovanie najvyššieho súdu bude aj naďalej prebiehať v senátoch, a to (1) v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov o kasačných sťažnostiach a (2) v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov v ostatných veciach.
Novinkou bude zavedenie inštitútu veľkého senátu. Najvyšší súd bude konať a rozhodovať o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak (1) senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu, (2) senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu a (3) to navrhol generálny prokurátor podľa ustanovenia § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej správy. Predsedom veľkého senátu bude predseda správneho kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu budú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu. Zavedenie veľkého senátu vychádza zo skúseností z viacerých európskych krajín, napríklad z Českej republiky.
Rozhodovanie krajského súdu v správnom súdnictve bude tak ako v súčasnosti prebiehať v senáte, a to v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov. Samosudca bude rozhodovať len v taxatívne vymedzených veciach, a to o (1) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, (2) správnych žalobách v sociálnych veciach, (3) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, (4) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy a (5) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Po novom bude môcť senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na samosudcu, a to vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach. Na okresnom súde bude vo veciach správneho súdnictva konať a rozhodovať samosudca.