Dňa 28. novembra 2019 bol poslancami Národnej rady Slovenskej republiky schválený zákon č. 462/2019 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Novela má stimulovať nový zdroj financovania bytovej výstavby v podobe financovania zo strany podnikateľského prostredia. Predstavitelia podnikateľského prostredia majú byť k rozsiahlejšej bytovej výstavbe motivovaní zvýhodnením v podobe kratšej doby odpisovania špecifikovaného typu budov, slúžiacemu hlavne na poskytovania ubytovania pre svojich zamestnancov. Novela chce tiež priniesť mobilitu pracovnej sily, a to oslobodením určitej časti plnenia od zamestnávateľa od daňovej povinnosti.
Prvou zmenou, ktorú novela prináša je úprava ustanovenia § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov. Podľa pôvodného ustanovenia, účinného do 31. decembra 2019 sú od dane oslobodené príjmy, poskytnuté ako nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na účely zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.
Novela však uvedené ustanovenie § 5 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov mení s účinnosťou od 1. januára 2020 v tom zmysle, že od dane sú oslobodené príjmy, poskytnuté ako nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie.
Novela tak v ustanovení § 5 ods. 2 písm. p) prináša hneď niekoľko zmien. Podľa pôvodnej právnej úpravy bolo možné od dane oslobodiť nepeňažné príjmy len od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Nové znenie ustanovenia § 5 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov však zamestnávateľa už nijako nešpecifikuje. Po novom teda postačí, ak má zamestnanec pracovný pomer u akéhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu poskytuje nepeňažné plnenie za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca. Podľa novej právnej úpravy dochádza tiež k zvýšeniu sumy, ktorá bude od dane oslobodená. Zatiaľ kým do 31. decembra 2019 bola úhrnná výška plnenia určená na sumu najviac 60 eur mesačne, určenú v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2020 sa táto suma zvyšuje na 100 eur a 350 eur. Novela totiž diferencuje medzi zamestnancom, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, poskytujúceho ubytovanie trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov a zamestnancom, ktorého pracovný pomer uvedenú dobu netrvá. V prvom prípade (pracovný pomer trvá aspoň 24 mesiacov) je suma, do ktorej je predmetné nepeňažné plnenie oslobodené od dane zvýšená na sumu najviac 350 eur mesačne a určí sa v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci. Druhá skupina zamestnancov (pracovný pomer netrvá aspoň 24 mesiacov) nemusí zdaňovať uvedené nepeňažné plnenie do úhrnnej sumy najviac 100 eur mesačne, určenej v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci. Rovnako ako podľa znenia účinného do 31. decembra 2019 aj po novom sa do zdaniteľných príjmov zahrnie len plnenie, ktoré presiahne uvedené sumy (100 eur alebo 350 eur) alebo ich pomerné časti zodpovedajúce výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Druhou zásadnou zmenou, ktorú novela prináša je snaha motivovať podnikateľské subjekty k poskytovaniu ubytovania pre svojich zamestnancov, a to formou rýchlejšieho odpisovania budov, slúžiacich prevažne na ubytovanie zamestnancov. Uvedené sa realizuje zavedením nového odseku 14 do ustanovenia § 26 zákona o dani z príjmov. V zmysle nového ustanovenia § 26 ods. 14 zákona o dani z príjmov daňovník ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, môže odpisovať budovy zaradené do odpisovej skupiny 6 počas doby odpisovania 6 rokov spôsobom podľa § 27, ak ide o vlastné budovy zatriedené do Kódov klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu, v ktorých podlahová plocha každej bytovej jednotky je najviac 100 m2, nadobudnuté kúpou alebo vlastnou činnosťou, slúžiace najmenej v rozsahu 70 % na bývanie zamestnancov v pracovnom pomere k zamestnávateľovi. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú súčasne dodržané všetky podmienky podľa prvej vety, určí sa odpis budovy pri použití doby odpisovania platnej pre odpisovú skupinu 6 podľa odseku 1. Pri vyradení budovy, pri ktorej boli uplatnené odpisy podľa prvej vety pred uplynutím desiatich rokov od začatia uplatňovania tohto ustanovenia, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa prvej vety a odpismi vyčíslenými podľa § 27. Na účely uplatnenia odpisov podľa prvej vety sa postup limitácie odpisov prenajatého hmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) neuplatní.
Na otázku, čo vlastne pod pojmom odpisovanie rozumieme musíme použiť ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa odpisovaním rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov. Hmotný majetkom, ktorý sa v zmysle zákona o dani z prímov odpisuje sú (1) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, (2) budovy a iné stavby okrem (A) prevádzkových banských diel, (B) drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,(3)pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, (4) zvieratá uvedené v prílohe č. 1, (5) iný majetok podľa odseku 6 (napríklad otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku…) (§ 22 ods. 2).
Z odpisovania sú ale vylúčené (1) pozemky, (2) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu, (3) ochranné hrádze, (4) umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,(5) hnuteľné národné kultúrne pamiatky, (6) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel, (7) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, (8) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala, (9) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám, (10) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku, (11) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov (§ 23).
V prípade, ktorým sa zaoberá novela sa jedná o budovy, predstavujúce hmotný majetok. Samotný proces odpisovania hmotného majetku je upravený v § 26 zákona o dani z prímu, v zmysle ktorého v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaraďujeme bytové budovy do odpisovej skupiny 6. Podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov je v prípade odpisovej skupiny 6 doba odpisovania 40 rokov.
Po vysvetlení základných pojmov, týkajúcich sa odpisovania sa môžeme vrátiť k samotnému ustanoveniu § 26 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Zamestnávatelia, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo družstvom s viac ako 49 zamestnancami tak môžu odpisovať budovy počas doby odpisovania 6 rokov. Podmienkou je, aby podlahová plocha jednej bytovej jednotky bola maximálne 100 m2 a slúžila najmenej v rozsahu 70 % na bývanie zamestnancov tohto zamestnávateľa. Motivácia zamestnávateľov k výstavbe „podnikových bytov“ a poskytovaniu ubytovania zamestnancom spočíva teda v skrátenej dobe odpisovania takýchto budov.
Účelom novely má byť podľa jej predkladateľov podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, t. j. zo zdrojov podnikateľského prostredia.
V zmysle prechodných ustanovení novely sa zmeny začnú uplatňovať od 01. januára 2020. Výnimkou je zmena doby odpisovania, nakoľko tú je možné vykonať aj pri tom majetku, ktorý sa odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2020.