Vláda SR prináša tzv. projekt „Prvá pomoc“, ktorý je podľa vládnych materiálov cielený na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov a má sa realizovať v rámci Slovenskej republiky ako aktívne opatrenie na trhu práce (ďalej len „AOTP“) podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). V zmysle tohto ustanovenia sa za AOTP považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie (ďalej len „MS“), núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad práce.
Cieľom projektu je podľa vládnych materiálov poskytnúť zamestnávateľským subjektom podporu na udržanie pracovných miest formou poskytovania príspevku zamestnávateľovi a podporu samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) na udržanie prevádzkovania ich činnosti z dôvodu vyhlásenia a trvania MS.
Finančné prostriedky majú byť podľa vládnych materiálov poskytnuté zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a štátneho rozpočtu SR vo výške 834.400.000,00 eur.
Vládne materiály uvádzajú, že na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektov predmetných opatrení je po splnení všetkých podmienok právny nárok.
Aktuálne nie je možné kvantifikovať časový rámec, to znamená ako rýchlo budú úrady práce a štátne orgány žiadosti vybavovať a ako rýchlo žiadateľ príspevok aj reálne dostane. Je nutné dodať, že poskytovanie príspevkov z eurofondov vo všeobecnosti trvá určitý čas.
Je potrebné pozitívne zhodnotiť prístup vlády SR, ktorá na pomoc podnikateľom plánuje využiť prostriedky z Eurofondov, pretože týmto spôsobom sa nezvyšuje zadlženosť štátu a zároveň ide o podporu ekonomiky Slovenska.
Avšak použitie prostriedkov z Eurofondov nie je plošným riešením krízy podnikateľov.
Pomoc má byť totiž poskytnutá iba podnikateľom, ktorí nie sú tzv. „podnikmi v ťažkostiach“. Definíciu podniku v ťažkostiach prinášame nižšie, na strane 6.
Podmienka, že pomoc má byť poskytnutá iba podnikom (zamestnávateľom a SZČO), ktoré nie sú v ťažkostiach, vyplýva z toho, že vláda SR zamýšľa finančné zdroje na podporu použiť z Eurofondov.
Domnievame sa, že ide určitým spôsobom o diskriminačnú podmienku, a preto je nevyhnutné, aby podnikom, ktoré platia mzdy, ale sú v ťažkostiach, štát tiež poskytol porovnateľnú pomoc. Zatiaľ však nám nie je známe, či tak urobí.
Každopádne z aktuálnych vládnych materiálov vyplýva, že celková výška pomoci, ktorá má byť poskytnutá prijímateľovi pomoci nemá presiahnuť 800.000,00 eur na jedného žiadateľa.
Celková výška pomoci v rámci opatrenia pre podporu SZČO, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu uzatvorili alebo zakázali prevádzky alebo ktorým poklesli tržby pre jedného žiadateľa nemôže mesačne presiahnuť 200.000,00 eur.
Celková výška pomoci ktorá je poskytnutá žiadateľovi pôsobiacemu v odvetví rybolovu a akvakultúry nesmie presiahnuť sumu 120.000,00 eur.
Celková výška pomoci, ktoré je poskytnutá žiadateľovi pôsobiacemu v poľnohospodárskej prvovýrobe nesmie presiahnuť sumu 100.000,00 eur.
Nárok na príspevok majú mať zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy), ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR (i) mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti a udržia pracovné miesta (ide o tzv. prvú skupinu zamestnávateľov), (ii) nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti ale mali pokles tržby o najmenej 20% a udržia pracovné miesta (ide o tzv. druhú skupinu zamestnávateľov).
Nárok na príspevok majú mať aj SZČO, ktoré v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR (i) mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, (ii) nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti ale ktorým poklesli tržby o najmenej 20%.
Nárok na príspevok na svojich zamestnancov majú mať tiež SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, a ktoré v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR (i) mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti a udržia pracovné miesta, (ii) nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti ale mali pokles tržby o najmenej 20% a udržia pracovné miesta.
Vláda SR zverejnila podmienky pre nárokovanie si na príspevky na webovom sídle www.pomahameludom.sk, pričom pre účely prehľadnosti Vám prinášame základný rámec nasledovne.
KTO JE ZAMESTNÁVATEĽOM PRE ÚČELY NÁROKOVANIA SI NA PRÍSPEVOK?
Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku považuje (i) právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, (ii) organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, (iii) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.
KTO JE ZAMESTNANCOM PRE ÚČELY NÁROKOVANIA SI NA PRÍSPEVOK?
Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku sa považuje zamestnanec v pracovnom pomere.
Nárok na príspevok nie je v prípade (i) zamestnanca pracujúceho na dohodu, (ii) konateľa bez pracovnej zmluvy, (iii) spoločníka, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy, (iv) spolupracujúcej osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu), (v) osoby pracujúcej na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, (vi) dobrovoľníka.
Do cieľovej skupiny patria len tí zamestnanci, ktorých zamestnávateľ (vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom) prijal do pracovného pomeru najneskôr do 01.03.2020.
Zamestnávateľ môže počas poskytovania príspevku zvýšiť stav svojich zamestnancov, avšak na týchto zamestnancov príspevok nebude poskytnutý.
Zamestnávateľ nemôže počas poskytovania príspevku presunúť zamestnanca, na ktorého si uplatní príspevok na inú prevádzku, ak má zamestnávateľ viac prevádzok.
Príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR).
Príspevok tiež nie je podľa vládnych materiálov možné poskytnúť spoločnosti, ktorá nemá zamestnancov.
KTO JE SZČO PRE ÚČELY NÁROKOVANIA SI NA PRÍSPEVOK?
Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku považuje fyzická osoba, ktorá (i) prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), (ii) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, (iii) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
AKÁ JE VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE 1. SKUPINU ZAMESTNÁVATEĽOV? (tzv. „zatvorené prevádzky“)
Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to suma najviac 1.100 eur, pričom príspevok možno žiadať za oprávnené obdobie od 13 marca 2020, teda odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení prevádzok, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.
AKÁ JE VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE 2. SKUPINU ZAMESTNÁVATEĽOV A PRE SZČO NA JEJ ZAMESTNANCOV? („pokles tržieb o najmenej 20 % a udržia pracovné miesto“)
Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Maximálna celková výška príspevku pre jedného zamestnávateľa v druhej skupine zamestnávateľov alebo pre zamestnávateľa, ktorý je SZČO, je 200.000 eur mesačne, pričom príspevok možno žiadať za oprávnené obdobie od 13 marca 2020, teda odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení prevádzok, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.
Príspevok za marec 2020:
Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma (i) 90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac, (ii) 150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac, (iii) 210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac, (iv) 270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace:
Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma (i) 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac, (ii) 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac, (iii) 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac, (iv) 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
AKÁ JE VÝŠKA PRÍSPEVKU IBA PRE SZČO?
Príspevok za marec 2020:
SZČO má nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb (i) 90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac, (ii) 150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac, (iii) 210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac, (iv) 270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace:
SZČO má nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb (i) 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac, (ii) 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac, (iii) 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac, (iv) 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
AKO SA POSUDZUJE POKLES TRŽIEB?
Pokles sa určí porovnaním tržieb z minulého roka a aktuálnych tržieb, pričom žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb. Sú 3 možnosti:
(i) Porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka. Teda porovná sa napríklad apríl 2020 a apríl 2019.
Napríklad ak zamestnávateľ v marci 2019 vykonával činnosť a dosiahol za apríl 2019 tržbu 100.000 eur a v apríli 2020 dosiahol tržbu 20.000 eur, tak pokles tržieb sa určí zlomkom 80000/100000, čo je pokles o 80 %.
(ii) Porovnáva sa priemer tržby v roku 2019 (t.j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť celý rok 2019.
(iii) Porovnáva sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať zárobkovú činnosť najneskôr k 1.2.2020.
Napríklad ak zamestnávateľ alebo SZČO začali podnikať v júni 2019 a pokles tržieb nastal v marci 2020, porovnajú sa tržby za marec 2020 a február 2020.
AKÉ SÚ PODMIENKY POSKYTNUTIA PRÍSPEVKU?
Podmienkou pre poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom je (i) vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (výnimkou je marec 2020 a zamestnávatelia, ktorí podľa platných kolektívnych zmlúv vyplatili zamestnancom náhradu mzdy vo výške 60% priemerných zárobkov), (ii) záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, (iii) predložiť údaj o stave zamestnancov k 31.3.2020, (iv) k 31.12.2019 nebol podnikom v ťažkostiach (vzťahuje sa aj na SZČO).
Zamestnávateľ alebo SZČO preukazujú splnenie podmienok čestným vyhlásením, ktoré okrem iného obsahuje vyhlásenie o:
(i) vyplatení náhrady mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, podľa výkazu pre priznanie príspevku;
(ii) tom, že nežiada príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej lehote alebo poberajú z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca dávku sociálneho zabezpečenia;
(iii) tom, že nežiada príspevok na zamestnancov, na ktorých mu je poskytovaný iný príspevok na mzdy/CCP v rámci aktívnych opatrení na trhu práce z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny;
(iv) tom, že nežiada príspevok na zamestnancov prijatých po 01.03.2020;
(v) záväzku, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce;
(vi) splnení podmienok podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti ((a) splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, (b) splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, (c) neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok, (d) voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie sú splatné finančné záväzky, (e) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe, alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu, (f) nie sú evidované neuspokojené nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, (g) nie je právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu;
(vii) skutočnosti, že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach;
(viii) skutočnosti, že nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia európskej Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom;
(ix) skutočnosti, že je subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020;
(x) SZČO tiež vyhlásenie, že v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu mu poklesli tržby.
PODNIK V ŤAŽKOSTIACH?
Podľa vládnych materiálov prijímateľom štátnej pomoci nemôže byť podnik v ťažkostiach.
Upresnenie podniku v ťažkostiach je uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2017 z 17 júna 2014 – článok 2 bod 18:
Podnik v ťažkostiach je podnik, v súvislosti s ktorým sa vyskytne aspoň jedna z týchto okolností: (i) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (inej ako mikro, malý a stredný podnik (ďalej len „MSP“), ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť s ručením obmedzeným“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ (1), a „základné imanie“ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio; (ii) v prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej imania, ako je zaznamenané v účtovnej závierke spoločnosti. Spoločnosť, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ, teda verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť; (iii) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na žiadosť svojich veriteľov, (iv) keď podnik dostal pomoc na záchranu a ešte neuhradil úver alebo nevypovedal záruku, alebo ak dostal pomoc na reštrukturalizáciu a stále podlieha reštrukturalizačnému plánu, a (v) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky: 1. účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému kapitálu je vyšší než 7,5 a 2. pomer EBITDA podniku k úrokovému krytiu je nižší ako 1,0.
Za podnik v ťažkostiach sa podľa vládnych materiálov považuje podnik, ktorý je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.
Podnikom v ťažkostiach sa rozumie podnik, o ktorom platí, že hodnota vlastného imania je menšia ako výška polovice základného imania.
Vlastné imanie je čisté obchodné imanie, ktorým je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Z právneho hľadiska predstavuje vlastné imanie kvantifikovateľný nárok majiteľov obchodnej spoločnosti na majetku obchodnej spoločnosti.
Obchodný zákonník definuje vlastné imanie ako imanie, ktoré tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Zdrojom informácií sú účtovné výkazy (súvaha, výkaz ziskov a strát, resp. výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch. Ak ide o fyzickú osobu, ktorá vedie daňovú evidenciu, zdrojom informácií je táto daňová evidencia (evidencia o príjmoch, výdavkoch, hmotnom / nehmotnom majetku, zásobách a pohľadávkach a záväzkoch.
Vzhľadom na to, že nie každá firma má k dnešnému dňu zhotovenú účtovnú závierku k 31.12.2019, nie je v mnohých prípadoch možné taký zdroj informácií preukázať vo vzťahu k orgánom, ktoré budú finančný príspevok poskytovať. Disponujeme však informáciou, že na účtovné závierky orgány nebudú čakať a žiadosti by sa mali posudzovať aj bez predloženia účtovnej závierky.
Každopádne, v čestnom prehlásení žiadateľ musí pravdivo vyhlásiť, že nie je podnikom v ťažkostiach.
Podnikom v ťažkostiach je tiež podnik, ktorý je v konkurze.
Podnik preukazuje skutočnosť, že nie je podnikom v ťažkostiach vyhlásením o tom, že nie je podnikom v ťažkostiach v zmysle vyššie uvedených kritérií, ktoré tvorí povinnú prílohu k žiadosti o pomoc.
ZHRNUTIE POMOCI ZAMENSTNÁVATEĽOM A SZČO
Aktuálne môžu zamestnávatelia a SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi, ktorí boli povinní svoje prevádzky uzavrieť a SZČO, ktorým poklesli tržby o viac ako 20 percent, resp. 10 percent v marci 2020, podávať prostredníctvom portálu www.pomahameludom.sk žiadosti o finančný príspevok.
Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlási, môžu byť podľa vládnych materiálov predmetom následných kontrol, pričom v prípade vyhlásenia nepravdivých skutočností môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.
Žiadosti sa podľa vládnych materiálov prioritne predkladajú úradu práce prostredníctvom elektronickej pošty (e-mail) na adresu úradu práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta.
V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá žiadosť na úrad práce, v územnom obvode svojho sídla (v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok na zamestnancov týchto prevádzok) alebo elektronicky prostredníctvom elektronickej schránky žiadateľa na adresu úradu práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta.
V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá žiadosť v územnom obvode svojho sídla (v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok na zamestnancov týchto prevádzok predkladá žiadosť na úrad práce, v územnom obvode ktorého má sídlo).
Vo výnimočných prípadoch je možné žiadosť predložiť aj poštou na adresu úradu práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta.
V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá žiadosť na úrad práce, v územnom obvode svojho sídla (v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok na zamestnancov týchto prevádzok), alebo osobne do podateľne úradu práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta.
V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, predkladá žiadosť do podateľne úradu práce, v územnom obvode svojho sídla (v prípade, ak zamestnávateľ má viac ako jednu prevádzku a ak žiada príspevok na zamestnancov týchto prevádzok).
Zamestnanec úradu práce vykoná kontrolu formálnej správnosti žiadosti (overí, či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami tohto oznámenia). V prípade, že bude žiadosť neúplná vyzve bezodkladne žiadateľa o doplnenie chýbajúcej dokumentácie. Lehota na doplnenie chýbajúcich dokumentov je 5 pracovných dní od doručenia výzvy na doplnenie.
Žiadosť je potrebné predložiť do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorá je zamestnávateľom, žiada o poskytnutie príspevku.
Príspevok sa poskytuje žiadateľovi bezodkladne na základe Dohody o poskytnutí finančného príspevku. Príspevok bude poskytovať miestne príslušný úrad práce, v ktorého územnom obvode žiadateľ udrží pracovné miesta, alebo iný úrad práce určený ústredím. Ak má zamestnávateľ viac prevádzok, na poskytnutie príspevku bude oprávnený príslušný úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo. Žiadateľovi následne úrad práce zasiela informáciu o výške poskytnutého príspevku prostredníctvom Oznámenia o poskytnutí príspevku.
Za ďalšie mesiace (napr. za apríl 2020, máj 2020) žiadateľ predkladá na úrad práce už iba výkaz pre priznanie príspevku.
Vzhľadom na to, že finančné prostriedky v rámci projektov predmetných opatrení majú byť poskytnuté zo zdrojov eurofondov, s ohľadom na skutočnosť, že prostriedky z eurofondov nemôže dostať každý, je zrejmé, že je potrebné splniť viacero podmienok na získanie príspevku.
Vládne materiály uvádzajú, že na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektov predmetných opatrení je po splnení všetkých podmienok právny nárok.
Aktuálne nie je možné kvantifikovať časový rámec, to znamená ako rýchlo budú úrady práce a štátne orgány žiadosti vybavovať a ako rýchlo žiadateľ príspevok aj reálne dostane. Je nutné dodať, že poskytovanie príspevkov z eurofondov vo všeobecnosti trvá určitý čas.
Podmienka, že pomoc má byť poskytnutá iba podnikom (zamestnávateľom a SZČO), ktoré nie sú v ťažkostiach, vyplýva z toho, že vláda SR, ako vyplýva z dostupných materiálov, zamýšľa finančné zdroje na podporu použiť z Eurofondov.
Domnievame sa, že ide určitým spôsobom o diskriminačnú podmienku, a preto je nevyhnutné, aby podnikom, ktoré platia mzdy, ale sú v ťažkostiach, štát tiež poskytol porovnateľnú pomoc. Zatiaľ však nám nie je známe, či tak urobí.
Pandémia COVID-19 totiž zasiahla všetky spoločnosti, tie, ktoré boli v ťažkostiach nevynímajúc. Rovnako tak pandémia COVID-19 zasiahla nie len podniky, ktoré majú zamestnancov, ale každú jednu firmu na Slovensku bez ohľadu na charakter jej činnosti a počet zamestnancov.
Väčšina podnikov, podnikateľov a firiem na Slovensku je v dôsledku pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení zasiahnutá, či už poklesom tržieb alebo obmedzením aktivít.
Bude preto úlohou štátu, aby ustrážil, že štátna pomoc prostredníctvom poskytovania finančných príspevkov bude dodržiavať zásadu zákonnosti a ústavnosti, pretože Ústava SR garantuje slobodu a rovnosť všetkých čo do dôstojnosti a práv.