Dňa 01. októbra 2020 nadobudne účinnosť Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 193/2020 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii. Vyhláška vstúpila do platnosti dňa 09. júla 2020 a obsahovo je zameraná na úpravu likvidácie obchodných spoločností.
Likvidáciu obchodných spoločností upravujú ustanovenia § 70 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“).
Všeobecnú úpravu likvidácie právnických osôb obsahuje aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). V zmysle ustanovení § 20a ods. 3 a 4 OZ: „Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ (ustanovenie § 20a ods. 3 OZ). „Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.“ (ustanovenie § 20a ods. 4 OZ).
Ako z citovaných ustanovení OZ vyplýva, OZ odkazuje v oblasti likvidácie právnických osôb na ustanovenia OBZ o likvidácii obchodných spoločností.
V zmysle ustanovenia § 70 OBZ platí: „Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu podľa ustanovenia § 69 OBZ, vykoná sa likvidácia podľa OBZ, ak zákon neustanovuje inak.“ (ustanovenie § 70 ods. 1 OBZ).
„Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak OBZ neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.“ (ustanovenie § 70 ods. 2 OBZ).
Z citovaných ustanovení OZ a OBZ vyplýva, že likvidáciou rozumieme postup, ktorý sa uplatňuje pri zániku obchodnej spoločnosti.
OBZ upravuje dve fázy zániku obchodnej spoločnosti: (A) zrušenie spoločnosti (1) s likvidáciou alebo (2) bez likvidácie a (B) samotný zánik spoločnosti (výmazom z obchodného registra – ustanovenie § 68 ods. 1 OBZ). V prvej fáze zániku spoločnosti (zrušenie spoločnosti), môžu teda nastať dve alternatívy, a síce zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Ako z uvedeného vyplýva, likvidáciou rozumieme postup, uplatňujúci sa vo fáze zrušenia spoločnosti, a to v prípade, ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu.
Systematicky vyhláška pozostáva zo šiestich častí a dvadsiatich paragrafových ustanovení.
Obsahovo vyhlášku otvára ustanovenie § 1 („Predmet úpravy“): „Vyhláška upravuje (A) výšku preddavku na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len „preddavok na likvidáciu“), (B) podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, (C) náležitosti zoznamu majetku spoločnosti.“ (ustanovenie § 1 vyhlášky).
Následne vyhláška prechádza k ustanoveniu § 2 („Vymedzenie pojmov“), upravujúcemu základne pojmy vyhlášky nasledovne: „Na účely vyhlášky sa rozumie (A) likvidačnou podstatou likvidačný majetok a likvidačný výťažok dosiahnutý počas likvidácie na dosiahnutie jej účelu, (B) likvidačným majetkom hnuteľné veci, nehnuteľnosti vrátane bytov a nebytových priestorov, podnik alebo časť podniku, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sa na dosiahnutie účelu likvidácie majú speňažiť, (C) likvidačným výťažkom suma peňažných prostriedkov, ktoré boli dosiahnuté speňažením likvidačného majetku; súčasťou likvidačného výťažku sú aj jeho výnosy, (D) čistým likvidačným výťažkom likvidačný výťažok po odpočítaní nákladov súvisiacich s jeho dosiahnutím.“ (ustanovenie § 2 vyhlášky).
Výšku preddavku na likvidáciu upravuje ustanovenie § 3 vyhlášky na sumu 1 500 eur.
Systematicky nasleduje časť upravujúca odmenu likvidátora. V zmysle ustanovenia § 4 vyhlášky („Základné ustanovenia“): „Likvidátorovi za výkon likvidácie patrí (A) paušálna odmena za niektoré úkony vykonané v priebehu likvidácie (ďalej len „paušálna odmena“), (B) odmena za speňaženie likvidačného majetku tvoriaceho likvidačnú podstatu (ďalej len „odmena za speňaženie“), (C) odmena za uspokojenie pohľadávok veriteľov (ďalej len „odmena za uspokojenie veriteľov“).“ (ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky). „Celková odmena likvidátora sa určí ako súčet jednotlivých odmien podľa § 4 ods. 1 vyhlášky.“ (ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky). „Výška celkovej odmeny likvidátora určená podľa ustanovenia § 4 ods. 2 vyhlášky je najviac 330 000 eur.“ (ustanovenie § 4 ods. 3 vyhlášky). „Ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 vyhlášky a § 5 až 12 vyhlášky sa primerane použijú aj na odmenu likvidátora, ak ide o dodatočnú likvidáciu.“ (ustanovenie § 4 ods. 4 vyhlášky).
V zmysle ustanovenia § 5 vyhlášky („Paušálna odmena“) platí: „Likvidátorovi za výkon likvidácie patrí paušálna odmena (A) 250 eur za zverejnenie oznámenia o vstupe do likvidácie a výzvy na prihlásenie pohľadávok (§ 75c OBZ), (B) 5 eur za zapísanie prihlášky veriteľa do zoznamu pohľadávok, (C) 250 eur za vyhotovenie a uloženie základného zoznamu prihlásených pohľadávok do zbierky listín obchodného registra (§ 75e OBZ), (D) 250 eur za vyhotovenie a uloženie základného zoznamu majetku do zbierky listín obchodného registra (§ 75g OBZ), (E) 250 eur za zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky (§ 75f OBZ), (F) 250 eur za zverejnenie oznámenia o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (§ 75j ods. 1 OBZ), (G) 5 eur za spracovanie výzvy na plnenie dlžníkovi alebo osobe, ktorá je povinná splniť peňažný záväzok za dlžníka, (H) 40 eur za uplatnenie pohľadávky na súde alebo pred iným orgánom verejnej moci, (I) 20 eur za prípravu a podanie návrhu na vykonanie exekúcie.“ (ustanovenie § 5 ods. 1 vyhlášky).
„Výška paušálnej odmeny určenej podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky za jednotlivé vykonané úkony je v súčte najviac 5 000 eur.“ (ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky).
Vyhláška ďalej prechádza k časti, týkajúcej sa odmeny za speňaženie. Ustanovenie § 6 vyhlášky („Odmena za speňaženie hnuteľnej veci, nehnuteľnosti vrátane bytu alebo nebytového priestoru, podniku alebo časti podniku“) ukladá: „Základom pre určenie odmeny za speňaženie hnuteľnej veci, nehnuteľnosti vrátane bytu alebo nebytového priestoru, podniku alebo časti podniku je čistý likvidačný výťažok“ (ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky). „Za speňaženie hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, vrátane bytu alebo nebytového priestoru, podniku alebo časti podniku patrí likvidátorovi odmena zo sumy základu pre určenie odmeny podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky (A) do 30 000 eur v sadzbe 5 %, (B) nad 30 000 eur vo výške 1 500 eur a v sadzbe 3 % zo sumy presahujúcej 30 000 eur a nepresahujúcej 300 000 eur, (C) nad 300 000 eur vo výške 9 600 eur a v sadzbe 1 % zo sumy presahujúcej 300 000 eur a nepresahujúcej 3 000 000 eur, (D) nad 3 000 000 eur vo výške 36 600 eur a v sadzbe 0,1 % zo sumy presahujúcej 3 000 000 eur.“ (ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky).
Ďalším vykonávacím ustanovením vyhlášky je ustanovenie § 7 („Odmena za speňaženie inej súčasti likvidačného majetku“): „Základom pre určenie odmeny za speňaženie inej súčasti likvidačného majetku ako podľa § 6 vyhlášky je čistý likvidačný výťažok“ (ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky). „Za speňaženie inej súčasti likvidačného majetku ako podľa § 6 vyhlášky, ktorý sa má na dosiahnutie účelu likvidácie speňažiť, patrí likvidátorovi odmena za speňaženie v sadzbe 1 % zo sumy základu na určenie odmeny podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky.“ (ustanovenie § 7 ods. 2 vyhlášky).
Časť vyhlášky, upravujúca odmenu za speňaženie pokračuje ustanovením § 8 vyhlášky („Odmena za speňaženie pri prevádzke podniku alebo časti podniku“): „Na účely určenia odmeny za speňaženie pri prevádzke podniku alebo časti podniku sa za základ odmeny za speňaženie považuje čistý zisk dosiahnutý pri prevádzkovaní podniku alebo časti podniku v priebehu likvidácie spoločnosti“ (ustanovenie § 8 ods. 1 vyhlášky). „Za prevádzku podniku alebo časti podniku patrí likvidátorovi odmena za speňaženie v sadzbe 1 % zo sumy základu odmeny za speňaženie podľa ustanovenia § 8 ods. 1 vyhlášky.“ (ustanovenie § 8 ods. 2 vyhlášky).
Zvýšenie percentuálnej sadzby odmeny za speňaženie je predmetom úpravy ustanovenia § 9 vyhlášky („Zvýšenie percentuálnej sadzby odmeny za speňaženie pri uplatňovaní niektorých práv“): „Percentuálna sadzba na určenie odmeny podľa § 6 alebo § 7 vyhlášky sa zvyšuje o 19 percentuálnych bodov, ak k dosiahnutiu likvidačného výťažku došlo v súvislosti s (A) uplatnením práva odporovať právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie pohľadávky spoločnosti, (B) uplatnením práva pri porušení zákazu vrátenia vkladu (§ 67j, § 123 ods. 3, § 179 ods. 2 a 6 OBZ), (C) uplatnením práva pri porušení zákazu vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje (§ 67c OBZ), (D) náhradou škody vzniknutou spoločnosti z porušenia povinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti, členom dozorného orgánu spoločnosti podľa osobitného zákona.“ (ustanovenie § 9 vyhlášky).
Časť venovaná odmene za speňaženie uzatvára ustanovenie § 10 vyhlášky („Spoločné ustanovenia k odmene za speňaženie“): „Ak likvidáciu vykonávalo postupne viacero likvidátorov, nárok na odmenu za speňaženie má ten likvidátor, ktorý prijal alebo zabezpečil likvidačný výťažok“ (ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky). „Ak sa likvidačný výťažok dosiahol v čase, keď likvidátor nebol ustanovený, odmena za speňaženie nepatrí žiadnemu likvidátorovi“ (ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky). „Pri speňažení peňažných pohľadávok alebo pri prijatí plnenia na ich splnenie osobou zaviazanou patrí likvidátorovi odmena za speňaženie podľa § 6 vyhlášky“ (ustanovenie § 10 ods. 3 vyhlášky). „Ak sa likvidačný výťažok dosiahol speňažením dlhového cenného papiera, patrí likvidátorovi odmena za speňaženie podľa ustanovenia § 6 vyhlášky, pri speňažení iných cenných papierov sa odmena za speňaženie určí podľa ustanovenia § 7 vyhlášky.“ (ustanovenie § 10 ods. 4 vyhlášky).
„Výnos prijatý likvidátorom v súvislosti s tým, že iné osoby užívajú likvidačný majetok, sa považuje za likvidačný výťažok a likvidátorovi patrí odmena podľa ustanovenia § 6 vyhlášky; za výnosy dosiahnuté z likvidačného výťažku likvidátorovi odmena nepatrí.“ (ustanovenie § 10 ods. 5 vyhlášky). „Nárok na odmenu za speňaženie pri prevádzke podniku alebo časti podniku má ten likvidátor, ktorý vykonával funkciu v čase prevádzkovania podniku alebo jeho časti; ak funkciu vykonávali viacerí likvidátori, odmena za speňaženie sa medzi nich pomerne rozdelí podľa dĺžky výkonu ich funkcie v čase prevádzkovania podniku alebo jeho časti.“ (ustanovenie § 10 ods. 6 vyhlášky). „Ak sa dosiahne likvidačný výťažok v cudzej mene, pre určenie odmeny za speňaženie je rozhodujúci prepočet podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska ku dňu dosiahnutia likvidačného výťažku.“ (ustanovenie § 10 ods. 7 vyhlášky).
Vyhláška ďalej obsahuje časť, upravujúcu odmenu za uspokojenie veriteľov, v rámci ktorej ustanovenia § 11 („Základ pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov“) a § 12 vyhlášky ustanovujú: „Základom pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov je suma peňažných prostriedkov v eurách poskytnutá veriteľom počas likvidácie z likvidačnej podstaty na uspokojenie peňažných záväzkov, ktoré vznikli pred vstupom spoločnosti do likvidácie (§ 70 ods. 3 OBZ), po odpočítaní príslušenstva, zmluvných pokút a obdobných sankcií za porušenie povinnosti, ktoré vzniklo alebo trvalo počas likvidácie“ (ustanovenie § 11 vyhlášky). „Likvidátorovi patrí odmena za uspokojenie veriteľov v sadzbe 10 % zo sumy základu pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov.“ (ustanovenie § 12 vyhlášky).
Štvrtá časť vyhlášky obsahuje úpravu náhrady výdavkov likvidátora. Podľa ustanovenia § 13 vyhlášky („Paušálna náhrada výdavkov“): Likvidátorovi patrí paušálna náhrada výdavkov v sume 30 eur za každý ukončený kalendárny mesiac likvidácie. Paušálna náhrada výdavkov zahŕňa najmä (A) náklady na administratívne vedenie likvidácie, (B) náklady spojené s užívaním priestorov kancelárie likvidátora, (C) náklady spojené s materiálnym a technickým vybavením kancelárie likvidátora, (D) iné náklady svojou povahou a účelom obdobné nákladom podľa ustanovení § 13 písmen a) až c) vyhlášky (ustanovenie § 13 vyhlášky).
Náhrada trov výdavkov likvidátora je predmetom úpravy aj v ustanovení § 14 vyhlášky: „Likvidátorovi patrí náhrada hotových výdavkov preukázateľne, odôvodnene a účelne vynaložených pri konaní s odbornou starostlivosťou v súvislosti s vykonaním likvidácie“ (ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky). „Hotovými výdavkami sú súdne poplatky a iné poplatky, cestovné náhrady, náklady na znalecké posudky a odborné stanoviská, preklady, výpisy a odpisy“ (ustanovenie § 14 ods. 2 vyhlášky). „Výška cestovných náhrad sa určuje podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 14 ods. 3 vyhlášky). „ Ustanovenia § 14 ods. 1 až 3 a § 13 vyhlášky sa primerane použijú aj na náhradu výdavkov likvidátora, ak ide o dodatočnú likvidáciu.“ (ustanovenie § 14 ods. 4 vyhlášky)
Významnou súčasťou vyhlášky je aj piata časť, upravujúca zoznam majetku spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 15 vyhlášky.
V zozname majetku spoločnosti (ďalej len „zoznam majetku“) sa uvádza všetok majetok patriaci spoločnosti ku dňu uloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo, do zbierky listín obchodného registra. (ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky).
Zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme a uvádzajú sa v ňom (A) pri pozemku číslo parcely, druh pozemku, výmera, údaj o parcelnom registri „C“ alebo „E“, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie, (B) pri stavbe popis stavby, súpisné číslo, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie vrátane adresy spolu s orientačným číslom, pri rozostavanej stavbe popis stavby, stavebné povolenie, číslo parcely, na ktorej rozostavaná stavba stojí, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie, v prípade dokončených a skolaudovaných stavieb nezapísaných na liste vlastníctva aj kolaudačné rozhodnutie, (C) pri byte alebo nebytovom priestore súpisné číslo stavby, vchod, poschodie a číslo bytu alebo nebytového priestoru, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie vrátane adresy spolu s orientačným číslom, pri rozostavanom byte alebo nebytovom priestore stavebné povolenie, poschodie, číslo parcely, na ktorej stavba s rozostavaným bytom alebo nebytovým priestorom stojí, číslo listu vlastníctva a katastrálne územie; v prípade dokončených a skolaudovaných stavieb s bytmi alebo nebytovými priestormi nezapísanými na liste vlastníctva aj kolaudačné rozhodnutie, (D) pri hnuteľnej veci popis hnuteľnej veci, výrobné číslo a evidenčné číslo, ak sú známe, ako aj adresa miesta, kde sa hnuteľná vec nachádza, (E) pri cennom papieri druh, podoba a forma cenného papiera, počet kusov alebo objem vydaných cenných papierov, mena, na ktorú znie, menovitá hodnota, poradové číslo, ak je k dispozícii, ISIN, ak bol pridelený, označenie emitenta, ako aj označenie evidencie, v ktorej je zaknihovaný cenný papier vedený, alebo adresa miesta, kde sa nachádza, ak ide o listinný cenný papier, (F) pri peňažnej pohľadávke označenie dlžníka, suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a právny dôvod vzniku pohľadávky spolu s číslom faktúry, ak bola vystavená, (G) pri pohľadávke z účtu číslo účtu, mena, na ktorú znie, zostatok na účte a označenie banky, zahraničnej banky, pobočky zahraničnej banky alebo inej finančnej inštitúcie, ktorá ho vedie, názov a forma vkladu, ak ide o vklad, (H) pri inej majetkovej hodnote popis inej majetkovej hodnoty, prípadne verejný register, v ktorom je iná majetková hodnota evidovaná spolu s jej označením v tomto registri, ak je pridelené.
„Pri každej položke sa v zozname majetku uvedie jej hodnota vyjadrená v eurách, za ktorú by položku bolo možné predať v danom mieste ku dňu uloženia zoznamu majetku do zbierky listín obchodného registra alebo ku dňu uloženia jeho doplnenia do zbierky listín obchodného registra.“ (ustanovenie § 15 ods. 3 vyhlášky).
Ak sa k položke vzťahuje zabezpečovacie právo, v zozname majetku sa uvedie druh a poradie zabezpečovacieho práva, ako aj pohľadávka, ktorú zabezpečuje, s uvedením veriteľa, zabezpečenej sumy a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.
Ak je položka predmetom súdneho sporu alebo iného sporu, v zozname majetku sa uvedú skutočnosti súvisiace s týmto sporom.
Ak je položka predmetom podielového spoluvlastníctva, v zozname majetku sa uvedú podieloví spoluvlastníci a podiely jednotlivých podielových spoluvlastníkov vyjadrené v zlomkoch.
Vzor zoznamu majetku je uvedený v prílohe vyhlášky.
Záver vyhlášky je venovaný spoločným, prechodným a záverečným ustanoveniam. V zmysle ustanovení § 16 až 19 vyhlášky platí: „Základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.“ (ustanovenie § 16 vyhlášky).
Ak je likvidátor platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.
Vyhláška sa vzťahuje na určenie výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátorov, ktorí boli do obchodného registra zapísaní podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020.
Vyhláškou sa zrušuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora v znení vyhlášky č. 533/2008 Z. z.
Okrem samotného vlastného textu je súčasťou vyhlášky aj príloha – „Zoznam majetku spoločnosti“, odkaz na ktorú je upravený v ustanovení § 15 ods. 7 vyhlášky.
Vyhláška nadobudla účinnosť dňa 01. októbra 2020.