Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 04. júna 2020 zákon č. 149/2020 Z. z. o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mimoriadnych štátnych zárukách“).
Dôvod, pre ktorý bol zákon o mimoriadnych štátnych zárukách prijatý, sú nové opatrenia Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v reakcii na hospodársku situáciu, spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Pandémia má zásadný negatívny dopad na ekonomiky členských štátov EÚ. V reakcii na predmetnú situáciu EÚ vydala Nariadenie Rady (EÚ) 2020/672 z 19.mája 2020 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v dôsledku ochorenia COVID-19 (ďalej len „Nariadenie“), ktoré vstúpilo do platnosti dňa 20.mája 2020. Nariadením zriadený nástroj by mal EÚ umožniť, aby reagovala na krízu na trhu práce koordinovane, rýchlo, účinne a v duchu solidarity medzi členskými štátmi, čím sa zníži vplyv na zamestnanosť pre jednotlivcov a najviac zasiahnuté hospodárske odvetvia a zmiernia sa značné hospodárske škody tejto mimoriadnej situácie. Promptné poskytnutie mimoriadnych štátnych záruk je nevyhnutnou podmienkou aktivovania nástroja SURE a umožní členským štátom, vrátane Slovenskej republiky, prístup k úverovej pomoci z nástroja.
V zmysle ustanovenia čl. 3 Nariadenia: „Členský štát môže požiadať o finančnú pomoc Únie v rámci nástroja (ďalej len „finančná pomoc“) vtedy, keď sa jeho skutočné a prípadne aj plánované verejné výdavky po 1. februári 2020 náhle a prudko zvýšili z dôvodu vnútroštátnych opatrení priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami na riešenie hospodárskych a sociálnych následkov výnimočnej udalosti spôsobenej výskytom ochorenia COVID-19.“ (ustanovenie čl. 3 ods. 1 Nariadenia).
„Prijímajúce členské štáty využívajú finančnú pomoc predovšetkým na podporu svojich vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času alebo podobných opatrení a prípadne na podporu príslušných opatrení súvisiacich so zdravím.“ (ustanovenie čl. 3 ods. 2 Nariadenia).
Podľa ustanovenia čl. 4 Nariadenia: „Finančná pomoc má formu úveru poskytnutého Úniou príslušnému členskému štátu. Na tento účel a v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady prijatým podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia je Komisia splnomocnená požičiavať si v mene Únie na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií v najvhodnejšom čase tak, aby optimalizovala náklady financovania a zachovala si svoju povesť na trhoch ako emitent Únie.“ (ustanovenie čl. 4 Nariadenia).
Z hľadiska legislatívnej systematiky pozostáva samotný zákon o mimoriadnych štátnych zárukách zo štyroch článkov. Zatiaľ čo článok I. zákona o mimoriadnych štátnych zárukách predstavuje vlastný text zákona o mimoriadnych štátnych zárukách, články II. a III. obsahujú legislatívne úpravy iných právnych predpisov a článok IV. zasa upravuje účinnosť zákona o mimoriadnych štátnych zárukách.
Článok I. zákona o mimoriadnych štátnych zárukách sa ďalej vnútorne diferencuje na päť paragrafových ustanovení, predstavujúcich vlastný text zákona o mimoriadnych štátnych zárukách.
Podľa ustanovenia § 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách („základné ustanovenia“): „Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách upravuje (A) poskytovanie mimoriadnych štátnych záruk Slovenskou republikou EÚ zastúpenej Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) na zriadenie Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v súvislosti s negatívnymi následkami pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2, (B) správu mimoriadnych štátnych záruk, (C) realizáciu mimoriadnych štátnych záruk.“ (ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách).
„V súvislosti so záväzkami, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z osobitného predpisu, môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) poskytnúť, spravovať a realizovať mimoriadne štátne záruky“ (ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách). „ Na poskytnutie mimoriadnych štátnych záruk sa nevzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúce štátne záruky.“ (ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách).
Citované ustanovenie § 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách jednak definuje predmet úpravy zákona o mimoriadnych štátnych zárukách (§ 1 ods. 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách), zmocňuje ministerstvo financií ako orgán, ktorý je poverený týmto zákonom poskytovať, spravovať a realizovať mimoriadne štátne záruky v súvislosti so záväzkami, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z Nariadenia (§ 1 ods. 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách) a nakoniec v ustanovení § 1 ods. 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách upravuje vzťah zákona o mimoriadnych štátnych zárukách so zákonom č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom dlhu“). Predmetné ustanovenie (§ 1 ods. 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách) ustanovuje výnimku z účinnosti tých ustanovení zákona o štátnom dlhu, ktoré upravujú štátne záruky, nakoľko mimoriadne štátne záruky podľa zákona o mimoriadnych štátnych zárukách nie sú štátnymi zárukami v zmysle ustanovenia § 8 až 13 zákona o štátnom dlhu.
V zmysle ustanovenia § 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách („podmienky poskytnutia mimoriadnych štátnych záruk“) platí: „Mimoriadne štátne záruky je možné poskytnúť na základe dohody o zárukách uzatvorenej medzi ministerstvom financií a Komisiou“ (ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách). „Mimoriadne štátne záruky je možné poskytnúť len na účely ustanovené osobitným predpisom a za podmienok určených dohodou o zárukách“ (ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách). „Objem istín mimoriadnych štátnych záruk poskytnutých na základe dohody o zárukách nesmie presiahnuť sumu 173 516 250 eur.“ (ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách).
Vyššie citované ustanovenie § 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách upravuje účel poskytnutia mimoriadnych štátnych záruk. Účelom poskytnutia mimoriadnych štátnych záruk je podľa dôvodovej správy umožniť EÚ poskytovať finančnú pomoc členskému štátu, ktorý čelí závažnému narušeniu hospodárstva spôsobenému výskytom ochorenia COVID-19, pričom táto pomoc sa bude zameriavať predovšetkým na financovanie režimov skráteného pracovného času alebo podobných opatrení zacielených na ochranu zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj na financovanie opatrení súvisiacich so zdravím, a to najmä na pracovisku. Maximálna výška mimoriadnych štátnych záruk (173 516 250 eur) je určená na základe podielu Slovenskej republiky na hrubom národnom dôchodku EÚ na rok 2020, uvedenom vo všeobecnom rozpočte EÚ na rozpočtový rok 2020, prijatom rozhodnutím Rady, ktoré bolo zverejnené 27. novembra 2019.
Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách ďalej v ustanovení § 3 („správa mimoriadnych štátnych záruk“) ustanovuje: „Správou mimoriadnych štátnych záruk je (A) evidencia a účtovanie mimoriadnych štátnych záruk, (B) realizácia mimoriadnych štátnych záruk, (C) správa pohľadávok štátu z realizovaných mimoriadnych štátnych záruk, (D) evidencia pohľadávok, účtovanie pohľadávok a s nimi súvisiacich operácií zo zrealizovaných mimoriadnych štátnych záruk“ (ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách). „Správu mimoriadnych štátnych záruk vykonáva ministerstvo financií; v rozsahu podľa osobitného predpisu vykonáva správu mimoriadnych štátnych záruk aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.“ (ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách).
Citované ustanovenie § 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách tak jednak definuje ktoré činnosti je ministerstvo financií oprávnené vykonávať po poskytnutí mimoriadnych štátnych záruk podľa zákona o mimoriadnych štátnych zárukách tak, aby boli zabezpečené všetky činnosti, ktoré je potrebné vykonať pre správu, evidenciu, účtovanie a realizáciu týchto záruk, ako aj správu, evidenciu, a účtovanie pohľadávok štátu a jednak určuje, že správu mimoriadnych štátnych záruk vykonáva ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „Agentúra“) ako agent ministerstva financií.
V zmysle ustanovenia § 4 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách („realizácia mimoriadnych štátnych záruk“): „Realizáciou mimoriadnych štátnych záruk je plnenie záväzku vyplývajúceho z mimoriadnej štátnej záruky v súlade s dohodou o zárukách“ (ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách). „Ministerstvo financií realizuje mimoriadne štátne záruky v súlade s podmienkami dohody o zárukách na základe žiadosti Komisie o realizáciu mimoriadnej štátnej záruky“ (ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách). „Ak niektorý členský štát Európskej únie nebude môcť plniť záväzok vyplývajúci z osobitného predpisu a z dohody o zárukách, ktorú uzavrel s Komisiou, alebo časť tohto záväzku, ministerstvo financií poskytne Komisii na základe jej žiadosti a v súlade s dohodou o zárukách podiel pripadajúci Slovenskej republike na nesplatenom záväzku iného členského štátu Európskej únie. Výšku podielu pripadajúceho Slovenskej republike na nesplatenom záväzku iného členského štátu Európskej únie ustanovuje osobitný predpis.“ (ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách).
Predmetné ustanovenie § 4 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách upravuje postup pri realizácii mimoriadnej štátnej záruky. Tú vykoná ministerstvo financií splnením záväzku, ktorý vyplýva Slovenskej republike z dohody o zárukách na základe osobitnej žiadosti, ktorú zašle ministerstvu financií Európska komisia. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o mimoriadnych štátnych zárukách predstavuje prebratie povinnosti stanovenej v čl. 11 Nariadenia, ktorý upravuje povinnosť pre Slovenskú republiku poskytnúť na základe žiadosti, ktorú zašle ministerstvu financií Európska komisia, realizovať mimoriadnu štátnu záruku v prípade, ak iný členský štát EÚ nebude z akéhokoľvek dôvodu plniť svoj záväzok vyplývajúci z jeho dohody o zárukách.
Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách okrem vyššie uvedeného paragrafového znenia dopĺňa aj ďalšie dva zákony: (1) zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Štátnej pokladnici“) a (2) zákon o štátnom dlhu.
Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách dopĺňa zákon o Štátnej pokladnici v ustanovení § 17 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej pokladnici nasledovne: „Agentúra v mene ministerstva financií zabezpečuje podľa pokynov ministerstva financií financovanie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré jej vzniknú v súvislosti so zabezpečením finančnej a hospodárskej stability eurozóny alebo EÚ.“ (ustanovenie § 17 ods. 1, písm. b) zákona o Štátnej pokladnici).
Predmetné doplnenie tak rozširuje pôsobnosť Agentúry ako agenta ministerstva financií tak, aby mohla vykonávať správu mimoriadnych štátnych záruk podľa pokynom ministerstva financií v rozsahu ustanovenom ustanovení § 17 ods. 1 písm. b) zákona o Štátnej pokladnici.
Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách prináša vo svojom čl. III. aj doplnenie zákona o štátnom dlhu. Po novom tak ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o štátnom dlhu znie: „Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže zvýšiť objem zdrojov financovania štátneho dlhu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona o štátnom dlhu v príslušnom rozpočtovom roku najviac o 30 % istín štátneho dlhu splatných v príslušnom rozpočtovom roku; to neplatí, ak v danom roku ministerstvo financií zabezpečuje aj zdroje financovania realizácie špecifických štátnych záruk, realizácie mimoriadnych štátnych záruk a splatenia základného imania v subjektoch založených na zabezpečenie finančnej stability eurozóny. Zdroje financovania získané na financovanie špecifických štátnych záruk, financovanie mimoriadnych štátnych záruk a splatenia základného imania v subjektoch založených na zabezpečenie finančnej stability eurozóny, o ktorých použití rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením, tvoria štátne finančné aktíva.“ (ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o štátnom dlhu).
Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách tiež dopĺňa aj ustanovenie § 5 ods. 2 zákona o štátnom dlhu: „Štátne finančné aktíva získané z finančných operácií na finančných trhoch podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o štátnom dlhu, ktoré sa nepoužijú do konca príslušného rozpočtového roka podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona o štátnom dlhu, budú použité na financovanie štátneho dlhu, na financovanie realizácie špecifických štátnych záruk, financovanie realizácie mimoriadnych štátnych záruk alebo na financovanie splatenia základného imania v subjektoch založených na zabezpečenie finančnej stability eurozóny v nasledujúcom rozpočtovom roku.“ (ustanovenie § 5 ods. 2 zákona o štátnom dlhu).
Zákon o mimoriadnych štátnych zárukách nadobudol účinnosť vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 11. júna 2020.