Globálna kríza, spôsobená ochorením COVID-19 sa výraznou mierou podpísala nielen na zdravotnej, ale aj ekonomickej stránke zasiahnutých krajín. Práve na prekonanie ekonomických dopadov pandémie sa vlády jednotlivých krajín rozhodli pristúpiť k rôznym formám opatrení na pomoc najviac zasiahnutým sektorom hospodárstva, ale aj udržanie zamestnanosti. Obľúbenou formou v oblasti ochrany zamestnanosti je práve skrátená forma práce, tzv. kurzarbeit.
Dňa 04. mája 2021 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore v čase skrátenej práce“). Okrem vlastného textu dochádza zákonom o podpore v čase skrátenej práce aj k zmenám a doplneniu (A) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), (B) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), (C) zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“), (D) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), (E) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), (F) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), (G) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) a (H) zákona č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kompenzačnom príspevku“).
Účel novely
Cieľom zákona o podpore v čase skrátenej práce je podľa dôvodovej správy vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku. Účelom je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
V nasledujúcom texte prinášame prehľad najdôležitejších zmien, ktoré zákon o podpore v čase skrátenej práce prináša.
Systematika novely
Z hľadiska systematiky vlastného textu zákona o podpore v čase skrátenej práce možno hovoriť o 12 paragrafových ustanoveniach (§ 1 Predmet úpravy, § 2 Vymedzenie pojmov, § 3 Podmienky poskytnutia podpory, § 4 Žiadosť o poskytnutie podpory, § 5 Suma podpory, § 6 Výplata podpory, § 7 Obdobie poskytovania podpory, § 8 Povinnosť zamestnávateľa, § 9 Vrátenie podpory, § 10 Pôsobnosť poskytovateľa podpory, § 11 Konanie, § 12 Prechodné ustanovenia).
Predmetom zákona o podpore v čase skrátenej práce je „poskytovanie podpory v čase skrátenej práce (ďalej len „podpora“) na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa“ (ustanovenie § 1zákona o podpore v čase skrátenej práce). Z pohľadu vymedzenia základných pojmov sa zákon o podpore v čase skrátenej práce venuje pojmom: (A) čas skrátenej práce, (B) obmedzenie činnosti zamestnávateľa, (C) vonkajší faktor, (D) mimoriadna okolnosť, (E) zamestnanec, (F) pracovný vzťah, (G) zamestnávateľ, (H) časť zamestnávateľa. Na vysvetlenie jednotlivých pojmov odkazujeme na ustanovenie § 2 zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Z pohľadu podmienok poskytnutia podpory je potrebné uviesť, že „podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý (A) je v čase skrátenej práce, (B) odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, (C) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory, (D) má (1) uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo (2) súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a (E) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory“ (ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce).
„Podporu poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „poskytovateľ podpory“) na základe žiadosti o poskytnutie podpory, ktorú zamestnávateľ podáva elektronickými prostriedkami podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom“ (ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce). Obsahové náležitosti žiadosti o poskytnutie podpory sú predmetom úpravy ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Konkrétnu sumu podpory upravuje ustanovenie § 5 zákona o podpore v čase skrátenej práce: „Podpora sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje, najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje“ (ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce). „Podpora v sume podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce sa poskytuje na pracovné miesto zamestnanca, (A) ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, (B) ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory trval najmenej jeden mesiac, (C) ktorému ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory neplynie výpovedná doba alebo výpovedná lehota, (D) ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času, ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času, a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa, a (E) na ktorého sa zamestnávateľovi na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 5 ods. 2 zákona o podpore v čase skrátenej práce).
„Podpora sa vypláca mesačne a je splatná nasledujúci pracovný deň po pripísaní finančných prostriedkov postúpených Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu na samostatný účet poskytovateľa podpory“ (ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce). „Podpora sa poskytuje v čase skrátenej práce, v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov“ (ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o poskytnutí podpory v čase skrátenej práce).
Z hľadiska povinností zamestnávateľa je dôležité, že „zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý bola poskytnutá podpora. Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na pracovné miesto, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca“ (ustanovenie § 8 zákona o podpore v čase skrátenej práce). „Zamestnávateľ je povinný vrátiť podporu alebo jej časť, ak poskytovateľ podpory zamestnávateľovi (A) odňal alebo znížil podporu alebo (B) uložil povinnosť vrátiť podporu“ (ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce). Zamestnávateľ je do tretice „povinný vrátiť podporu alebo jej časť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí alebo znížení podpory alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť podporu“ (ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o podpore v čase skrátenej práce).
Pre plné znenie ustanovení týkajúcich sa pôsobnosti poskytovateľa podpory, konaní o poskytnutí podpory a prechodných ustanovení odkazujeme na plné znenie zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Zákonník práce
Zákonom o podpore v čase skrátenej práce sa v Zákonníku práce vykonávajú najmä nasledovné zmeny: (A) ustanovuje sa právo zamestnávateľa vykonať zrážku mzdy, ak ide vrátenie náhrady mzdy alebo jej časti, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok, t. j. ak by zamestnanec dostal podľa ustanovenia § 142 ods. 5 Zákonníka práce vyššiu náhradu mzdy ako mu inak patrila; zároveň však uvedené ustanovenie je potrebné posudzovať aj v kontexte ustanovenia § 222 ods. 6 Zákonníka práce, t. j. „Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty“ (ustanovenie § 131 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce), (B) ustanovuje sa postup zamestnávateľa, ktorý chce využiť systém podpory v čase skrátenej práce; na využitie tohto systému sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia; v prípade, že u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, vyžaduje sa dohoda s konkrétnym zamestnancom (ustanovenie § 142 ods. 5 Zákonníka práce), (C) ustanovuje sa možnosť v prípade, že zástupcovia zamestnancov nesúhlasili s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, aby tento spor medzi nimi a zamestnávateľom rozhodol rozhodca; na osobe rozhodcu sa primárne majú dohodnúť strany sporu; ak sa na osobe rozhodcu strany sporu nedohodnú, zamestnávateľ môže požiadať o určenie rozhodcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určí rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedeného podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ak takýto rozhodca so svojím určením súhlasí, keďže ide o dodatočný mechanizmus poskytovania pomoci sociálnym partnerom nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní; obdobne to platí pri spore zamestnávateľa s jednotlivými zamestnancami, pričom v tomto prípade sa pre riešenie sporu s jednotlivými zamestnancami určí len jeden rozhodca (ustanovenie § 142a Zákonníka práce) a pod.
Zákon o sociálnom poistení
Najdôležitejšími zmenami zákona o sociálnom poistení sú: (A) zrušenie výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie; dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend (ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení), (B) vypustenie právnej úpravy vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie (ustanovenie § 20 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení), (C) ustanovenie sadzby poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa vo výške 0,5 %, o ktorú sa znižuje sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvodové zaťaženie v sociálnom poistení zostáva pre zamestnávateľa zachované v prípade zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti (ustanovenie § 136a zákona o sociálnom poistení) a pod.
Zákon o náhrade príjmu
Zákon o náhrade príjmu sa mení napríklad v podobe: (A) zrušenia výnimky z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby (ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) zákona o náhrade príjmu), či (B) zavedenia „dovyplácania“ dlhodobo nezamestnaným osobám nárok na náhradu príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pred 1. januárom2022 a trvá aj po nadobudnutí účinnosti týchto zmien v rovnakej výške, určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2022 (ustanovenie § 13c zákona o náhrade príjmu) a pod.
Drobné zmeny priniesol zákon o podpore v čase skrátenej práce aj do zákona o dani z príjmov a zákona o službách zamestnanosti. Na zmeny v uvedených právnych predpisov odkazujeme na plné znenie zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Zákon o zdravotnom poistení
Najdôležitejšími zmenami zákona o zdravotnom poistení sú: (A) vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu. Išlo o zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorý pred vznikom tohto právneho vzťahu bol dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorý ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mal trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie; dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend (ustanovenie § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení), (B) ustanovenie výnimky z platenia poistného počas obdobia, kedy sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo z dôvodu mimoriadnej okolnosti vymedzenej zákonom o podpore v čase skrátenej práce a ustanovenie spôsobu navýšenia platby za poistencov štátu v prípade krízy, ktorá nastala napríklad v tomto roku z dôvodu koronakrízy, a ak sa prognózy o príjmoch Výboru pre daňové prognózy nenaplnia, t. j. tieto príjmy sú nižšie ako sa predpokladalo, a aby sa spravodlivým spôsobom tieto výpadky premietli do systému verejného zdravotného poistenia (ustanovenie § 13 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení) a pod.
Zákon o športe
V zákone o športe dochádza k zavedeniu týždenného pracovného času športovca na účely poskytnutia podpory v čase skrátenej práce ako rozdiel 168 hodín (denný pracovný čas -24 hodín * počet dní v týždni) a súčtu hodín nepretržitého odpočinku (ustanovenie § 37 ods. 5 zákona o športe).
Zákon o kompenzačnom príspevku
V zákone o kompenzačnom príspevku dochádza k legislatívno-technickej úprave v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení na 1. január 2023.
Zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobúda delenú účinnosť, a to (A) dňa 31. decembra 2021, (B) dňa 01. januára 2022 a (C) dňa 01. januára 2023.