Národná rada Slovenskej republiky sa v tomto legislatívnom období snaží vysporiadať aj so situáciami, v ktorých môže dochádzať k nespravodlivému odopieraniu prístupu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím k príspevku, predstavujúcemu kompenzáciu takéhoto fyzického znevýhodnenia týchto osôb.
Dňa 28. septembra 2021 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 374/2021 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“).
Cieľom novely je podľa dôvodovej správy odstránenie nespravodlivosti v oblasti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vlastní okrem majetku, ktorý sa na účely zákona o peňažných príspevkoch nepovažuje za majetok (napr. nehnuteľnosť, v ktorej býva), aj ďalší majetok, s ktorým nemôže samostatne nakladať. Ide napríklad o situáciu, kedy takáto osoba vlastní nehnuteľný majetok ako súčasť nerozdeleného bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželov, súd však ešte o návrhu nerozhodol. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je v takomto prípade v bezvýchodiskovej situácii, kedy nemá nárok od štátu na pomoc (peňažný príspevok), hoci sama svoje majetkové postavenie nevie ovplyvniť (napr. kvôli nesúhlasu bezpodielového spoluvlastníka alebo prieťahom v konaní na súde), alebo ak je majetok predmetom záložného práva. V týchto prípadoch je podľa predkladateľov novely namieste, aby štát pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia túto situáciu zohľadnil. Dôvodová správa ďalej argumentuje tým, že v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024 sa na viacerých miestach uvádza, že vláda Slovenskej republiky prijme rôzne opatrenia na ochranu, podporu a rozvoj práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Prvou zmenou, ktorú novela do zákona o peňažných príspevkoch priniesla je úprava ustanovenia § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch, ktoré po novom znie: „Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15 zákona o peňažných príspevkoch, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace. Prílohou vyhlásenia sú doklady, ktoré preukazujú skutočnosti podľa ustanovenia § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán bez poplatku“ (ustanovenie § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch). Zmena citovaného ustanovenia § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch spočíva v doplnení zvýraznenej vety, odkazujúcej na ustanovenie § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch.
Druhou zmenou, ktorú novela do zákona o peňažných príspevkoch priniesla, je práve doplnenie ustanovenia § 18 ods. 19 zákona o peňažných príspevkoch o nové písmeno g).
„Za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nepovažuje časť majetku (1) s ktorou fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže samostatne nakladať, ak vykonala všetky právne úkony smerujúce k odstráneniu prekážky samostatne s majetkom nakladať, (2) ktorá je predmetom záložného práva, a to do výšky zodpovedajúcej aktuálnej výške nesplatenej sumy pohľadávky zabezpečenej záložným právom ku dňu podania žiadosti“ (ustanovenie § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch).
Za majetok sa podľa ustanovenia § 18 ods. 17 zákona o peňažných príspevkoch považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem niektorých výnimiek uvedených v ustanovení § 18 ods. 19 zákona o peňažných príspevkoch a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Napriek tomu, že zákon o peňažných príspevkoch zohľadňuje situáciu, keď má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím len podiel na (nehnuteľnom) majetku, a to tak, že do hodnoty majetku sa započítava výlučne jej podiel, nezohľadňuje situácie, ak takáto osoba nemôže so svojim majetkom nakladať (napr. z dôvodu nerozdeleného bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode), pričom nejde o majetok, v ktorom býva, a na tomto majetku zároveň viaznu preukázateľné ťarchy, akými sú napr. úver na bývanie, hypotekárny úver alebo pohľadávka zabezpečená (exekučným) záložným právom. Takúto situáciu možno vo vzťahu k fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vnímať ako nespravodlivosť, pretože de iure sú síce vlastníkmi majetku, ale de facto s ním nakladať samostatne z objektívnych dôvodov nemôžu a ak by aj mohli, nesplatenú sumu ťarchy viaznucej na takomto majetku by museli vyplatiť subjektu, v prospech ktorého je ťarcha zriadená. Je preto namieste, aby sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa nachádzajú v takejto bezvýchodiskovej situácii, nezohľadňoval takýto majetok, na základe čoho by im mohol byť (opätovne) vyplácaný peňažný príspevok na kompenzáciu ich ťažkého zdravotného postihnutia. Podmienkou nezohľadňovania časti majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je, že táto osoba vykonala všetky právne úkony smerujúce k odstráneniu prekážky samostatne s majetkom nakladať, t. j. že vyčerpala všetky právom priznané prostriedky vrátane podania na súd (ak tak neurobila protistrana v konaní). Pri časti majetku, ktorá je predmetom záložného práva, sa nebude zohľadňovať časť majetku do výšky zodpovedajúcej aktuálnej výške nesplatenej sumy pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Bremeno dokazovania, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže samostatne nakladať so svojim majetkom a že vykonala právne úkony smerujúce k odstráneniu prekážky (napr. návrh na rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaný na súde alebo návrh dohody na mimosúdne urovnanie odmietnutý druhou stranou, a to aj po podaní návrhu na súd ktoroukoľvek z oboch strán konania na súde), že časť majetku je predmetom záložného práva a aká je výška nesplatenej sumy pohľadávky zabezpečenej záložným právom je na fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Prílohou žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu je vyhlásenie o majetku, v ktorom fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vyhlasuje, že hodnota jej majetku (po nezohľadnení majetku, ktorý sa na účely zákona o peňažných príspevkoch za majetok nepovažuje) presahuje, resp. nepresahuje hodnotu 39 833 eur. K tomuto vyhláseniu bude povinná priložiť doklady preukazujúce skutočnosti podľa nového ustanovenia § 18 ods. 18 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch a predložiť ich príslušnému orgánu (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Rozhodujúci je stav ku dňu podania žiadosti, pričom je potrebné tiež uviesť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zároveň podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch povinnosť na výzvu príslušného úradu preukázať výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške a zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu, v lehote určenej príslušným úradom.
Novinkou v zákone o peňažných príspevkoch sú aj nové prechodné ustanovenia § 67k a § 67l zákona o peňažných príspevkoch.
„Príslušný orgán na žiadosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím rozhodne o odpustení pohľadávky, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak (A) dôvodom rozhodnutia o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť bolo poskytnutie peňažného príspevku neprávom na základe (1) nepravdivých údajov o majetku, ak nepravdivosť údajov spočívala v nezapočítaní hodnoty majetku uvedeného v ustanovení § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch v znení účinnom od 1. novembra 2021 do celkovej sumy majetku na účel podľa ustanovenia § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch, alebo (2) nesplnenia povinnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. d) zákona o peňažných príspevkoch, ak nesplnenie povinnosti spočívalo v nezapočítaní hodnoty majetku uvedeného v ustanovení § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch v znení účinnom od 1. novembra 2021 do celkovej sumy majetku na účel podľa ustanovenia § 18 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch a (B) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť do 31. decembra 2021“ (ustanovenie § 67k ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch).
„Prílohou žiadosti podľa ustanovenia § 67k ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch sú doklady, ktoré preukazujú skutočnosti podľa ustanovenia § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch v znení účinnom od 1. novembra 2021. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o odpustení pohľadávky, pohľadávka podľa ustanovenia § 67k ods. 1 zaniká“ (ustanovenia § 67k ods. 2 a 3 zákona o peňažných príspevkoch).
„Na konanie o odpustení pohľadávky podľa ustanovenia § 67k ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch sa vzťahuje ustanovenie § 53 zákona o peňažných príspevkoch rovnako. Za príslušný orgán podľa ustanovenia § 67k ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch sa považuje orgán, ktorý rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť v prvom stupni. Na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bola odpustená pohľadávka podľa ustanovenia § 67k ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, sa ustanovenia § 46 ods. 2 a 3 zákona o peňažných príspevkoch nevzťahujú“ (ustanovenia § 67k ods. 4, 5 a 6 zákona o peňažných príspevkoch).
„V konaní o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch sa použije ustanovenie § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch v znení účinnom od 1. novembra 2021“ (ustanovenie § 67l zákona o peňažných príspevkoch.
Poslednou zmenou, ktorú novela do zákona o peňažných príspevkoch priniesla je doplnenie prílohy č. 15 zákona o peňažných príspevkoch o nové písmeno g), ktoré je obsahovo identické s novelou doplneným a vyššie spomenutým ustanovením § 18 ods. 19 písm. g) zákona o peňažných príspevkoch.
Novela nadobudla účinnosť dňa 01. novembra 2021.