Aktuálna spoločenská situácia prináša aj potrebu novelizácie legislatívy v oblasti udeľovania azylu, integráciu azylantov a cudzincov. Uvedenej problematike sa v poslednom období venovala Národná rada Slovenskej republiky formou novely zákona o azyle.
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 17. marca 2022 zákon č. 124/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“).
Novela najmä (1) upravuje hierarchiu statusov ochrany udeľovaných/poskytovaných cudzincom v Slovenskej republike podľa zákona o azyle; ide najmä o uprednostnenie posudzovania a poskytovania doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia pred udeľovaním azylu na účel zlúčenia rodiny, ale aj pred udeľovaním azylu z humanitných dôvodov; (2) systémovo upravuje prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, pričom v rámci nej (A) zavádza jednorazový príspevok v rovnakej výške aj pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; (B) zavádza integračný príspevok pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, počas obdobia šiestich mesiacov; (C) umožňuje v integračnom stredisku ubytovať aj cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; (D) ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, na základe ich individuálnych potrieb; (2) ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva alebo iného poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie aj pre žiadateľov o udelenie azylu na základe ich individuálnych potrieb; (3) skracuje lehotu pre prístup žiadateľov na trh práce na šesť mesiacov od začatia konania o udelenie azylu; (4) ustanovuje nový dôvod prerušenia konania o odovzdaní do iného štátu; (5) ustanovuje dobu, na ktorú sa žiadateľovi povolí pobyt mimo pobytového tábora (tzv. dlhodobá priepustka); (6) bližšie určuje skutočnosti, ktoré obsahuje poučenie žiadateľa o udelenie azylu; (7) ustanovuje nový dôvod zániku azylu; (8) aktualizuje viaceré poznámky pod čiarou, atď.
Prvou zmenou, ktorú novela do zákona o azyle prináša, je zúženie rozsahu predmetu zákona o azyle v oblasti integrácie na úpravu prvotnej integrácie. Takto sú vhodným spôsobom reflektované nielen navrhované zmeny v tejto oblasti v ostatných častiach zákona o azyle, ale aj existujúca prax. Súčasne dochádza v rámci prvotnej integrácie k zjednoteniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana (ustanovenie § 1 písm. e) zákona o azyle).
Ďalšou zmenou, ktorú novela do zákona o azyle prináša, je nahradenie slov „politické strany alebo politické hnutia“ slovom „strany“ v ustanoveniach § 2 písm. e) druhý bod a § 19 ods. 7 zákona o azyle. K uvedenej zmene dochádza z dôvodu presnejšej transpozície čl. 6 písm. b) a čl. 7 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktoré sa týkajú pôvodcov (aktérov) prenasledovania alebo vážneho bezprávia a aktérov ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím (zákon o azyle výslovne nevymedzuje pojem aktéri ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím).
Novinkou je tiež doplnenie ustanovenie § 2a zákona o azyle („Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri uplatňovaní tohto zákona o azyle zohľadňuje najlepší záujem maloletého“). Novela teda do zákona o azyle explicitne premieta zohľadňovanie najlepšieho záujmu maloletej osoby (dieťaťa). V súlade s doterajšou praxou sa bude pri prijímaní konkrétnych opatrení v konaniach podľa zákona o azyle, zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov v azylových zariadeniach a pri prvotnej integrácii zohľadňovať najlepší záujem maloletej osoby (ustanovenie § 2a zákona o azyle).
Novela priniesla aj nové znenie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o azyle („Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o konaní o udelenie azylu, najmä o jeho právach a povinnostiach, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností alebo nespolupráce podľa tohto zákona o azyle, dôsledkoch výslovného alebo konkludentného späťvzatia žiadosti, lehotách podľa tohto zákona o azyle, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona o azyle a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Poučenie a informácie podľa tohto ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o azyle sa poskytujú podľa možností písomne a v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie; ak ide o maloletého, poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti“).
Novelou sa ďalej v súlade s čl. 43 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa novým spôsobom upravuje lehota, po uplynutí ktorej sa žiadateľ umiestnený v prijímacom centre umiestni v záchytnom tábore, čím sa mu zároveň umožní vstup na územie Slovenskej republiky. Prípady, keď sú žiadatelia o udelenie azylu po začatí konania o udelení azylu umiestnení v prijímacom centre, sú v Slovenskej republike ojedinelé“ (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona o azyle).
Zmenou si prešlo aj ustanovenie, týkajúce sa udelenia azylu z humanitárnych dôvodov (ustanovenie § 9 zákona o azyle – „Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa ustanovení § 8, §10, §13a a 13b zákona o azyle“). Nová právna úprava nadväzuje na novú hierarchiu statusov v ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o azyle dopĺňa o skutočnosť, že v konaní sa nezistia ani dôvody podľa ustanovení § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. To znamená, že udelenie azylu podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle (humanitné dôvody), ktorý je tzv. národným statusom, by prichádzalo do úvahy, až keď neexistujú dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, teda udelenie azylu podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle (prenasledovanie) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), ani dôvody na udelenie azylu podľa ustanovenia § 10 zákona o azyle, či poskytnutie doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13b zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny, ktoré sú tiež tzv. národnými statusmi. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa berie do úvahy aj rozsiahla judikatúra súdov Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva Slovenskej republiky, pričom udelenie tohto druhu ochrany nevyplýva ani z medzinárodných dohovorov ani z európskeho práva. V zmysle príslušnej judikatúry môže ministerstvo posúdiť možnosť udelenia azylu podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle, právny nárok na udelenie azylu z humanitných dôvodov však neexistuje.
Novelou sa ďalej okrem iného rozširujú dôvody zániku azylu. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení ustanovenia § 20 ods. 4 a ods. 5 zákona o azyle dochádza k zaradeniu poskytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia k dôvodom na zánik azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny a azylu udeleného z humanitných dôvodov, ktoré sú tzv. národnými statusmi. Takéto prípady však prichádzajú do úvahy najmä vtedy, ak by azylant podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu (ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o azyle).
Novinkou je tiež nové znenie ustanovenia § 19a ods. 8 zákona o azyle („Ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl“).
Po novom sa tiež ustanovuje aj v iných konaniach o azyle, ako je konanie o udelenie azylu, že sa primerane použijú ustanovenia o osobitných procesných zárukách (ustanovenie § 17ab zákona o azyle) a lehotách na vydanie rozhodnutia (ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o azyle). Nevyhodnotilo sa ako účelné upravovať osobitnú lehotu na rozhodovanie v konaní o odňatie azylu, predĺženie doplnkovej ochrany, zrušenie doplnkovej ochrany, atď. (ustanovenie § 19b zákona o azyle).
Novela do zákona o azyle vkladá aj nové ustanovenia § 20 ods. 5 a 6 zákona o azyle.
„Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 zákona o azyle a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) alebo písm. b) zákona o azyle, posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa ustanovenia § 10 zákona o azyle a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13b zákona o azyle, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa ustanovenia § 10 zákona o azyle alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13b zákona o azyle“ (ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o azyle).
„Ak ministerstvo rozhodne o odňatí azylu udeleného podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle“ (ustanovenie § 20 ods. 6 zákona o azyle).
Zmenou si po novom prešlo aj ustanovenie § 20a ods. 1 zákona o azyle („Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v primeranom čase; miesto a čas doručenia určí ministerstvo. Ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, doručuje sa rozhodnutie len Centru právnej pomoci“).
Prístup na trh práce pre žiadateľov o udelenie azylu sa novelou skracuje z doterajších deväť mesiacov od začatia konania na šesť mesiacov od začatia konania. Poznatky z praxe poukazujú na skutočnosť, že skorším začlenením na trh práce sa eliminuje sociálna frustrácia žiadateľov z dlhodobého čakania na rozhodnutie, zlepšujú si svoje znalosti slovenského jazyka a kultúrnych reálií, čo celkovo prispieva k lepšej integrácii a prispôsobeniu sa slovenskej spoločnosti. Vzhľadom na dlhodobú potrebu zahraničných zamestnancov možno považovať skorší prístup žiadateľov na trh práce za prínosný pre trh zamestnanosti na Slovensku. Zmena je v línii s navrhovanými zmenami práva Európskej únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ. (ustanovenie § 23 ods. 6 zákona o azyle).
Premenou si prešlo aj ustanovenie § 28 zákona o azyle.
„Cieľom prvotnej integrácie je začlenenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania, zamestnania a osvojenie si slovenského jazyka“ (ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o azyle).
„Ministerstvo poskytne azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2b, jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát“ (ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o azyle).
„Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana“ (ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o azyle).
„Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa na základe písomnej žiadosti, ktorá sa podáva na ministerstve a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2c, poskytne integračný príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu po dobu 6 po sebe nasledujúcich mesiacov od doručenia žiadosti ministerstvu. Integračný príspevok podľa prvej vety poskytne ministerstvo, ak nie je poskytovaný prostredníctvom mimovládnej organizácie. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa môže podať na ministerstve najneskôr do 60 dní od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; ak sa žiadosť podá po uplynutí tejto lehoty, integračný príspevok podľa prvej vety sa neposkytne. Tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát, a to po prvom udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany“ (ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o azyle).
„Ministerstvo zabezpečí pre azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sociálne poradenstvo, psychologické poradenstvo alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych potrieb spravidla po dobu 12 mesiacov od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin“ (ustanovenie § 28 ods. 5 zákona o azyle).
„Ministerstvo môže azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti ubytovať v integračnom stredisku, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom“ (ustanovenie § 28 ods. 6 zákona o azyle).
Novelou bolo do zákona o azyle doplnené aj nové prechodné ustanovenie § 54e zákona o azyle.
„Konanie o azyle, o ktorom ministerstvo nerozhodlo do 31. mája 2022, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona o azyle v znení účinnom od 1. júna 2022“ (ustanovenie § 54e ods. 1 zákona o azyle).
„Ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 31. mája 2022, jednorazový príspevok podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o azyle účinného od 1. júna 2022 sa mu neposkytne; azylantovi sa poskytne jednorazový príspevok podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o azyle v znení účinnom do 31. mája 2022“ (ustanovenie § 54e ods. 2 zákona o azyle).
„Ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 31. mája 2022, integračný príspevok podľa ustanovení tohto zákona o azyle v znení účinnom od 1. júna 2022 sa mu neposkytne“ (ustanovenie § 54e ods. 3 zákona o azyle).
Novela vkladá do zákona o azyle aj nové prílohy č. 2b a 2c.
Novela nadobúda účinnosť dňa 01. júna 2022.