Podnikatelia

Novela Zákonníka práce

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2022

Na jeseň priniesla Národná rada Slovenskej republiky aj rozsiahle zmeny a doplnenia najdôležitejšieho pracovnoprávneho predpisu v právnom poriadku Slovenskej republiky, a síce Zákonníka práce. Novela Zákonníka práce prináša napríklad zmeny v obsahu pracovnej zmluvy, či rozšírenie informatívnych povinností zamestnávateľov.

Dňa 04. októbra 2022 bol prijatý zákon č. 350/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novelou sa mení a dopĺňa aj (A) zákon
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“), (B) zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o HAZZ“), (C) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), (D) zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), (E) zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“), (F) zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a (G) zákon č. 35/2009 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej správe“).

Cieľ novely

Cieľom novely je podľa jej predkladateľov najmä vykonanie transpozície (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a (2) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.

V nasledujúcom texte sa budeme prioritne venovať úpravám, ktoré novela priniesla v rámci ZP. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu obsahovej rozsiahlosti vlastného textu novely odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov.

Forma poskytovania informácií

Prvou výraznejšou zmenou, ktorú novela do ZP priniesla je doplnenie nového ustanovenia § 38a ZP, upravujúceho formu poskytovania informácií.

„Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto ZP alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento ZP alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je zamestnávateľ povinný zamestnancovi písomne odpovedať“ (ustanovenie § 38a ZP).

Zmenami si prešla aj oblasť podstatných náležitostí pracovnej zmluvy a oblasť ďalšieho obsahu pracovnej zmluvy, a to zakotvením nového znenia ustanovení § 43 a § 44 ZP.

„Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú (A) druh práce a jeho stručná charakteristika, (B) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, (C) deň nástupu do práce, (D)mzdové podmienky“ (ustanovenie § 43 ods. 1 ZP).

„Ak sú mzdové podmienky podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d) ZP dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto ZP alebo osobitného predpisu“ (ustanovenie § 43 ods. 2 ZP). „Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac však počas 12 mesiacov“ (ustanovenie § 43 ods. 3 ZP).

„V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody“ (ustanovenie § 44 ods. 1 ZP). „Neplatné sú ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, (A) ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, (B) ktoré zamestnancovi zakazujú výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času; tým nie je dotknuté obmedzenie inej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 83 ZP alebo podľa osobitných predpisov“ (ustanovenia § 44 ods. 2 ZP).

Novinkou je aj ustanovenie § 44a ZP, upravujúce náležitosti pracovnej zmluvy a písomnú informáciu zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky.

„Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne so zamestnancom aj (A) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky, (B) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 44a ods. 1 ZP). „Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva: (A) mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť, (B) údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách, (C) údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky“ (ustanovenie § 44a ods. 2 ZP).

„Zamestnávateľ poskytne informáciu podľa ustanovenia § 47a ods. 2 ZP pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 44a ods. 3 ZP). „Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť informáciu podľa ustanovenia § 44a ods. 2 ZP, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne“ (ustanovenie § 44a ods. 4 ZP). „Poskytnutím informácie podľa ustanovenia § 47a ods. 2 ZP nie je dotknuté ustanovenia § 47a ZP“ (ustanovenie § 44a ods. 5 ZP).

Nové povinnosti zamestnávateľov

Novela do ZP dopĺňa aj nové povinnosti zamestnávateľov.

„Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva: (A) spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, (B) ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa ustanovení § 86, § 87 a 87a ZP, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, (C) výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, (D) splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov, (E) pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, (F) právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah“ (ustanovenie § 47a ods. 1 ZP).

„Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu podľa ustanovenia § 47a ods. 1 ZP (A) do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa ustanovenia § 47a ods. 1 písm. a), b) a d)ZP, (B) do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa ustanovenia § 47a ods. 1 písm. c), e) a f) ZP“ (ustanovenie § 47a ods. 2 ZP). „Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako doba podľa ustanovenia § 47a ods. 2 ZP, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu podľa ustanovenia § 47a ods. 1 ZP najneskôr do skončenia pracovného pomeru“ (ustanovenie § 47a ods. 3 ZP). „Zamestnávateľ môže údaje podľa ustanovenia § 47a ods. 1 ZP poskytnúť vo forme odkazu na príslušné ustanovenie tohto ZP alebo osobitného predpisu alebo na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy“ (ustanovenie § 47a ods. 4 ZP). „Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie podľa ustanovenie § 47a ods. 1 ZP je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán“ (ustanovenie § 47a ods. 5 ZP).

Po novom dochádza tiež k doplneniu nového ustanovenia, upravujúceho prechod na inú formu zamestnania (ustanovenie § 49b ZP).

„Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti; to sa vzťahuje aj na každú ďalšiu žiadosť zamestnanca podanú najskôr po uplynutí 12 mesiacov od podania predchádzajúcej žiadosti. Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, je povinný na žiadosť podľa prvej vety odpovedať najneskôr do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti a pri opakovanej žiadosti môže poskytnúť odpoveď v ústnej forme, ak sa odôvodnenie odpovede nezmenilo“ (ustanovenie § 49b ods. 1 ZP). „Do dĺžky trvania pracovného pomeru na určitú dobu sa na účely ustanovenia § 49b ods. 1 ZP započítava aj dĺžka trvania predchádzajúceho pracovného pomeru, ak ide o opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu“ (ustanovenie § 49b ods. 2 ZP).

Do ZP sa vkladajú aj nové ustanovenia § 54a až 54c ZP, upravujúce (1) zmenu pracovných podmienok a podmienok zamestnávania z dôvodu výkonu práce v inom štáte (ustanovenie § 54a ZP), (2) zmenu pracovných podmienok a podmienok zamestnávania z dôvodu vyslania na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu Európskej únie (ustanovenie § 54b ZP) a (C) zmenu oznámených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania (ustanovenie § 54c ZP).

„Pri zmene miesta výkonu práce do iného štátu ako je štát, v ktorom zamestnanec obvykle pracuje, sa rovnako uplatňuje ustanovenie § 44a ZP“ (ustanovenie § 54a ZP).

„Ak má byť domáci zamestnanec vyslaný domácim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie, domáci zamestnávateľ uzatvorí s domácim zamestnancom dohodu o vyslaní, v ktorej dohodne najmä (A) deň začatia a skončenia vyslania, (B) druh práce počas vyslania a jeho stručnú charakteristiku, (C) miesto výkonu práce počas vyslania, (D) mzdové podmienky počas vyslania“ (ustanovenie § 54b ods. 1 ZP).

„Ak má byť domáci zamestnanec vyslaný domácim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie, domáci zamestnávateľ je povinný domácemu zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva, dohoda o vyslaní podľa ustanovenia § 54b ods. 1 ZP alebo písomná informácia podľa ustanovenia § 47a ods. 1ZP: (A) údaje o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania uplatňovaných počas vyslania podľa ustanovenia § 5 ods. 13 ZP v rozsahu údajov podľa ustanovenia § 47a ods. 1 ZP, (B) údaje o náhrade cestovných výdavkov, náhrade výdavkov za ubytovanie a stravné alebo o iných náhradách výdavkov, ktoré sa vzťahujú na vyslanie, (C) údaje podľa ustanovenia § 44a ods. 2 ZP, (D) odkaz na oficiálne webové sídlo zverejnené členským štátom Európskej únie, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný, ktoré obsahuje informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania uplatňujúcich sa na zamestnancov vyslaných na jeho územie“ (ustanovenie § 54b ods. 2 ZP).

„Domáci zamestnávateľ poskytne informáciu podľa ustanovenia § 54b ods. 2 ZP pred začatím vyslania“ (ustanovenie § 54b ods. 3 ZP). „Domáci zamestnávateľ môže údaje podľa ustanovenia § 54b ods. 2 písm. a) ZP poskytnúť vo forme odkazu na príslušné ustanovenie zákona alebo na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy za predpokladu, že sú v jazyku, ktorému zamestnanec rozumie. Informácia podľa ustanovenia § 54b ods. 2 ZP nemusí obsahovať údaje podľa ustanovenia § 54b ods. 2 písm. a) ZP, ak vyslaním na výkon prác pri poskytovaní služieb nedochádza k zmene pracovných podmienok a podmienok zamestnávania“ (ustanovenie § 54b ods. 4ZP).

„Domáci zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť informáciu podľa ustanovenia § 54b ods. 2 písm. b) až d) ZP, ak doba vyslania v jednotlivom prípade nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne“ (ustanovenie § 54b ods. 5 ZP). „Pri vyslaní podľa ustanovenia § 5 ods. 6 písm. c) ZP musí náležitosti podľa ustanovenia § 54b ods. 1 ZP obsahovať dohoda o dočasnom pridelení podľa ustanovenia § 58 ods. 5 ZP“ (ustanovenie § 54b ods. 6 ZP).

„Zamestnávateľ je povinný pri zmene pracovných podmienok a podmienok zamestnávania uvedených v ustanovení § 47a ods. 1 ZP a pri zmene údajov uvedených v ustanoveniach § 44a ods. 2 a § 54b ods. 2 ZP poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania a o zmenených údajoch bez zbytočného odkladu, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti zmeny; to neplatí, ak zmena spočíva len v zmene právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy, na ktoré písomná informácia odkazuje“ (ustanovenie § 54b ZP).

Novela sa dotkla aj oblasti dohôd, vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to napríklad doplnením nového ustanovenia § 223a ZP („Minimálna predvídateľnosť práce“).

„Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pri uzatvorení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti písomnú informáciu o (A) dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce, (B) lehote, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom, ktorá nesmie byť kratšia ako 24 hodín“ (ustanovenie § 223a ZP). „Zamestnávateľ je povinný pri zmene údajov uvedených v ustanovení § 223a ods. 1 ZP poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených údajoch najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti zmeny“ (ustanovenie § 223a ods. 2ZP).

„Zamestnanec nie je povinný vykonať prácu, ak zamestnávateľ požaduje výkon práce v rozpore s písomnou informáciou podľa ustanovení § 223a ods. 1 a 2 ZP“ (ustanovenie § 223a ods. 3 ZP). „Ak zamestnávateľ zruší výkon práce v lehote, ktorá je kratšia ako lehota oznámená podľa ustanovenia § 223a ods. 1 písm. b) ZP alebo podľa ustanovenia § 223a ods. 2 ZP, zamestnancovi patrí náhrada odmeny, ktorú by dosiahol, ak by sa práca vykonala, najmenej v sume 30 % odmeny“ (ustanovenie § 223 ods. 4 ZP). „ Ustanovenia § 223a ods. 1 až 4 ZP sa neuplatnia, ak (A) zamestnávateľ postupuje podľa ustanovenia § 90 ods. 4 a 9 ZP, (B) zamestnávateľ sa dohodne so zamestnancom, že si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas alebo (C) priemerný týždenný pracovný čas nepresiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov“ (ustanovenie § 223a ods. 5 ZP).

Na záver sa novela v rámci ZP venuje aj odborovým organizáciám, a to doplnením nového ustanovenia § 230b ZP.

„Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, má právo primeraným spôsobom osloviť zamestnanca za účelom ponúknutia mu členstva v nej. Spôsob oslovenia zamestnanca dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o odborovej organizácií, ktorá u neho pôsobí, v rozsahu základných údajov poskytnutých odborovou organizáciou zamestnávateľovi, ktoré zahŕňajú najmä názov, sídlo, adresu webového sídla, adresu elektronickej pošty, adresu profilu na sociálnych sieťach, telefónne číslo a adresu vyhradeného priestoru v rámci elektronického informačného systému zamestnávateľa, a to (A) najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia jej pôsobenia u zamestnávateľa, (B) najneskôr do siedmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru zamestnanca, ak odborová organizácia začala u zamestnávateľa pôsobiť pred vznikom pracovného pomeru zamestnanca, (C) najneskôr do siedmich dní odo dňa, keď o to odborová organizácia požiada z dôvodu zmeny základných údajov, (D) jedenkrát za kalendárny rok, najneskôr do siedmich dní odo dňa, keď o to odborová organizácia požiada“ (ustanovenie § 230b ods. 1ZP).

„Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, má právo primeraným spôsobom informovať zamestnancov o jej činnosti. Spôsob informovania zamestnancov o jej činnosti dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný odborovej organizácii umožniť, aby mohla primeraným spôsobom zverejňovať oznamy o jej činnosti na mieste prístupnom pre zamestnancov. Ak majú zamestnanci prístup do elektronického informačného systému zamestnávateľa, povinnosť podľa tretej vety je splnená, ak zamestnávateľ vyhradí odborovej organizácii priestor v tomto systéme“ (ustanovenie § 230b ods. 2 ZP).

Účinnosť novely

Novela nadobúda účinnosť dňa 01. novembra 2022.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....