S cieľom upraviť podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc v hmotnej núdzi adresnejšia, efektívnejšia, a aby mala motivačný efekt voči jej príjemcom vymaniť sa z hmotnej núdze, prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Dňa 07. februára 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 65/2023 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Okrem zákona o pomoci sa novelou a menia a dopĺňajú aj (A) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), (B) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), (C) zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“), (D) zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a (E) zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dotáciách“).
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o pomoci priniesla. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov.
- Dávka v hmotnej núdzi
Prvou zásadnejšou zmenou, ktorú novela do zákona o pomoci prináša je modifikácia ustanovenia § 10 zákona o pomoci, predmetom ktorého je právna úprava dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“).
„Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok“ (ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o pomoci). „Dávka je (A) 74 eur mesačne, ak ide o jednotlivca, (B) 140,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, (C) 128,60 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí, (D) 192,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, (E) 205,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi, (F) 259,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi“ (ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o pomoci).
„Ak v ustanovení § 10 ods. 5 zákona o pomoci nie je ustanovené inak, dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o pomoci sa znižuje o sumu uvedenú v ustanovení § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý (A) nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní (1) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo (2) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie (ďalej len „práce na predchádzanie mimoriadnej situácie“), (B) je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť, a v príslušnom kalendárnom mesiaci (1) nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo (2) sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne“ (ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o pomoci).
„Písomná dohoda medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, obsahuje (A) identifikačné údaje účastníkov dohody, (B) miesto a druh vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, (C) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, (D) záväzok obce, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorej zriaďovateľom je obec, zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody, (E) ďalšie dohodnuté náležitosti“ (ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o pomoci).
„Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie“ (ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o pomoci).
„Za každého plnoletého člena domácnosti, (A) ktorý nedodržal liečebný režim, sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu, dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o pomoci znižuje o sumu uvedenú v ustanovení § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci, (B) za ktorého nebola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 28 ods. 2 písm. d) zákona o pomoci, sa od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti, dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o pomoci znižuje o sumu uvedenú v ustanovení § 10 ods. písm. a) zákona o pomoci; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti, (C) za ktorého nebola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 28 ods. 2 písm. e) zákona o pomoci, sa za kalendárny mesiac, za ktorý mala byť táto povinnosť splnená, dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o pomoci znižuje o sumu uvedenú v ustanovení § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci“ (ustanovenie § 10 ods. 6 zákona o pomoci).
„Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci sa prvýkrát skúma po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá“ (ustanovenie § 10 ods. 7 zákona o pomoci). „ Ustanovenie § 10 ods. 7 zákona o pomoci sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý odmietol ponuku na vykonávanie menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, v období 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom odmietol túto ponuku“ (ustanovenie § 10 ods. 8 zákona o pomoci).
„Ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o pomoci sa nevzťahuje na člena domácnosti, (A) ktorý je uvedený v ustanovení § 7 ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až k) zákona o pomoci, okrem člena domácnosti, u ktorého posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o pomoci nepotvrdí, že jeho nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia ďalej, (B) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok alebo na príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, (C) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu, (D) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, (E) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku, (F) ktorý sa zúčastňuje na rozvoji pracovných zručností, (G) ktorý vykonáva menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie na základe dohody, od ktorej úrad odstúpil podľa ustanovenia § 10 ods. 12 zákona o pomoci, alebo (H) ktorému vykonávanie menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie nebolo ponúknuté“ (ustanovenie § 10 ods. 9 zákona o pomoci).
„Úrad môže na základe písomnej dohody s obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, zabezpečiť, koordinovať a kontrolovať účasť osôb na menších obecných službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie“ (ustanovenie § 10 ods. 10 zákona o pomoci). „Dohoda podľa ustanovenia § 10 ods. 10 zákona o pomoci obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o pomoci a záväzok úradu zabezpečiť účasť osôb na menších obecných službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie“ (ustanovenie § 10 ods. 11 zákona o pomoci).
„Ak obec, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec, poruší dohodu podľa ustanovenia § 10 ods. 4 alebo ods. 10 zákona o pomoci, môže úrad od dohody odstúpiť; novú dohodu môže úrad uzatvoriť najskôr po uplynutí troch mesiacov od odstúpenia od predchádzajúcej dohody“ (ustanovenie § 10 ods. 12 zákona o pomoci).
Novela sa dotkla aj ustanovení upravujúcich zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (ustanovenie § 25 zákona o pomoci) a zánik nároku na pomoc v hmotnej núdzi (ustanovenie § 25a zákona o pomoci).
„Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná alebo sa zvýši od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom pomoc v hmotnej núdzi patrí alebo patrí vo vyššej sume, ak sa pomoc v hmotnej núdzi (A) priznala v nižšej sume, ako patrí, (B) nepriznala, hoci sa priznať mala, alebo (C) priznala neskôr, ako sa priznať mala“ (ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o pomoci). „Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme, ak sa priznala neprávom. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi priznala vo vyššej sume, ako patrila, prizná sa v sume, v akej patrí. Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme podľa prvej vety alebo jej suma sa zníži podľa druhej vety od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa už poskytla“ (ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o pomoci).
„Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme, jej suma sa zvýši alebo zníži“ (ustanovenie § 25 ods. 3 zákona o pomoci). „Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve úradu podľa ustanovenia § 28 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie alebo na jej výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na jej poskytnutie. Ak pominuli dôvody, pre ktoré sa zastavilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a podmienky nároku na jej poskytovanie trvajú, jej poskytovanie sa obnoví od kalendárneho mesiaca, od ktorého bolo jej poskytovanie zastavené“ (ustanovenie § 25 ods. 4 zákona o pomoci).
„Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme aj vtedy, ak o odňatie požiadal príjemca“ (ustanovenie § 25 ods. 5 zákona o pomoci). „Fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 %“ (ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o pomoci). „Právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytla. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť sumu podľa prvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa ustanovenia § 25 ods. 8 zákona o pomoci“ (ustanovenie § 25 ods. 7 zákona o pomoci).
„Úrad môže zrážať neprávom poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi podľa ustanovenia § 25 ods. 7 zákona o pomoci z poskytovanej alebo neskôr priznanej pomoci v hmotnej núdzi.“ (ustanovenie § 25 ods. 8 zákona o pomoci). „Nárok na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej preplatku nie je predmetom dedičstva“ (ustanovenie § 25 ods. 9 zákona o pomoci). „Pomoc v hmotnej núdzi nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, okrem výkonu rozhodnutia o pokute podľa osobitného predpisu“ (ustanovenia § 25 ods. 10 zákona o pomoci).
„Nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniká odo dňa, od ktorého (A) bolo zastavené poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, ak v lehote troch mesiacov odo dňa zastavenia jej poskytovania podľa ustanovenie § 25 ods. 4 prvej vety zákona o pomoci príjemca nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie, (B) členovia domácnosti prestali spĺňať podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi“ (ustanovenie § 25a zákona o pomoci).
Jedinou, zmenou, ktorú novela priniesla do zákona o sociálnom poistení, je úprava ustanovenia § 115 zákona o sociálnom poistení, upravujúceho zúčtovanie dávok s pomocou v hmotnej núdzi.
„Ak sa priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka okrem rodičovského dôchodku, úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“) spätne aj za obdobie, v ktorom bol poistenec členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi, a (A) ak suma priznanej zúčtovacej dávky prevyšuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže (1) na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, (2) poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky rozdiel medzi sumou priznanej zúčtovacej dávky a sumou vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, (B) ak suma priznanej zúčtovacej dávky je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže (1) na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, (2) poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky zúčtovaciu dávku prvýkrát v mesiaci, v ktorom súčet súm nevyplatenej zúčtovacej dávky je vyšší ako suma vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi zúčtovacej dávky“ (ustanovenie § 115 zákona o sociálnom poistení).
- Účinnosť novely
Novela nadobúda účinnosť čiastočne (A) dňom vyhlásenia, čiastočne (B) dňa 01. apríla 2023, čiastočne (C) dňa 01. mája 2023, čiastočne (D) dňa 01. októbra 2023 a čiastočne (E) dňa 01. januára 2024.
Publikované dňa 15.05.2023.