Novela Civilného sporového poriadku sa venuje právnej úprave náhrady trov konania.
Dňa 18. mája 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 201/2023 (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
- Dôvody prijatia novely
Podľa doteraz účinnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydával súdny úradník. V doterajšej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Okrem toho Občiansky súdny poriadok zakotvoval ustanovenie, podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní mohol súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Teda aj pre prípady považované za „zložité“ bola zakotvená zákonná lehota 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania vedie podľa dôvodovej správy k tomu, že v praxi dochádza k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávajú situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania musí v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dôjde k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Podľa predkladateľov novely sa predpokladá, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nová lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
Z pohľadu vlastného textu novely a jej vplyvu na CSP, možno hovoriť o úprave ustanovenia § 262 ods. 2 CSP a doplneniu nového prechodného ustanovenia § 471d CSP.
„O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“ (ustanovenie § 262 ods. 2 CSP).
„Ak rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nadobudlo právoplatnosť pred 1. júlom 2023, lehota na vydanie samostatného uznesenia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023 začína plynúť od 1. júla 2023“ (ustanovenie § 471d CSP).
V rámci zákona o súdnych poplatkoch novelou dochádza k doplneniu nového prechodného ustanovenia § 18m zákona o súdnych poplatkoch.
„Z úkonov a konaní navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 30. júna 2023 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných od 1. júla 2023“ (ustanovenie § 18m zákona o súdnych poplatkoch).
V zákone o súdnych poplatkoch dochádza tiež v rámci sadzobníka súdnych poplatkov k doplneniu položky 7b o novú poznámku v nasledovnom znení: „Poplatok sa platí za žalobu ako celok bez ohľadu na počet výrokov (skutkových tvrdení a súvisiacich hodnotiacich úsudkov), ktoré sú predmetom žalobného návrhu; to platí aj v odvolacom konaní“.
- Účinnosť novely
Novela nadobúda účinnosť dňa 01. júla 2023.
Publikované dňa 20.06.2023.