Zákon o územnom plánovaní má za cieľ predovšetkým (1) významne posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášania výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, ktoré budú vydané ako všeobecne záväzné pri obstarávaní a spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie, (2) zabezpečiť profesionalizáciu štátnej správy, (3) znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, (4) zabezpečiť elektronizáciu a digitalizáciu dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, a na to nadväzujúcu integráciu územného rozhodnutia do konania o stavebnom zámere.
Zákon o územnom plánovaní reaguje aj na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Túto negatívnu prax má zákon o územnom plánovaní odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv. „uzamknutím“ na určité zákonom o územnom plánovaní vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.
Dňa 27. apríla 2022 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 200/2022 Z. z. (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“). Zákonom o územnom plánovaní sa ruší napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
V nasledujúcom texte sa budeme venovať prehľadu najdôležitejších otázok a oblastí, ktoré zákon o územnom plánovaní prináša. Zároveň odkazujeme aj na plné znenie zákona o územnom plánovaní.
- Prvá časť zákona o územnom plánovaní
V prvej časti sa zákon o územnom plánovaní venuje najmä otázkam (1) predmetu úpravy (ustanovenie § 1 zákona o územnom plánovaní), (2) územného plánovania (ustanovenie § 2 zákona o územnom plánovaní), (3) cieľa územného plánovania (ustanovenie § 3 zákona o územnom plánovaní), (4) zásad územného plánovania (ustanovenie § 4 zákona o územnom plánovaní), či (5) vymedzenia základných pojmov (ustanovenie § 5 zákona o územnom plánovaní).
„Z pohľadu predmetu úpravy zákon o územnom plánovaní „upravuje (A) územné plánovanie, (B) pôsobnosť orgánov územného plánovania, (C) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a (D) informačný systém územného plánovania a výstavby (ďalej len „informačný systém“)“ (ustanovenie § 1 zákona o územnom plánovaní).
„Územným plánovaním je súbor činností, ktorými sa (A) určuje a reguluje priestorové usporiadanie územia, funkčné využívanie územia a (B) zabezpečuje sa udržateľný územný rozvoj za podmienok dodržania (1) ochrany životného prostredia, (2) ochrany prírody a krajiny, (3) ochrany historického a kultúrneho dedičstva a (4) ochrany verejného zdravia, (5) obrany štátu, (6) bezpečnosti štátu, (7) hospodárskeho rozvoja, (8) sociálneho rozvoja, (9) sociálnej súdržnosti a (10) územnej súdržnosti“ (ustanovenie § 2 zákona o územnom plánovaní).
„Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné, historické a kultúrne dedičstvo, ochranu a kvalitu životného prostredia a kvalitu života obyvateľov“ (ustanovenie § 3 zákona o územnom plánovaní).
- Zásady územného plánovania
Otázku zásad územného plánovania upravuje ustanovenie § 4 zákona o územnom plánovaní.
„Orgán územného plánovania na účel dosiahnutia udržateľného územného rozvoja zosúlaďuje štátne, regionálne, obecné a miestne záujmy priestorovým usporiadaním a funkčným využívaním susedných území a územných celkov nižšieho stupňa s nadradeným územným celkom. Prostredníctvom územného plánovania orgán územného plánovania stanovuje (A) podmienky pre efektívnu a udržateľnú štruktúru osídlenia so zreteľom na miestne danosti, (B) charakter prírodnej a sídelnej štruktúry a (C) dostupnosť verejnej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry. V riešenom území orgán územného plánovania vytvára podmienky pre efektívne a udržateľné užívanie prírodných zdrojov v území, s prihliadnutím na ochranu a trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a ochranu lesných pozemkov pred ich iným využívaním. Orgán územného plánovania dbá (A) na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k vytváraniu priestorovo segregovaných alebo separovaných lokalít s koncentráciou generačne reprodukovanej chudoby vrátane podmienok na ich odstránenie, dbá (B) na zachovanie a rozvíjanie historického a kultúrneho dedičstva, ako aj na zachovanie a zlepšenie životného prostredia, (C) zachovanie biodiverzity, (D) vyvážený environmentálny prístup k priestorovému usporiadaniu územia a funkčnému využívaniu územia, (E) zabezpečuje ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny. K zásadám územného plánovania patrí aj zlepšovanie alebo zachovanie vzhľadu miesta a krajiny“ (ustanovenie § 4 zákona o územnom plánovaní).
- Verejná správa v oblasti územného plánovania
Druhá časť zákona o územnom plánovaní sa venuje verejnej správe v oblasti územného plánovania.
Z pohľadu orgánov územného plánovania je potrebné pristaviť sa pri ustanovení § 6 zákona o územnom plánovaní.
„Orgán územného plánovania je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy zodpovedný za (A) obstaranie, (B) prerokovanie, (C) využívanie, (D) dodržiavanie a (E) pravidelnú aktualizáciu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa“ (ustanovenie § 6 zákona o územnom plánovaní).
„Orgánmi územného plánovania sú (A) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), (B) orgány územnej samosprávy (1) obec, (2) samosprávny kraj“ (ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Činnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o územnom plánovaní).
„Orgán štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vykonáva najmä tieto činnosti orgánu územného plánovania: (A) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce, (B) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie, (C) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona o územnom plánovaní, (D) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov (ďalej len „záväzné stanovisko“) podľa ustanovenia § 24 ods. 9 zákona o územnom plánovaní“ (ustanovenie § 6 ods. 4zákona o územnom plánovaní).
Samotný úrad je predmetom úpravy ustanovenia § 7 zákona o územnom plánovaní.
„Úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad zriaďuje mimo svojho sídla stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určuje územný obvod ich pôsobnosti. Zoznam regionálnych úradov je uvedený v prílohe č. 1. Úrad môže na plnenie úloh zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti“ (ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o územnom plánovaní)
„Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada“ (ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Úrad zriaďuje ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán pre oblasť (A) sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, (B) prípravy koncepčných dokumentov, (C) všeobecne záväzných právnych predpisov, (D) metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu“ (ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o územnom plánovaní).
- Pôsobnosť úradu
Pôsobnosť úradu je upravená v ustanovení § 9 zákona o územnom plánovaní.
„Úrad na úseku územného plánovania (A) obstaráva, prerokúva a predkladá vláde na schválenie zadanie a návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja Slovenska a raz za štyri roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska, (B) obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska, (C) sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja Slovenska, (D) ako dotknutý orgán štátnej správy sa vyjadruje k návrhu zadania a k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu, k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný, a návrhu záväznej časti územného plánu obce vrátane ich zmien a doplnkov, (E) pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „orgán posudzovania vplyvov“) pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, (F) ustanovuje štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie, (G) metodicky usmerňuje a poskytuje odbornú pomoc orgánom územného plánovania, odborne spôsobilým osobám obstarávajúcim územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu a spracovateľom územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „spracovateľ“) a určuje pre nich záväznú metodiku obstarávania a spracovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, (H) poskytuje obci a samosprávnemu kraju dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, (I) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri vypracúvaní odvetvových koncepcií, programov a iných strategických dokumentov, ktoré majú vplyv na územie, a dohliada, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného rozvoja Slovenska a Koncepcie územného rozvoja regiónov, (J) zabezpečuje odbornú prípravu odborne spôsobilých osôb, overuje skúškou odbornú spôsobilosť odborne spôsobilých osôb, vedie register odborne spôsobilých osôb, vydáva preukaz o odbornej spôsobilosti, (K) zabezpečuje činnosť správcu a prevádzkovateľa informačného systému a údaje z neho sprístupňuje verejnosti prostredníctvom jeho verejnej časti, okrem údajov a informácií, ktoré sú utajovanou skutočnosťou, citlivou informáciou alebo obchodným tajomstvom alebo by mohli ohroziť plnenie úloh spravodajských služieb, (L) zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného rozvoja Slovenska“ (ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„V súvislosti s plnením úloh podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. j) zákona o územnom plánovaní je poverený zamestnanec úradu oprávnený (A) nazerať do spisov orgánu územného plánovania, (B) robiť si zo spisov výpisy a poznámky a (C) zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí, a tie použiť na účely podľa tohto zákona o územnom plánovaní, (D) požadovať od orgánu územného plánovania, dotknutého orgánu, dotknutej právnickej osoby, spracovateľa a od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, písomné vysvetlenia alebo ústne vysvetlenia nevyhnutné pre činnosť úradu podľa tohto zákona o územnom plánovaní. Subjekty podľa prvej vety sú povinné takéto informácie, podklady a vysvetlenia bezodplatne poskytnúť úradu v lehote určenej úradom nie kratšej ako 30 dní. Ak ide o informácie, podklady a vysvetlenia, ktoré sú utajovanou skutočnosťou alebo skutočnosťou chránenou osobitným predpisom, poskytnú sa za splnenia podmienok a spôsobom, ktorým nemožno ohroziť ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií, obchodného tajomstva alebo plnenie úloh spravodajských služieb“ (ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
- Územnoplánovacie podklady, zadanie a územnoplánovacia dokumentácia
V tretej časti sa zákon o územnom plánovaní venuje najmä otázke územnoplánovacích podkladov a zadaniu a územnoplánovacej dokumentácii.
„Územnoplánovacie podklady majú (A) textovú formu a (B) grafickú formu. Územnoplánovacie podklady v grafickej forme, ktoré sú mapovými podkladmi a modelmi, sú podklady vedené v záväzných geodetických referenčných systémoch“ (ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Územnotechnické podklady popisujú skutočný stav na území, obsahujú údaje o (A) aktuálnom stave využívania územia, (B) o jeho urbanistických hodnotách, (C) o stave a hodnotách krajiny, jej zložiek, (D) o obmedzeniach využívania územia z dôvodu vlastností a daností územia a (E) o zámeroch na uskutočnenie zmien na území“ (ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o územnom plánovaní).
„Územnou štúdiou sa (A) posudzujú možnosti udržateľného územného rozvoja, (B) overujú sa podmienky zmien na území a (C) navrhujú sa možné riešenia vybraných problémov a javov na území, ktoré môžu ovplyvniť alebo podmieniť priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia zastavaného územia a nezastavaného územia obce alebo samosprávneho kraja“ (ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o územnom plánovaní).
„Ďalšími záväznými územnoplánovacími podkladmi, ak boli spracované, sú (A) krajinný plán, (B) dokumentácia ochrany prírody a krajiny, (C) mapa povodňového ohrozenia, (D) projekt pozemkových úprav a (E) zásady ochrany pamiatkového územia, ak ide o pamiatkové územie. Záväznými územnoplánovacími podkladmi, ak boli spracované, sú aj odvetvové koncepcie a iné relevantné podklady, ak ich záväznosť vyplýva z osobitných predpisov“ (ustanovenie § 16 ods. 5 zákona o územnom plánovaní).
„Zadanie obsahuje (A) vymedzenie riešeného územia, (B) identifikáciu hlavných problémov riešeného územia, (C) hlavné ciele a strategické zámery rozvoja riešeného územia, (D) požiadavky na riešené územie a (E) požiadavky na formu a rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie vrátane požiadaviek na spracovanie variantných návrhov riešenia. Podkladom na spracovanie zadania je správa o stave územnoplánovacej dokumentácie. Zadanie je súčasťou oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie“ (ustanovenie § 17 zákona o územnom plánovaní).
„Územnoplánovacia dokumentácia (A) komplexne určuje urbanistickú koncepciu a krajinnú koncepciu vymedzeného územia, (B) zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce udržateľný územný rozvoj, územnú súdržnosť, ochranu historického, kultúrneho a prírodného dedičstva, ochranu životného prostredia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ochranu verejného zdravia, obranu štátu a bezpečnosť štátu, biodiverzitu a (C) určuje podmienky a regulatívy priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia“ (ustanovenie § 18 ods. 14 zákona o územnom plánovaní).
„Územnoplánovacia dokumentácia je záväzným podkladom na rozhodovanie o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov a na projektovú činnosť“ (ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Územnoplánovacia dokumentácia má hierarchické stupne. Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa je záväzná pre nižší stupeň územnoplánovacej dokumentácie. Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie nižšieho stupňa musí byť v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, inak je v tejto časti neplatná“ (ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o územnom plánovaní).
„Stupňami územnoplánovacej dokumentácie sú (A) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, (B) Koncepcia územného rozvoja regiónu, (C) územný plán mikroregiónu, (D) územný plán obce, (E) územný plán zóny“ (ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o územnom plánovaní).
„Územnoplánovacou dokumentáciou podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o územnom plánovaní je aj každá zmena a doplnok územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa“ (ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o územnom plánovaní).
„(A) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, (B) Koncepcia územného rozvoja regiónu, (C) územný plán mikroregiónu a (D) územný plán obce je strategickým dokumentom, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Územný plán zóny a zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, ak sú malými zmenami, podliehajú zisťovaciemu konaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“ (ustanovenie § 18 ods. 6 zákona o územnom plánovaní).
„Územnoplánovacia dokumentácia je spracovaná elektronicky v textovej forme a grafickej forme a obsahuje informatívnu a záväznú časť. Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie mikroregiónu, obce alebo zóny obsahuje v grafickej forme regulačný výkres, ktorého obsahom je priestorová a funkčná regulácia rozvoja územia, a v textovej forme regulačné listy jednotlivých priestorovo-funkčných celkov územia. Grafická forma územnoplánovacej dokumentácie sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných systémoch“ (ustanovenie § 18 ods. 7 zákona o územnom plánovaní).
Koncepcia územného rozvoja Slovenska a koncepcia územného rozvoja regiónu je obsahom ustanovení § 19 a § 20 zákona o územnom plánovaní.
„Koncepciou územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacia dokumentácia celého územia Slovenskej republiky, ktorá určuje hlavné smery komplexného rozvoja Slovenskej republiky. Stanovuje základné podmienky a vytvára predpoklady pre udržateľný územný rozvoj Slovenskej republiky a jej regiónov s určením rámcových požiadaviek štátu z hľadiska (A) ochrany, obnovy a tvorby krajiny, (B) ochrany prírody, (C) ochrany, zachovania a rozvíjania historického a kultúrneho dedičstva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, obrany a bezpečnosti štátu a z hľadiska (D) dodržania medzinárodných záväzkov v oblasti životného prostredia a územného rozvoja“ (ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„Koncepcia územného rozvoja Slovenska určuje najmä (A) štruktúru osídlenia, (B) krajinnú štruktúru, (C) zelenú infraštruktúru, (D) dopravnú infraštruktúru, (E) technickú infraštruktúru, (F) kultúrne dedičstvo, (G) vybavenosť celoštátneho významu, (H) vymedzenie oblastí alebo koridorov pre umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a oblastí alebo koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme regionálneho a nadregionálneho významu, (I) osobitné územia“ (ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacia dokumentácia regiónu v rozsahu územného obvodu samosprávneho kraja zohľadňujúca ochranu životného prostredia, krajinné a kultúrne špecifiká a osobitosti riešeného územia regiónu za súčasného splnenia predpokladov pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny regiónu. Koncepcia územného rozvoja regiónu musí byť v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska“ (ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„Koncepcia územného rozvoja regiónu určuje najmä (A) štruktúru osídlenia, (B) krajinnú štruktúru, (C) zelenú infraštruktúru, (D) dopravnú infraštruktúru, (E) technickú infraštruktúru, (F) vybavenosť, (G) kultúrne dedičstvo, (H) ochranu a využívanie prírodných zdrojov, (I) ochranu pred nežiaducimi geologickými javmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky, (J) limity, bariéry a potenciály funkčného využívania územia, (K) vymedzenie oblastí alebo koridorov pre umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a oblastí alebo koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme regionálneho a nadregionálneho významu, (L) územie mikroregiónu, pre ktoré je potrebné spracovať územný plán mikroregiónu, (M) osobitné územia“ (ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
- Informačný systém
Ďalšou otázkou, pri ktorej sa pristavujeme, je otázka informačného systému, upravená v ustanovení § 25 zákona o územnom plánovaní.
„Zriaďuje sa informačný systém ako nadrezortný informačný systém verejnej správy, určený na plnenie úloh územného plánovania podľa tohto zákona o územnom plánovaní a plnenie úloh vo výstavbe podľa zákona o výstavbe“ (ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„Verejná časť informačného systému je dostupná prostredníctvom webového sídla úradu a obsahuje (A) územnoplánovaciu dokumentáciu, (B) informácie o území poskytnuté orgánmi územného plánovania na zverejnenie, (C) rozhodnutia a záväzné stanoviská orgánov územného plánovania a (D) vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov“ (ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Neverejná časť informačného systému obsahuje nástroje a funkcionality potrebné na vykonávanie a spracovanie činností územného plánovania podľa tohto zákona o územnom plánovaní a na konanie o výstavbe a výkon štátneho stavebného dohľadu podľa zákona o výstavbe oprávnenými osobami v rozsahu im udelených oprávnení, a slúži na úradnú komunikáciu. K neverejnej časti informačného systému zriadi úrad oprávnenej osobe prístup umožňujúci automatizovaný spôsob komunikácie formou registrácie“ (ustanovenie § 25 ods. 3 zákona o územnom plánovaní).
„Oprávnenou osobou je (A) orgán územného plánovania, (B) odborne spôsobilá osoba, (C) spracovateľ, (D) dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba v rozsahu svojich kompetencií podľa tohto zákona o územnom plánovaní v súvislosti s obstarávaním, spracovaním a prerokovaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Oprávnenou osobou je aj dotknutá verejnosť v štádiu prerokovania územnoplánovacej dokumentácie podľa ustanovenia § 31 zákona o územnom plánovaní. Ďalšími oprávnenými osobami sú osoby podľa zákona o výstavbe v rozsahu svojich kompetencií v konaní o výstavbe a pri výkone štátneho stavebného dohľadu podľa zákona o výstavbe“ (ustanovenie § 25 ods. 4 zákona o územnom plánovaní).
„Údaje v informačnom systéme, ktoré sú vyhlásené za referenčné, sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Proti tomu, kto sa v dobrej viere spolieha na údaje podľa prvej vety, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajúce skutočnosti. Ostatné údaje vedené v informačnom systéme sa považujú za informatívne“ (ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o územnom plánovaní).
„Informačný systém používa v textovej a grafickej forme tieto údaje (A) územnoplánovacie podklady, (B) územnoplánovaciu dokumentáciu a údaje o jej schválení orgánom územného plánovania, (C) vybrané údaje katastra nehnuteľností v rozsahu potrebnom pre činnosti územného plánovania a výstavby, (D) základnú bázu údajov pre geografický informačný systém, (E) priestorové údaje a služby priestorových údajov vrátane ich metaúdajov, (F) údaje dopravnej infraštruktúry, (G) údaje technickej infraštruktúry, (H) vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov, (I) dokumentáciu stavby podľa zákona o výstavbe, (J) ďalšie vybrané údaje evidované v informačných systémoch a registroch orgánov verejnej moci“ (ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o územnom plánovaní).
„Okrem údajov podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o územnom plánovaní informačný systém obsahuje register odborne spôsobilých osôb a register stavieb podľa zákona o výstavbe“ (ustanovenie § 25 ods. 7 zákona o územnom plánovaní).
„Ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o územnom plánovaní nie je dotknuté plnenie úloh orgánov verejnej moci ako správcov informačných systémov verejnej správy podľa osobitných predpisov“ (ustanovenie § 25 ods. 8 zákona o územnom plánovaní).
„Úrad poskytuje údaje z informačného systému, vrátane osobných údajov orgánom verejnej moci v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a bez súhlasu dotknutých osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu podľa osobitných predpisov. Úrad dohodou upraví konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovania údajov“ (ustanovenie § 25 ods. 9 zákona o územnom plánovaní).
„Registráciu v informačnom systéme je možné vykonať prostredníctvom funkcie informačného systému, na to určenej alebo súčasne so zápisom do registra odborne spôsobilých osôb podľa ustanovenia § 13 zákona o územnom plánovaní“ (ustanovenie § 25 ods. 10 zákona o územnom plánovaní). „Úrad zruší registráciu v informačnom systéme, ak dôjde k vyčiarknutiu osoby z registra odborne spôsobilých osôb alebo na základe žiadosti; po zrušení registrácie sa osobný profil vyznačí ako neaktívny“ (ustanovenie § 25 ods. 11 zákona o územnom plánovaní).
„Elektronickým výpisom z informačného systému o záväzných podmienkach vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie pre vybrané územie je výpis zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorý pozostáva v (A) grafickej forme z výrezu regulačného výkresu priestorovej a funkčnej regulácie územia a (B) v textovej forme z regulačného listu príslušného priestorovo-funkčného celku“ (ustanovenie § 25 ods. 12 zákona o územnom plánovaní).
- Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie
Z pohľadu procesu územného plánovania sa venujeme napríklad otázke obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, upravenej ustanovením § 27 zákona o územnom plánovaní).
„Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie je činnosť orgánu územného plánovania, ktorú vykonáva prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, na (A) zabezpečenie územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov a najmenej raz za štyri roky na (B) zabezpečenie správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, z vlastného podnetu alebo z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby“ (ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„Orgán územného plánovania rozhodne o obstaraní územnoplánovacej dokumentácie alebo obstaraní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie (A) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, (B) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, (C) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien“ (ustanovenie § 27 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa tieto činnosti (A) obstaranie a spracovanie územnoplánovacích podkladov, (B) prípravné práce, obstaranie a spracovanie zadania a jeho predloženie na schválenie, (C) obstaranie a spracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, (D) prerokovanie a schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie“ (ustanovenie § 27 ods. 3 zákona o územnom plánovaní).
- Vzťah zákona o územnom plánovaní k správnemu poriadku
Na záver sa pristavíme ešte pri vzťahu zákona o územnom plánovaní k správnemu poriadku (ustanovenie § 37 zákona o územnom plánovaní), spoločných ustanoveniach (ustanovenie § 38 zákona o územnom plánovaní) a splnomocňovacích ustanoveniach (ustanovenie § 39 zákona o územnom plánovaní).
„Na konanie podľa tohto zákona o územnom plánovaní sa nevzťahuje správny poriadok okrem ustanovenia § 30 tohto zákona o územnom plánovaní, doručovania verejnou vyhláškou a ukladania pokút“ (ustanovenie § 37 zákona o územnom plánovaní).
Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, (A) vlastník stavieb dopravnej infraštruktúry, (B) správca stavieb dopravnej infraštruktúry alebo (C) prevádzkovateľ stavieb dopravnej infraštruktúry ako dotknutá právnická osoba je povinný viesť a pravidelne aktualizovať najmenej raz za 4 roky v informačnom systéme dokumentáciu o umiestnení, technických parametroch a kapacitách stavieb dopravnej infraštruktúry, o ich súčastiach a o ochranných pásmach a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej stavby“ (ustanovenie § 38 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, (A) vlastník stavieb technickej infraštruktúry, (B) správca stavieb technickej infraštruktúry alebo (C) prevádzkovateľ stavieb technickej infraštruktúry ako dotknutá právnická osoba je povinný viesť a pravidelne aktualizovať najmenej raz za 4 roky v informačnom systéme dokumentáciu, ktorá obsahuje priestorovú polohu umiestnenia technickej infraštruktúry a vymedzenia jej ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem, a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej stavby“ (ustanovenie § 38 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
„Úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom (A) štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie, (B) všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu, (C) obsah a formu žiadosti o zápis do registra odborne spôsobilých osôb a spôsob overenia odbornej spôsobilosti, (D) podrobnosti o rozsahu, štruktúre, forme a spôsobe evidencie údajov v informačnom systéme a o obsahu elektronického výpisu z informačného systému, (E) vzory formulárov používaných informačným systémom“ (ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o územnom plánovaní).
„Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne záväzným nariadením ustanoviť osobitné podmienky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo na území mesta Košice alebo ich mestských častí, ktoré nesmú byť v rozpore so všeobecne záväzným predpisom podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) zákona o územnom plánovaní“ (ustanovenie § 39 ods. 2 zákona o územnom plánovaní).
- Účinnosť zákona o územnom plánovaní
Zákon o územnom plánovaní nadobúda účinnosť dňa 01. apríla 2024.
Publikované dňa 17.10.2023.