1. OBSAHOVÝ PREHĽAD PRÍSPEVKU
V tomto príspevku sa budeme zaoberať (1) všeobecnou úpravou náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka, (2) základnými druhmi zodpovednosti za škodu, (3) spôsobom a rozsahom náhrady škody a (4) náhradou škody podľa Obchodného zákonníka.
2. POJEM ŠKODA
Na úvod je potrebné uviesť, že v rámci odbornej verejnosti, ale aj judikatúry slovenských súdov prevláda ustálený názor, že škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.
3. NÁHRADY ŠKODY PODĽA OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA
Základom právnej úpravy zodpovednosti za škodu je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zodpovednosť za škodu je predmetom úpravy šiestej hlavy, konkrétne ustanovení § 415 až § 450 Občianskeho zákonníka.
Na úvod Občiansky zákonník prináša ustanovenia upravujúce všeobecné práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s predchádzaním hroziacich škôd (ustanovenia § 415 až § 419 Občianskeho zákonníka).
A) ZÁKLADNÉ DRUHY ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
Občiansky zákonník upravuje (1) všeobecnú zodpovednosť za škodu (ustanovenia § 420 a § 420a Občianskeho zákonníka), ktorá sa týka všetkých subjektov so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a (2) prípady osobitnej zodpovednosti (ustanovenia § 421 až § 437 Občianskeho zákonníka), vzťahujúce sa na konkrétne subjekty za určitých špecifických podmienok a okolností.
A1 Prípady osobitnej zodpovednosti
Prípadmi osobitnej zodpovednosti sú napríklad (A) zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (ustanovenia § 422 a § 433 Občianskeho zákonníka), (B) zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka, (C) zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ustanovenia § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka), (D) zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou (ustanovenie § 432 Občianskeho zákonníka), (E) zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (ustanovenia § 433 až § 437 Občianskeho zákonníka).
4. NÁHRADA ŠKODY
A) SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ A ZAVINENIE
V zmysle občianskoprávnej úpravy sa nezabúda ani na situáciu, keď škodu spôsobí viac škodcov. V uvedenom prípade títo škodcovia zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch však súd môže rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Škodca, ktorý zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými škodcami sa s týmito vysporiada podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody a ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného škodcu, má proti takémuto škodcovi právo na postih.
Legislatíva ošetruje aj prípady, kedy okrem škodcu zodpovedá za škodu aj samotný poškodený. Ak bola totiž škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša poškodený škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša takúto škodu sám poškodený.
B) SPÔSOB A ROZSAH NÁHRADY ŠKODY
Z pohľadu rozsahu samotnej škody je potrebné odlišovať (A) skutočnú škodu a (B) to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V prípade náhrady škody sa uhrádzajú obe zložky (skutočná škoda aj ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
B1 Spôsob a forma úhrady škody
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. V prípade, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol.
Na uvedený spôsob náhrady škody nemá vplyv ani situácia, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú takéto veci výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
B2 Porušenie alebo ohrozene práv duševného vlastníctva
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
B3 Význam času vzniku škody
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
B4 Škoda na zdraví
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú (A) bolesti poškodeného a (B) sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
B4A Strata na zárobku a strata na dôchodku
Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.
Náhrada za stratu na dôchodku patrí poškodenému v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú poškodený poberal v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku. Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného dôchodku jednorazové odškodné.
B4B Usmrtenie
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.
B4C Rozsah náhrady škody na zdraví a škody v prípade usmrtenia
Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
B5 Zníženie náhrad
V praxi existujú aj situácie kedy možno výšku škody aj primerane znížiť. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
5. NÁHRADA ŠKODY PODĽA OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA
Úpravu náhrady škody obsahuje aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) (ustanovenia § 373 až § 386 Obchodného zákonníka), ktorého ustanovenia sa použijú najmä, ak je daný obchodnoprávny charakter záväzkových vzťahov.
A) ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE ZODPOVEDNOSŤ
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa podľa Obchodného zákonníka považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené. Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
B) SPÔSOB A ROZSAH NÁHRADY ŠKODY
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak neustanoví inak Obchodný zákonník, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.
Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
C) SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ĎALŠIE USTANOVENIA OBCHODNÉHO ZÁKONIKA O NÁHRADE ŠKODY
Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vysporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.
C1 Preventívna povinnosť a nemožnosť vzdania sa nároku na náhradu škody
Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže súd znížiť.
6. JUDIKATÚRA K OTÁZKAM NÁHRADY ŠKODY
Na záver si dovoľujeme uviesť niekoľko vybraných právnych viet z rozhodnutí súdov v otázkach náhrady škody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 110/2011 okrem iného judikuje:
„Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek z poškodených, pretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený môže požadovať náhradu škody od jedného škodcu, ktorý sa nemôže brániť tým, aby poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť , že pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 438 Občianskeho zákonníka, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitností každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode“ (NS SR 5 Cdo 110/2011).
Podľa staršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sp. zn. 1 Cz 63/87 je ustálené:
„Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým v určenom čase. Potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča na uskutočnenie styku s maloletým dieťaťom vo výchove druhého z rodičov treba posúdiť jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak aj z hľadiska účelnosti využitia vozidla počas styku s dieťaťom. Pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadať k paušalizovaným náhradám nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely“ (NSSR 1 Cz 63/87).
Krajský sú Žilina vo svojom rozhodnutí 11Co/92/2018 ustanovuje:
„Škoda sa uhrádza v peniazoch (ustanovenie § 442 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka). Pojem rozsah náhrady škody Občiansky zákonník nevymedzuje. Pod týmto pojmom v zmysle literatúry sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. Škodou, ktorá sa má tu nahradiť, vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odňatia alebo zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu práve o hodnotu tejto veci.
Občiansky zákonník upravuje rozsah náhrady škody predovšetkým vo vzťahu ku škodám spôsobeným na veciach (ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veciach sa vychádza z ceny v čase poškodenia).
V občianskom práve platí princíp úplnej náhrady škody, t. j. škodu je potrebné nahradiť vždy v plnom rozsahu. Určujúcim kritériom pre rozsah reparácie je vždy výška spôsobenej škody, nie stupeň zavinenia škodcu. Z tohto dôvodu je škodca povinný nahradiť škodu vždy v rovnakom rozsahu bez ohľadu na to, či škodu spôsobí ľahkovážne (pri nevedomej nedbanlivosti) alebo úmyselne. Ani pojem samotnej škody zákon nevymedzuje. Avšak obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce.
Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu (viď R III. 1967, R 55/1971). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov (viď R 55/1971).
Čo sa týka nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody, ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov (napr. nákladov na odstránenie zničenej veci, opravu poškodenej veci, dopravu do miesta opravy, atď“ (KS ZA 11Co/92/2018).
Tento príspevok obsahuje všeobecnú úpravu náhrady škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. V praxi môžu nastať špecifické situácie, súvisiace s problematikou škôd a ich náhrad, pri ktorých je potrebné vychádzať zo širšieho komplexu všeobecných, ale aj osobitných predpisov právneho poriadku Slovenskej republiky.
Publikované dňa 23.02.2024.