- ABSTRAKT
Obsahom tohto príspevku je najmä priblíženie oddialenia účinnosti zákona o výstavbe z pôvodného dátumu 01. apríla 2024 na 01. apríla 2025. Novelou stavebného zákona dochádza tiež k skráteniu doby prípravy stavieb – doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb, zefektívneniu povoľovacích procesov, a to najmä zjednotením existujúcich správnych konaní do jedného, či úprava ustanovení o začatí územného konania. Do stavebného zákona sa novelou dostávajú aj nové ustanovenia o preskúmavaní spôsobilosti stavby na užívanie, napríklad zavedením možnosti preskúmať stavebnotechnickú spôsobilosť existujúcich neskolaudovaných stavieb na žiadosť ich vlastníkov a podobne.
2. PODMIENKY PRIJATIA NOVELY A CIELE, KTORÉ SLEDUJE
Dňa 13. februára 2024 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon č. 46/2024 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“). Základným dôvodom prijatia novely je snaha o oddialenie účinnosti zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (ďalej len „zákon o výstavbe“).
Dôvodmi oddialenia účinnosti zákona o výstavbe sú (A) nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, (B) časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, (C) nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, (D) časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, (E) nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len „úrad“) vyškolenými
odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
3. ĎALŠIE CIELE NOVELY
Novela má okrem vyššie uvedených cieľov tiež prispieť k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy novela nemá ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a pod.
4. ZEFEKTÍVNENIE POVOĽOVACÍCH PROCESOV
Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia, pri ostatných stavbách za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Novela rozširuje možnosti pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa harmonizuje zákon o územnom plánovaní so stavebným zákonom a inštitút záväzných stanovísk bude možné s akceleračným efektom začať používať aj pred nadobudnutím účinnosti zákona o výstavbe, čím sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Zároveň sa upravuje zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o „záväzné stanovisko“, ako aj jeho rozsah.
Novela ďalej umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Nadväzuje na existujúcu právnu úpravu v tejto oblasti a spája so stavebným konaním aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, upravené v ustanovení § 65 stavebného zákona. Konanie vedie a rozhodnutie vydá stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu.
- PRÁVNE PREDPISY, KTORÉ SA NOVELOU MENIA A DOPĹŇAJÚ
Novelou okrem stavebného zákona sa mení a dopĺňa aj (1) zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), (2) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), (3) zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (ďalej len „zákon o štátnej správe“), (4) zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), (5) zákon č. 172/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zákon č. 172/2022“), (6) zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“), (7) zákon o výstavbe, (8) zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „zákon č. 205/2023“), (9) zákon č. 272/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „zákon č. 272/2023 Z. z.“).
Vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť textu novely je predmetom tohto príspevku len výber najdôležitejších zmien, ktoré novela do vyššie uvedených právnych predpisov priniesla. Odkazujeme aj na plné znenie novely, ktorej obsahom sú všetky zmeny a doplnenia stavebnej legislatívy.
6. STAVEBNÝ ZÁKON
A) LEGISLATÍVNO – TECHNICKÉ ÚPRAVY
Prvou zmenou, ktorú novela do stavebného zákon a prináša je vypustenie ustanovení § 1 až § 31 stavebného zákona (obsahujúce napríklad ciele a úlohy územného plánovania, územnoplánovacie podklady, územnoplánovaciu dokumentáciu, obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, záväznosť územnoplánovacej dokumentácie a pod.). Zrušuje sa doterajšia právna úprava v územnom plánovaní obsiahnutá v stavebnom zákone a všetky nadväzujúce vykonávacie predpisy. Odo dňa účinnosti novely už budú platiť na úseku územného plánovania len nové predpisy (zákon o územnom plánovaní). Doterajšie predpisy sa použijú len v rozsahu prechodných ustanovení.
Novela tiež prináša vypustenie viacerých obsolétnych ustanovení, napríklad ustanovení o (A) niektorých typoch územného konania, (B) rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávery a pod.
B) ZAČATIE ÚZEMNÉHO KONANIA A ROZHODNUTIE O UMIESTNENÍ STAVBY
Novela prináša aj doplnenie nového ustanovenia § 35 ods. 5 stavebného zákona, upravujúceho začatie územného konania.
„Stavebný úrad pokračuje v konaní s právnym nástupcom navrhovateľa, ak právny nástupca v priebehu konania predloží doklad preukazujúci jeho právne nástupníctvo a preukáže splnenie požiadaviek právneho vzťahu k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba alebo o ktorého využívanie v konaní ide, a k stavbe, ktorej umiestnenie je predmetom konania v rozsahu, aký sa vzťahoval na pôvodného navrhovateľa“ (ustanovenie § 35 ods. 5 stavebného zákona).
V oblasti rozhodnutí o umiestnení stavby dochádza novelou k zmene ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona a k doplneniu ustanovenia § 39a ods. 6 stavebného zákona.
„Stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovaní“ (ustanovenie § 39a ods. 4 stavebného zákona).
„V prípade stavieb jadrového zariadenia a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením sa namiesto požiadaviek podľa ustanovenia § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby určí stavebný pozemok a v jeho rámci sa vymedzí možná zastavaná plocha ohraničujúca plochu, v ktorej možno umiestniť stavbu s uvedením odstupových vzdialeností od hraníc pozemku a od susedných stavieb, najvyššia prípustná výška stavby, napojenie na verejné technické a dopravné vybavenie územia. V rámci stanovených podmienok sa jednotlivé stavby umiestnia pri povoľovaní týchto stavieb v stavebnom konaní“ (ustanovenie § 39a ods. 6 stavebného zákona).
- STAVEBNÉ ÚRADY
Na úseku stavebných úradov dochádza napríklad k úprave ustanovenia § 117b stavebného zákona a § 119 ods. 3 stavebného zákona.
„Ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice, rýchlostnej cesty a stavby, ktorá je súčasťou projektu nájomného bývania schváleného Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania regionálny úrad“ (ustanovenie § 117b ods. 1 stavebného zákona).
„Ak ide o uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania regionálny úrad. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou“ (ustanovenie § 117b ods. 2 stavebného zákona).
„Úrad na základe návrhu obce určí, ktorá iná obec bude stavebným úradom, ak pôjde o konania podľa tohto stavebného zákona, v ktorých táto obec bude navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby, budúcim vlastníkom stavby podľa zmluvy o budúcej zmluve alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav alebo prác. Určenie iného príslušného stavebného úradu sa vydáva najdlhšie na obdobie 24 kalendárnych mesiacov a platí na vedenie celého konania podľa tohto stavebného zákona a vydanie rozhodnutia vo veci, ak konanie začalo v tomto období“ (ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona).
- PRESKÚMANIE SPÔSOBILOSTI STAVBY NA UŽÍVANIE
Novela do stavebného zákona prináša aj nové ustanovenie § 140d stavebného zákona, upravujúce preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie.
„Stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby preskúma spôsobilosť stavby na užívanie, ak ide o stavbu zhotovenú a užívanú bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním od 1. januára 1990 do 31. marca 2024 a vlastník stavby preukáže, že (A) stavba svojím stavebnotechnickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby a účelu, na ktorý ju vlastník nepretržite bez nedostatkov užíva, a stavebný úrad v konaní zistí, že stavba neohrozuje život, (B) je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku a došlo k usporiadaniu pozemku podľa osobitných predpisov, (C) stavba nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie alebo záujmami chránenými podľa osobitných zákonov účinných v čase zhotovenia alebo v čase preskúmania podľa toho, ktorá skutočnosť je pre vlastníka priaznivejšia, (D) stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením alebo v jeho ochrannom pásme, alebo v inundačnom území, alebo v ochrannom pásme, alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia, alebo že prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry, v ktorej ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme sa stavba nachádza, s jej umiestnením v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme súhlasí, (E) ku stavbe je vypracovaná dokumentácia skutkového stavu existujúcej stavby na účely kolaudácie, ak si vypracovanie takejto dokumentácie stavebný úrad vyžiada“ (ustanovenie § 140d ods. 1 stavebného zákona).
„Ak sa stavba nachádza v priestorovo separovanej lokalite, ktorá vytvára koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu, podmienky podľa ustanovenia § 140d ods. 1 stavebného zákona sa neuplatnia a stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby zhotovenej a užívanej bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním od 1. januára 1990 do 31. marca 2024 preskúma spôsobilosť stavby na užívanie, ak vlastník preukáže, že (A) je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku a došlo k usporiadaniu pozemku podľa osobitných predpisov, (B) stavbu používa na bývanie pre vlastnú potrebu a potrebu členov svojej rodiny, (C) na základe obhliadky vykonanej stavebným úradom, stavba neohrozuje život a stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením alebo v jeho ochrannom pásme, alebo v ochrannom pásme, alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia, alebo že prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry, v ktorej ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme sa stavba nachádza, s jej umiestnením v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme súhlasí“ (ustanovenie § 140b ods. 2 stavebného zákona).
„Vlastník stavby môže podať žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa ustanovení § 140b ods. 1 a 2 stavebného zákona do 31. marca 2029. Žiadosť o preskúmanie nie je možné podať, ak sa začalo konanie o odstránení stavby podľa ustanovenia § 88a stavebného zákona“ (ustanovenie § 140d ods. 3 stavebného zákona).
„Prílohou žiadosti o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie je dokumentácia potvrdzujúca skutočnosti podľa ustanovení § 140d ods. 1 alebo ods. 2 stavebného zákona vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Stavebný úrad môže učiť, že pre posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie postačuje dokumentácia stavby v rozsahu ustanovenia § 104 ods. 2 stavebného zákona“ (ustanovenie § 140d ods. 4 stavebného zákona).
„Ak vlastník stavby preukáže splnenie podmienok podľa ustanovení § 140d od. 1 alebo ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktorým potvrdí spôsobilosť stavby na užívanie. Na konanie o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o kolaudácii stavieb. Rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie má účinky kolaudačného rozhodnutia“ (ustanovenie § 140d ods. 5 stavebného zákona).
„Ak stavebný úrad v konaní o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, preruší konanie, nariadi vykonanie nevyhnutných úprav alebo zabezpečovacích prác v primeranej lehote“ (ustanovenie § 140d ods. 6 stavebného zákona).
„Ak vlastník stavby nepreukáže splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia, ktorým potvrdí spôsobilosť stavby na užívanie, alebo stavebník v určenej lehote nevykoná nevyhnutné úpravy alebo zabezpečovacie práce, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby podľa ustanovenia § 88 stavebného zákona“ (ustanovenie § 140d ods. 7 stavebného zákona).
„Konanie o spôsobilosti stavby na užívanie vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu kolaudačné rozhodnutie, a ak ide o stavbu, pre ktorú sa nevyžaduje kolaudácia, orgán, ktorý by bol príslušný na povolenie stavby“ (ustanovenie § 140d ods. 8 stavebného zákona).
„Ustanovenia § 140d ods. 1 až 8 stavebného zákona sa nevzťahujú na reklamné stavby“ (ustanovenie § 140d ods. 9 stavebného zákona).
- ZÁKON O VÝSTAVBE
Dôležitou zmenou, ktorú novela prináša je aj posunutie účinnosti zákona o výstavbe, ktorá bola pôvodne schválená na 01. apríla 2024. Po novom platí, že zákon o výstavbe nadobudne účinnosť až 01. apríla 2025, teda o rok neskôr, ako bolo pôvodne schválené (ustanovenie § 66 zákona o výstavbe).
V nadväznosti na posunutie účinnosti zákona o výstavbe dochádza aj k úprave niektorých ustanovení v oblasti (A) preskúmania spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku (napríklad ustanovenia § 63 ods. 1,2 a 3 zákona o výstavbe), (B) prechodných ustanovení (napríklad ustanovenia § 65 ods. 2 až 8 a § 65 ods. 11, 13 až 16 zákona o výstavbe) a (C) zrušenia Slovenskej stavebnej inšpekcie (napríklad ustanovenia § 65a ods. 3 a 5 zákona o výstavbe).
8. ÚČINNOSŤ NOVELY
Novela nadobúda účinnosť čiastočne (A) dňa 31. marca 2024, čiastočne (B) dňa 01. apríla 2024 a čiastočne (C) dňa 01. apríla 2025.
Publikované dňa 25.03.2024.