Podnikatelia

Novela zákonov v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia

  • Vydanie: ULC PRO BONO 04/2024

1. ABSTRAKT

S cieľom postupného znižovania regulačnej záťaže podnikateľov právnymi predpismi Slovenskej republiky bola prijatá novela zákonov v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, ktorej základným účelom je najmä snaha (A) zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike, (B) poskytnúť konkurenčnú výhodu v porovnaní s okolitými krajinami a v konečnom dôsledku (C) zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia a (D) znížiť jeho administratívnu záťaž.

2.   NOVELA ZÁKONOV V SÚVISLOSTI SO ZLEPŠOVANÍM PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA

Dňa 24. apríla 2024 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 109/2024 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže.

Novelou dochádza k zmene a doplneniu (1) zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh (ďalej len „chemický zákon“), (2) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), (3) zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (ďalej len „puncový zákon“) a (4) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“)

3.   PREHĽAD ZMIEN, KTORÉ NOVELA PRINIESLA

Najdôležitejšími zmenami, ktoré novela do zákonov v oblasti podnikateľského prostredia prináša, sú (A) zmiernenie limitu počtu držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, pre ktorých môže odborne spôsobilá osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu (z pôvodne 1 držiteľa na 3), (B) odbremenenie obchodníkov, ktorí obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pretože sa vypúšťa ich povinnosť disponovať určeným meradlom, čo prinesie zníženie finančných a administratívnych nákladov týchto obchodníkov, či (C) vyňatie zosnulých osôb z pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov.

4.   CHEMICKÝ ZÁKON

A. KARTA BEZPEČNOSTNÝCH ÚDAJOV

    Prvou zmenou, ktorú novela do chemického zákona prináša, je úprava ustanovenia § 6 chemického zákona, ktoré upravuje kartu bezpečnostných údajov.

    Ustanovenie § 6 ods. 1 chemického zákona („Ak je dodávateľ látky alebo zmesi povinný vypracovať kartu bezpečnostných údajov podľa osobitného predpisu, musí ju poskytnúť každému príjemcovi látky alebo zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru v štátnom jazyku.“) a ustanovenie § 6 ods. 2 chemického zákona („Dodávateľ bezodkladne aktualizuje kartu bezpečnostných údajov a v jej revidovanej podobe ju poskytne najneskôr do piatich pracovných dní od aktualizácie každému príjemcovi, ktorému látku alebo zmes v uplynulých 12 mesiacoch dodával, a Národnému toxikologickému informačnému centru.“) sa novelou upravujú v tom zmysle, že z oboch citovaných ustanovení sa vypúšťajú slová „Národné toxikologické informačné centrum“.

    Po novom tak platí, že dodávateľ látky alebo zmesi podľa chemického zákona, ktorý musí vypracovať bezpečnostnú kartu, údajov, túto predkladá už len príjemcovi látky alebo zmesi, nie však Národnému toxikologickému informačnému centru.

    Ďalej v zmysle novely platí, že dodávateľ už aktualizovanú kartu bezpečnostných údajov nepredkladá Národnému toxikologickému informačnému centru, ale iba príjemcovi, ktorému látku alebo zmes v uplynulých 12 mesiacov dodával.

    B. SPRÁVNE DELIKTY

    Ďalšou zmenou, ktorú novela do chemického zákona priniesla je úprava ustanovení, týkajúcich sa správnych deliktov. Uvedená úprava nadväzuje na vyššie opísanú zmenu podľa ustanovenia § 6 chemického zákona.

    Po novom platí, že „právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá uvádza na trh látky alebo zmesi, sa dopustí správneho deliktu, ak (D) nepredloží informácie podľa osobitného predpisu v štátnom jazyku prostredníctvom predkladacieho portálu Európskej chemickej agentúry (ďalej len „agentúra“), (E) nepredloží aktualizáciu informácií podľa osobitného predpisu v štátnom jazyku prostredníctvom predkladacieho portálu agentúry.“

    V zmysle doterajšej právnej úpravy sa správneho deliktu dopustila „právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá uvádzala na trh látky alebo zmesi, ak nezaslala kartu bezpečnostných údajov vypracovanú v štátnom jazyku podľa osobitného predpisu Národnému toxikologickému informačnému centru“ (pôvodné ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d) chemického zákona) a ak „nezaslala aktualizovanú kartu bezpečnostných údajov Národnému toxikologickému informačnému centru podľa ustanovenia § 6 chemického zákona“ (pôvodné ustanovenie § 33 ods. 1 písm. e) chemického zákona).

    5.   ZÁKON O ENERGETIKE

    A. ZODPOVEDNÝ ZÁSTUPCA

      Prvou zmenou, ktorú novela do zákona o energetike premietla je zvýšenie počtu osôb s povolením na podnikanie v energetike, pre ktorú je možné vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu.

      Zodpovedným zástupcom je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie povolenej činnosti podľa zákona o energetike. Zodpovedný zástupca musí mať odbornú spôsobilosť na vykonávanie povolenej činnosti preukázanú vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti (na získanie ktorého je potrebné preukázanie vzdelania a príslušnej praxe a zloženie odbornej skúšky pred odbornou komisiou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky).

      Po novom platí, že „funkciu zodpovedného zástupcu možno vykonávať najviac pre tri osoby, ktorým bolo vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o energetike (ďalej len „držiteľ povolenia“).

      V zmysle novej právnej úpravy bude môcť zodpovedný zástupca vykonávať túto funkciu pre troch držiteľov povolenia (pôvodne len pre jedného). Uvedenou zmenou sa zjednoduší prístup k získaniu povolenia na podnikanie v energetike, čím sa podporí záujem subjektov o prístup na tento trh a hospodárska súťaž v tomto sektore ako taká.

      B. PRIPÁJANIE ZARIADENÍ NA VÝROBU ELEKTRINY

      Ďalšou zmenou, ktorú novela do zákona o energetike prináša, je úprava ustanovenia § 12 ods. 13 zákona o energetike.

      Uvedenou zmenou dochádza k zjednodušeniu pripájania zariadení na výrobu elektriny do prenosovej sústavy a distribučnej sústavy. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky už nebude vyžadovať osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia v danom procese ako doklad k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia bude ďalej dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike.

      C. POVINNOSŤ POSKYTNÚŤ SÚČINNOSŤ PRI KONTROLE ODBERNÉHO PLYNOVÉHO ZARIADENIA

      Zmenou si prešlo aj ustanovenie § 73 ods. 4 zákona o energetike. Podľa doterajšieho znenia ustanovenia § 73 ods. 4 zákona o energetike bol povinný poskytnúť súčinnosť pri kontrole odberného plynového zariadenia odberateľ. V praxi sa však stávalo, že odberateľ a vlastník nehnuteľnosti nie sú tie isté osoby. Je to práve vlastník nehnuteľnosti, ktorý častokrát disponuje ako právnymi, tak aj technickými nástrojmi potrebnými na realizáciu kontroly odberného plynového zariadenia. Prax ukázala, že odberateľ plynu, ktorý je nájomník zároveň fakticky nevie poskytnúť súčinnosť potrebnú na kontrolu odberného plynového zariadenia, napriek tomu, že mu je uložená takáto povinnosť. Z uvedeného dôvodu sa povinnosť podľa ustanovenia § 73 ods. 4 zákona o energetike rozširuje aj na vlastníkov nehnuteľnosti.

      D. ZÍSKAVANIE ODPOČTOV NA ODBERNOM MIESTE

      Novinkou je aj zmenené ustanovenie § 76 ods. 2 zákona o energetike, v zmysle ktorého platí:

      Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný vykonať fyzický odpočet stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené určeným meradlom s diaľkovým odpočtom minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ak odberateľ nepotvrdil prevádzkovateľovi distribučnej siete záujem o nahlásenie stavu počítadla určeného meradla ako náhrady za fyzický odpočet alebo nejde o odberné miesto so spotrebou, ktorá neprekročila 200 m3 za rok za obdobie posledných piatich rokov; fyzický odpočet u odberateľa plynu mimo domácnosti je povinný vykonať každoročne k 31. decembru v priebehu mesiaca december príslušného kalendárneho roka.

      Fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste sa rozumie aj odpočet na základe stavu počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Ak odberateľ plynu potvrdí prevádzkovateľovi distribučnej siete záujem o nahlásenie stavu počítadla určeného meradla ako náhrady za fyzický odpočet a nenahlási odpočet v dohodnutej lehote, je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený použiť typový diagram dodávky pre stanovenie odpočtu tohto odberateľa. Odberateľ plynu mimo domácnosti môže každoročne nahlásiť svojmu dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočný stav počítadla určeného meradla k 31. decembru najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka.

      Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje o skutočnom stave počítadla určeného meradla alebo údaje o stave počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete alebo ak spotreba na odbernom mieste za posledných päť rokov neprekročila 200 m3 za rok. Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi plynu údaje za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácností do 10 kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka“ (ustanovenie § 76 ods. 2 zákona o energetike).

      Citovaným ustanovením § 76 ods. 2 zákona o energetike sa ustanovuje nový hospodárny spôsob získavania odpočtov na odberanom mieste. V záujme odberateľov sa zavádza možnosť nahlásenia záujmu o nahradenie fyzického odpočtu, ktoré sa bude môcť realizovať cez funkcionalitu mobilnej aplikácie. Predmetná úprava umožní moderný spôsob vykonávania odpočtov na odberných miestach, ktorý je navyše hospodárny a zvyšuje ochranu obydlia jednotlivých odberateľov.

      6.   PUNCOVÝ ZÁKON

      Jednou zo zmien, ktorú novela do puncového zákona priniesla je úprava povinnosti, podľa ktorej musí byť každá prevádzkareň vybavená určenými meradlami.

      Doterajšia právna úprava ustanovovala, že určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň; to platilo aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. Novelizovaná úprava však zavádza z tejto povinnosti výnimku pre tých obchodníkov, ktorí obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pri ktorom hmotnosť jedného kusu neprevyšuje 10 gramov.

      Týmto opatrením dôjde k odbremeneniu a zníženiu finančnej aj administratívnej záťaže uvedenej skupiny obchodníkov; ide predovšetkým o tých obchodníkov u ktorých strieborný tovar tvorí len doplnkovú položku k hlavnému typu tovaru (napr. bižutéria, módne doplnky, suveníry, oblečenie a pod.). Zaobstaranie určených meradiel na každú prevádzku a ich pravidelné metrologické overovanie predstavujú pre túto skupinu obchodníkov neúmerne vysokú finančnú záťaž v pomere k príjmom z predaja strieborného tovaru. V nadväznosti na túto zmenu odpadáva pre obchodníkov obchodujúcich výlučne so strieborným tovarom do 10 gramov povinnosť uvádzať hmotnosť predaného tovaru na doklade pri predaji tovaru (ustanovenia § 33 ods. 4 a § 35 ods. 2 puncového zákona).

      7.   ZÁKON O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV

      Novela na záver upravuje aj zákon o ochrane osobných údajov, a to hlavne v oblasti osobných údajov zosnulých osôb.

      Právna úprava ochrany osobných údajov zosnulých osôb sa v aplikačnej praxi ukázala ako neefektívna, neprimerane zaťažujúca a nad rámec príslušnej európskej legislatívy (najmä nariadenia 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „nariadenie GDPR“), pričom v praxi dochádza k nejasnostiam, ako je túto úpravu potrebné aplikovať, a preto neprináša želaný efekt.

      Medzi tieto nejasnosti patrí napríklad otázka, kto môže uplatňovať práva dotknutej osoby ako právo na prístup alebo právo podať návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov, prípadne nejasnosti súvisiace s neposkytnutím súhlasu čo i len jednou blízkou osobou. Len niekoľko členských štátov má upravenú ochranu osobných údajov zosnulých osôb.

      Novela preto mení rozsah pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov, z ktorej sa vyníma okruh osobných údajov zosnulých osôb. Nová právna úprava je súladná s odôvodnením bodu 27 preambuly nariadenia GDPR, podľa ktorého sa toto nariadenie neuplatňuje na osobné údaje zosnulých osôb.

      8. ÚČINNOSŤ NOVELY

      Novela nadobúda účinnosť dňa 01. júla 2024.

      Publikované dňa 22.06.2024.

      Kontaktný formulár

      Sme pripravení naplniť Vaše práva.
      Kontaktujte nás!

      Zadajte vašu e-mailovú adresu.
      Zadajte vaše telefónne čislo.
      Napíšte nám správu.
      Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

      Správa sa odosiela ....