1. ABSTRAKT
Novela zákona o povinnom zmluvnom poistení upravuje oblasť zodpovednosti za škodu, ktorá je spôsobená pri prevádzke motorového vozidla, a ktorá je dôležitá pre všetkých občanov, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité aj pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením.
2. NOVELA ZÁKONA O POVINNOM ZMLUVNOM POISTENÍ
Dňa 18. júna 2024 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 177/2024 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“).
Okrem zákona o PZP novelou dochádza aj k zmenám a doplneniam (1) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a (2) zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí (ďalej len „zákon o organizovaní“).
3. POJEM MOTOROVÉ VOZIDLO
Novela na úvod prináša úpravu definície pojmu „motorové vozidlo“.
Po novom sa tak motorovým vozidlom na účely zákona o PZP rozumie „(1) samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným mechanickým pohonom s najväčšou (1A) konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo (1B) prevádzkovou hmotnosťou viac ako 25 kg a najväčšou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h, (2) prípojné vozidlo, ktoré sa používa s vozidlom podľa bodu 1A alebo bodu 1B, bez ohľadu na to, či je pripojené alebo odpojené“ (ustanovenie § 2 písm. a) zákona o PZP).
Dôvodom uvedenej zmeny je fakt, že v poslednom období sa na trh dostalo mnoho nových typov motorových vozidiel. Z nich sú niektoré poháňané výlučne elektrickým motorom a niektoré pomocným zariadením. Takéto vozidlá je potrebné zohľadniť pri vymedzení významu pojmu „motorové vozidlo“. Uvedené vymedzenie by malo vychádzať zo všeobecných charakteristík takýchto vozidiel, najmä z ich najvyššej konštrukčnej rýchlosti a prevádzkovej hmotnosti. Nová právna úprava sa teda bude vzťahovať na všetky vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a tiež na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h, ak ich konštrukčná hmotnosť bude vyššia ako 25 kg. Maximálna konštrukčná rýchlosť je v podstate rýchlosť, ktorú výrobca vozidla stanoví ako najvyššiu.
4. PREVÁDZKA MOTOROVÉHO VOZIDLA A DOMOVSKÝ ČLENSKÝ ŠTÁT
Novela do zákona o PZP prináša aj doplnenie nových pojmov „prevádzka motorového vozidla“ a „domovský členský štát“.
Na účely zákona o PZP sa teda rozumie „(R) prevádzkou motorového vozidla akékoľvek používanie motorového vozidla, ktoré je v súlade s jeho funkciou ako dopravného prostriedku v čase dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, bez ohľadu na jeho vlastnosti alebo terén, na ktorom sa takéto motorové vozidlo používa, a bez ohľadu na to, či stojí alebo je v pohybe, (S) domovským členským štátom členský štát podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 2 písm. r) a s) zákona o PZP).
5. ÚPRAVA LIMITOV POISTNÉHO PLNENIA
Z dôvodu rozdielnych limitov poistného plnenia v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, (čo vedie k rozdielnym minimálnym výškam poistného krytia v závislosti od členského štátu), dochádza novelou k harmonizácii predmetných limitov poistného plnenia. Na zabezpečenie rovnakej minimálnej ochrany poškodených v celej Európskej únii sa limity harmonizujú a zavádza sa jednotná doložka o preskúmaní, ktorá ako referenčnú hodnotu používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý uverejňuje Eurostat (ustanovenie § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona o PZP).
6. POISTNÉ A POVINNOSTI POISŤOVATEĽOV
Novela prináša aj doplnenie nových ustanovení § 8 ods. 4 a 5 zákona o PZP, venujúcich sa problematike poistného a povinností poisťovateľov v zmysle zákona o PZP.
„Poisťovateľ je povinný pri zohľadňovaní celkového škodového priebehu poistenia zodpovednosti pristupovať k všetkým osobám povinným uzavrieť poistnú zmluvu rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, z ktorého členského štátu pochádzajú alebo ktorý poisťovateľ, poisťovňa z iného členského štátu alebo subjekt z iného členského štátu oprávnený na vydávanie dokladu o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti, doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti vydal.“ (ustanovenie § 8 ods. 4 zákona O PZP).
„Poisťovateľ je povinný zverejniť na svojej webovej stránke všeobecné informácie o postupe pri zohľadňovaní celkového škodového priebehu poistenia zodpovednosti“ (ustanovenie § 8 ods. 5 zákona O PZP).
7. PRÁVO POISŤOVATEĽA NA NÁHRADU POISTNÉHO PLNENIA
Novelizovaná právna úprava hovorí o „práve“ poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, pričom postihové dôvody sú v novele jasne vymedzené a poisťovateľ ich nemôže zužovať ani rozširovať. Ako nadbytočné sa v doteraz platnom zákone o PZP javila paralelná úprava rovnakých dôvodov postihu proti poistenému a poistníkovi, najmä preto, že uplatnenie postihu proti poistníkovi bývalo veľmi sporné. Poisťovateľ totiž vyplácal poistné plnenie za poisteného a nie za poistníka.
V doterajšej právnej úprave absentovala aj kauzalita medzi poistným plnením poisťovateľa a porušením právnej povinnosti poisteného, ktorá je obsiahnutá v novele tým, že poistený si nesplní povinnosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poisťovateľ preukáže, že to bolo dôvodom sťaženia alebo znemožnenia riadneho prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.
Princíp uplatňovania náhrady za poistné plnenie vychádza z predpokladu, že výška postihu bude podliehať samoregulácii poisťovateľov, a že každý poisťovateľ bude disponovať regresnými smernicami, ktoré určia rozsah postihu s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a princípy primeranosti. V praxi to znamená, že poisťovatelia by si nemali uplatňovať postih voči poisteným v plnej výške ich poskytnutého poistného plnenia. Ak by poisťovateľ uplatňoval vždy postih v plnej výške vyplatených súm, povinné zmluvné poistenie by stratilo svoj zmysel, to znamená, že poisťovateľ by mal svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode (ustanovenie § 12 zákona o PZP).
8. SLOVENSKÁ KANCELÁRIA POISŤOVATEĽOV
Novinkou, ktorú novela do zákona o PZP prináša, je aj doplnenie nového ustanovenia § 24d zákona o PZP, týkajúceho sa niektorých povinností Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
„Poškodený má právo na náhradné poistné plnenie za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP spôsobenú tuzemským motorovým vozidlom od kancelárie za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy proti poisťovateľovi podľa zákona o PZP“ (ustanovenie § 24d ods. 1 zákona o PZP).
„Poškodený s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky má právo na náhradné poistné plnenie za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP od kancelárie, ak zodpovednosť za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola škoda vrátane inej ujmy spôsobená, je poistená v poisťovni z iného členského štátu, ktorá nie je členom kancelárie“ (ustanovenie § 24d ods. 2 zákona o PZP).
„Kancelária poskytuje poškodenému náhradné poistné plnenie za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa zákona o PZP“ (ustanovenie § 24d ods. 3 zákona o PZP).
„Kancelária po uplatnení nároku na náhradné poistné plnenie poškodeným bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti písomne informuje (A) subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má sídlo poisťovateľ, ktorým je poisťovňa z iného členského štátu, ktorý uzavrel poistnú zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda vrátane inej ujmy a (B) poisťovateľa podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP alebo jeho konkurzného správcu alebo likvidátora“ (ustanovenie § 24d ods. 4 zákona o PZP).
„Poisťovateľ podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP alebo jeho konkurzný správca alebo likvidátor je povinný bez zbytočného odkladu informovať kanceláriu alebo subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, o poskytnutí poistného plnenia poškodenému alebo o dôvodoch, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie v súvislosti s nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, o ktorom ho informovala kancelária podľa ustanovenia § 24d ods. 4 zákona o PZP alebo subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo“ (ustanovenie § 24d ods. 5 zákona o PZP).
„Kancelária je povinná do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie písomne informovať poškodeného o výške náhradného poistného plnenia, ak zistí, že jej vznikla povinnosť poskytnúť náhradné poistné plnenie podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP alebo o výške zníženého náhradného poistného plnenia a dôvodoch, pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie alebo o dôvodoch, pre ktoré nie je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie“ (ustanovenie § 24d ods. 6 zákona o PZP).
„Kancelária bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov, po informovaní poškodeného podľa ustanovenia § 24d ods. 6 zákona o PZP, poskytne poškodenému náhradné poistné plnenie“ (ustanovenie § 24d ods. 7 zákona o PZP).
„Kancelária pri poskytovaní náhradného poistného plnenia za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP spolupracuje so subjektom zodpovedným za náhradu škody v inom členskom štáte, s poisťovateľom, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii, jeho konkurzným správcom alebo likvidátorom, alebo poisťovňou z iného členského štátu, ktorá je v konkurznom konaní alebo v likvidácii; za týmto účelom má kancelária právo požadovať od týchto osôb všetky informácie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť náhradné poistné plnenie“ (ustanovenie § 24d ods. 8 zákona o PZP).
„Kancelária má právo na náhradu za náhradné poistné plnenie, ktoré vyplatila poškodenému, od subjektu zodpovedného za náhradu škody v domovskom členskom štáte poisťovne z iného členského štátu, ktorá je v konkurznom konaní alebo v likvidácii, a ktorá uzavrela poistnú zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda vrátane inej ujmy“ (ustanovenie § 24d ods. 9 zákona o PZP).
„Ak sa písomne nedohodlo inak, kancelária je povinná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o úhradu náhradného poistného plnenia, nahradiť subjektu zodpovednému za náhradu škody v inom členskom štáte náhradné poistné plnenie poskytnuté poškodenému s trvalým pobytom alebo sídlom v tomto členskom štáte, ktoré si tento subjekt uplatnil proti kancelárii“ (ustanovenie § 24d ods. 10 zákona o PZP).
„Vyplatením náhradného poistného plnenia prechádzajú na kanceláriu práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy, alebo proti jej poisťovateľovi, okrem práv poškodeného voči poistníkovi alebo inému poistenému, ktorý je povinný škodu vrátane inej ujmy nahradiť, a to v rozsahu, v ktorom je povinnosť poisteného nahradiť škodu vrátane inej ujmy krytá poistením zodpovednosti u poisťovateľa podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o PZP“ (ustanovenie § 24d ods. 11 zákona o PZP).
„Kancelária informuje subjekty zodpovedné za náhradu škody v iných členských štátoch o vyhlásení konkurzu alebo začatí likvidácie poisťovateľa so sídlom na území Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie“ (ustanovenie § 24d ods. 12 zákona o PZP).
Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia zákona o PZP a iných právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
9. ÚČINNOSŤ NOVELY
Novela nadobúda účinnosť (A) čiastočne 01. augusta 2024 a (B) čiastočne 01. decembra 2024.
Publikované dňa 01.10.2024.