Každoročne je spoločnosť informovaná o udalostiach v školskom prostredí, ktoré môžu napĺňať skutkové podstaty viacerých trestných činov. Autor nasledovného článku pôsobí okrem iného aj v pedagogickej oblasti jednej zo základných škôl v okrese Bratislava a jeho právny pohľad má základ v praxi. Obsahom článku však nebudú psychologické a patologické alebo spoločenské dôvody narastajúcej agresivity a kriminality mladistvých v školskom prostredí, ale pôjde o právnu úvahu z pohľadu trestného práva na určité skutky a možnosť ich páchania mladistvými na základných a stredných školách.
Ustanovenia § 94 až § 121 zákona č. 300/2005 Trestného zákona v platnom znení (ďalej len „trestný zákon“) upravujú definície a osobitné odchýlky v prípade posudzovania trestnosti konania mladistvých. Ustanovenú obligatórne preskúmanie psychického stavu mladistvého páchateľa a obligatórne posúdenie úrovne rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvých pre rozpoznanie alebo ovládanie ich konania v čase spáchania trestného činu.
→ Mladistvý
Trestný zákon v platnom znení samozrejme pojem mladistvý presne definuje, a to konkrétne v štvrtej hlave. Podľa § 94 ods. 1 trestného zákona sa za mladistvé osoby považujú osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu dovŕšili štrnásty rok a neprekročili osemnásty rok svojho veku.
To znamená, že ak v čase spáchania skutku osoba má viac ako 14 rokov (podľa právnej teórie 14 rokov plus jeden deň) a menej ako 18 rokov (podľa právnej teórie je mladistvým aj ten, kto spácha trestný čin ešte v deň svojich osemnástych narodenín), považuje sa pre účely trestného zákona a trestného poriadku za osobu mladistvú. Podľa § 22 ods. 2 trestného zákona pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku. Ide teda o výnimku zo všeobecnej spodnej hranice veku ako podmienky trestnej zodpovednosti, a to jedine v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania. Na osoby mladistvé sa aplikuje osobitný režim, najmä z hľadiska trestných sadzieb a z hľadiska osobitných ustanovení o trestnom stíhaní mladistvých.
V zásade na základe ust. § 94 trestného zákona platí, že mladistvá osoba je za svoje konanie napĺňajúce znaky trestného činu trestne zodpovedná. Nemožno však opomenúť, že na základe ust. § 95. trestného zákona sa spresňuje trestná zodpovednosť mladistvého a istým spôsobom „zmierňuje“ trestnú zodpovednosť mladistvého a stanovuje, že „mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.“
V konkrétnych prípadoch je samozrejme vecou znaleckého skúmania a odborných posudkov prijatie záveru, či osoba mladšia ako 15 rokov je natoľko rozumovo a mravne vyspelá, aby mohla rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Uvedené skutočnosti závisia (i) od externých faktorov, (ii) od prostredia, v ktorom mladistvý vyrastá, (iii) od inteligenčného kvocientu, (iv) od organických poškodení centrálnej nervovej sústavy, a podobne.
Trestný zákon výhradne pre prípad spáchania trestného činu mladistvým stanovuje kedy skutok nie je trestným činom. Podľa § 95 ods. 2 trestného zákona „prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.“
To znamená, že každý prečin spáchaný mladistvým nebude trestným činom, ak jeho závažnosť bude malá. Posúdenie rozsahu závažnosti je vždy vecou konkrétneho skutku. Odlišne bude posudzovaná závažnosť krádeže napríklad pomôcok na telesnú výchovu v školskej šatni a závažnosť premyslenej krádeže finančnej hotovosti z pracoviska pedagogického pracovníka v rozsahu viac ako 700 EUR závažnejším spôsobom konania.
Miera malej závažnosti je u mladistvých pre účely posudzovania, či vôbec skutok je prečinom, posudzovaná vzhľadom (i) na spôsob, akým bol skutok spáchaný, (ii) následky, ktoré boli spôsobené, (iii) okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný, (iv) pohnútku mladistvého páchateľa, (v) či mieru zavinenia.
→ Trestný čin
Trestný čin je podľa ust. § 8 trestného zákona protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone, ak trestný zákon neustanovuje inak. Trestný čin je prečin a zločin. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. Obzvlášť závažný zločin je zločin, za ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.
Nasledovné skutočnosti vyplývajú z praxe a ide o trestnú činnosť, ktorej sa mladiství páchatelia najčastejšie dopúšťajú v prostredí škôl.
Najčastejšie trestné činy páchanej mladistvými sú (i) trestné činy majetkové, (ii) trestné činy proti životu a zdraviu, (iii) trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti a (iv) trestné činy mravnostné a drogové.
→ Trestné činy majetkové
Páchanie majetkovej kriminality mladistvými sa vyznačuje predovšetkým tým, že mladiství páchajú najmä trestné činy krádeží podľa § 212 trestného zákona. Z praxe vyplýva, že mladiství sa dopúšťajú trestných činov krádeží najmä mobilných telefónov, výpočtovej techniky, ale boli zaznamenané aj prípady krádeží špeciálnych chemických laboratórnych pomôcok (v takých prípadoch išlo o spojenie s drogovou trestnou činnosťou) a samozrejme prípady krádeží finančnej hotovosti a obuvi zo školských šatní. Každý jeden prípad skutku spáchaného mladistvým je posudzovaný z pohľadu trestného práva individuálne s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, spôsob spáchania skutku, pohnútku mladistvého páchateľa a jeho rozumovú vyspelosť.
V prípadoch škôd spôsobených krádežami mladistvých je však častokrát spôsobená škoda malá, resp. škoda ani nedosahuje zákonom stanovenú výšku škody pre trestnosť skutku, pričom v takých prípadoch mladiství páchatelia spravidla ani nevedia, že svojím konaním môžu naplniť skutkovú podstatu trestného činu krádeže.
Vzhľadom na skutočnosť, že ďalšie trestné činy proti majetku uvedené v štvrtej hlave trestného zákona sú trestné činy vyžadujúce predsa len určité uvažovanie o vykonaní a o priebehu skutku a ide o trestné činy zložito alebo vôbec nerealizovateľné na pôde škôl, tak mladiství ich spravidla nepáchajú.
Do úvahy samozrejme prichádza možnosť, že mladiství na pôde školy spácha trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 trestného zákona. Najmä na stredných školách môže hroziť spáchanie trestného činu neoprávneného prístupu alebo zásahu do počítačového systému alebo neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247, § 247a a § 247b trestného zákona. V súčasnosti je na školách na Slovensku v celom rozsahu používané záznamové a komunikačné rozhranie edupage, ktoré slúži ako komplexné záznamové rozhranie správania a prospechu žiaka. Nie je vylúčené a je len otázkou času, kedy dôjde k páchaniu trestnej činnosti mladistvými, ktorí budú mať záujem modifikovať obsah jednotlivých profilov žiakov a existuje hrozba zneužitia prístupov pedagogických a vedúcich pracovníkov škôl.
→ Trestné činy proti životu a zdravia a proti slobode a ľudskej dôstojnosti
Páchanie trestnej činnosti proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti sa prejavuje v praxi na pôde školy predovšetkým trestným činom lúpeže podľa § 188 trestného zákona, vydieraním podľa § 189 trestného zákona, mravnostnú kriminalitu predstavujú sexuálne motivované trestné činy podľa § 199 až § 201b trestného zákona.
Obeťou trestného činu vydierania mladistvých páchateľov sú veľmi často pedagogickí pracovníci, najmä učitelia, ktorých mladiství páchatelia pod hrozbou násilia nútia, aby mladistvý ako žiak dostal dobrú známku a/alebo s tým súvisiacu výhodu. Je samozrejme na príslušnej obeti trestného činu, aby trestný čin oznámila prostredníctvom podania trestného oznámenia.
V prípade násilnej trestnej činnosti páchanej mladistvými nie sú na pôde školy vylúčené ani najzávažnejšie trestné činy, a to trestné činy úkladnej vraždy podľa § 144 trestného zákona, vraždy podľa § 145 trestného zákona, zabitia podľa § 147 a 148 trestného zákona a usmrtenia podľa § 149 trestného zákona. V praxi však ide, našťastie, o veľmi zriedkavú trestnú činnosť mladistvých na pôde škôl.
Častejším trestným činom na školách je spôsobenie ublíženia na zdraví mladistvým podľa § 155 až § 157 trestného zákona.
→ Drogová trestná činnosť
Veľmi rozšírenou trestnou činnosťou mladistvých je drogová trestná činnosť, a to najmä neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 trestného zákona. Odsek 1 predmetného ustanovenia uvádza, že: „Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Podľa odseku 2 predmetného ustanovenia: „Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Samozrejme, aj na mladistvých sa vzťahuje kvalifikovaná skutková podstata podľa odseku 4 písm. b) predmetného ustanovenia, teda vyššia trestná sadzba, ak ide o prechovávanie omamnej a psychotropnej látky vo väčšom množstve.
Z praxe vyplýva, že veľmi často došlo u žiakov druhého stupňa základných škôl, najmä žiakov 8. a 9. ročníka základných škôl a u žiakov stredných škôl, k identifikácii neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok v rôznych množstvách, a to nie len pre vlastnú potrebu.
→ Iné trestné činy
Ako ďalšiu možnú trestnú činnosť nemôžeme opomenúť trestný čin výtržníctva podľa § 364 trestného zákona, napríklad ak žiak hanobí štátny znak v triede.
V neposlednom rade, v praxi dochádza u mladistvých na pôde školy aj ku skutkom mladistvých súvisiacimi s podporou a propagáciou skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, napríklad trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 trestného zákona, trestný čin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b trestného zákona alebo napríklad tiež trestný čin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c trestného zákona.
Z hľadiska charakteristiky a spôsobu spáchania, sú u mladistvých na pôde škôl prakticky vylúčené mnohé trestné činy, napríklad trestné činy hospodárske a trestné činy proti hospodárskej disciplíne a menové a daňové trestné činy, trestné činy proti priemyselným právam a autorskému právu, trestné činy vojenské, a iné.
→ Záver a ukladanie trestov
Ako sme uviedli vyššie, trestný zákon vo svojich ustanoveniach § 94 až § 121 trestného zákona uvádza definície a špecifiká a osobitné postupy pri ukladaní trestov mladistvým páchateľom. Účelom tohto článku nie je procesná stránka veci a ukladania trestov. Rámcovo však uvedieme, že mladistvým je možné uložiť niekoľko druhov trestov, a to (i) trest povinnej práce, (ii) peňažný trest, (iii) trest prepadnutia veci, (iv) trest zákazu činnosti, (v) trest zákazu účasti na verejných podujatiach, (vi) trest vyhostenia, (vii) trest domáceho väzenia a (viii) trest odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu mladistvému musí súd prihliadať na osobnosť, vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné a rodinné pomery mladistvého, povahu a závažnosť skutku a možnosť začlenenia mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Trestný poriadok stanovuje druhy trestov v poradí ako uvádzame vyššie, z čoho vyplýva, že zákon pre mladistvých favorizuje trest povinnej práce a naopak, trest odňatia slobody považuje za krajné riešenie tej najzávažnejšej kriminality mladistvých. Trestné sadzby pri treste odňatia slobody sa pri mladistvých páchateľoch znižujú na polovicu. V zmysle zákona sa mladistvým ukladá trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia, uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa trestného zákona.
Záverom je dôležité uviesť, že aj v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženému mladistvému, môže mladistvý základnú či strednú školu vo výkone trestu absolvovať a ukončiť. Vzdelanie je dôležité nie len na slobode, ale takpovediac aj „za mrežami“.
Publikované dňa 24.10.2024.