Podnikanie a podnikateľské prostredie predstavujú v programovom vyhlásení vlády jednu z priorít. Jedná sa o oblasť, ktorá stojí v popredí záujmov každej pravicovej vlády. Dovoľte nám oboznámiť Vás s predpokladanými zmenami v predmetnej oblasti zakotvenými v programovom vyhlásení vlády.
V oblasti podnikania je primárnym cieľom vlády zlepšiť podnikateľské prostredie, čo sa bude snažiť dosiahnuť najmä znížením administratívneho a regulačného zaťaženia o viac ako štvrtinu. Súčasne vláda plánuje navrhnúť zrušenie tých právnych predpisov, ktoré nesystémovo regulujú trhové prostredie a môžu ovplyvňovať výsledok dohôd, ako napr. zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, vybrané ustanovenia Obchodného zákonníka a pod.
Zmeny možno očakávať v oblasti živností. Posledná novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní priniesla výrazné zmeny, najmä zrušenie koncesovaných živností, zmeny v označovaní živnostenských listov a ich vydávaní, zmeny poplatkov za ohlásenie živnosti a iné. S uvedenými zmenami sme Vás oboznámili v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 04/2010.
V uvedenej oblasti má dôjsť k prehodnoteniu viazaných živností a ich prípadnej zmene na voľné živnosti. Po prehodnotení opodstatnenosti by mohli byť zrušené aj živnostenské úrady, pričom začatie podnikania by sa ohlasovalo na daňovom úrade a na Obchodnom registri. Takouto zmenou zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní sa predpokladá zjednodušenie podnikania živnostníkov, čo by mohlo priniesť aj zrýchlenie ekonomického rastu Slovenskej republiky.
Očakávať možno aj skrátenie času na založenie spoločnosti a zrealizovanie s tým súvisiacich administratívnych úkonov v lehote do 3 dní. V súčasnosti je zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri upravená lehota na zápis do obchodného registra na 5 dní od doručenia návrhu na zápis. So založením podniku však nesúvisí len samotný zápis, ale aj splnenie ďalších registračných a administratívnych povinností, napr. nahlásenie subjektu na daňový úrad, zdravotnú poisťovňu a pod. Z uvedeného dôvodu vláda plánuje rozšíriť pôsobnosť jednotných kontaktných miest, ktoré v súčasnosti využívajú živnostníci, aj na iné podnikateľské subjekty. Týmto rozšírením pôsobnosti jednotných kontaktných miest by sa odbúrala nadmerná administratívna zaťaženosť podnikateľov.
Podnikateľom by mala uľahčiť život aj elektronizácia verejnej správy. Uvedená oblasť je v súčasnosti upravená zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon síce upravuje oblasť informačných systémov, nezahŕňa však celú oblasť elektronizácie. Z uvedeného dôvodu vláda schválila legislatívny zámer elektronickej verejnej správy a uložila ministrovi financií SR predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o elektronickej verejnej správe v lehote do 1. augusta 2011. Legislatívny zámer počíta s úpravou elektronického podania, rozhodnutia, elektronického doručovania v rôznych oblastiach verejnej správy, napr. doručovanie písomností v správnom či v daňovom konaní. Uvedené však bude možné len v prípadoch, kedy právna úprava umožňuje vykonať úkon elektronickou formou. Nebude teda možné napr. elektronicky doručovať písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
Strategické podniky by aj naďalej mali ostať v rukách štátu. Vláda však pripustila, že podporí odštátnenie teplární a zostávajúcich podnikov s vplyvom vlády, napr. v autobusovej doprave. Možno očakávať aj privatizáciu v ostatných oblastiach dopravy.
Medzi priority vlády v oblasti podpory podnikania patrí aj zlepšenie čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie (ďalej len „eurofondy“). Ich poskytovanie upravuje zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, ktorého poslednú novelu sme Vám predstavili v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 05/2010. Eurofondy sú poskytované v rámci 11-tich operačných programov, pričom na oblasť podnikania sa využívajú najmä programy konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Vplyv na podporu podnikania má aj čerpanie prostriedkov z iných operačných programov, napr. regionálny operačný program, výskum a vývoj alebo doprava, a to z dôvodu, že čerpanie fondov cez uvedené programy ovplyvňuje aj odbúranie byrokracie vo verejnej správe, budovanie dopravnej infraštruktúry a pod. Čerpanie eurofondov nie je v súčasnosti v Slovenskej republike postačujúce, čo konštatovala aj Európska komisia.
Vláda sa vyjadrila, že posúdi aj zavedenie inštitútu záväzného stanoviska. Ak by bolo zavedené, podnikateľské subjekty by si mohli vyžiadať stanovisko od príslušného orgánu verejnej správy, a to za predpokladu, že postup úradu by bol upravený právnym predpisom nejasne. V prípade vydania stanoviska, ak sa ním bude podnikateľský subjekt riadiť, by mu nemali hroziť sankcie, aj keď príslušný orgán vyložil právny predpis nesprávne.
Trh s energiami sa bude ďalej liberalizovať. Uvedený trh upravuje napr. zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a i. Pre konkurenciu je trh s elektrinou otvorený od polovice roka 2006, trh s plynom od roku 2007. Úplnej liberalizácii trhu s plynom však zatiaľ bráni cenová regulácia, najmä v oblasti domácností. Slovenský plynárenský priemysel pritom už dlhodobo upozorňuje, že pri obchode s domácnosťami dosahuje stratu. Úplnou liberalizáciou trhu s plynom by sa mohla posilniť konkurencia, napriek tomu možno očakávať zvýšenie cien plynu. Vláda sa však vyjadrila, že súčasne s liberalizáciou posilní aj ochranu spotrebiteľov a zabráni zneužívaniu dominantného postavenia na trhu.
Podľa vyjadrenia Podnikateľskej aliancie Slovenska (ďalej len „PAS“) splnila bývalá vláda počas uplynulých štyroch rokov požiadavky podnikateľov len na 14,5%. PAS v roku 2006 predložila politickým stranám tzv. Wish List 2006, v ktorom bolo sformulovaných 11 bodov na zlepšovanie podmienok na podnikanie na Slovensku. Podľa PAS neboli naplnené body, ktoré sa týkajú potláčania korupcie, informačných povinností verejnej správy, verejných výdavkov, činnosti verejných inštitúcií a reformy zdravotníctva. Očakávania týkajúce sa stabilizácie právnych predpisov, modernizovania systému vzdelávania, zotrvania pri zreformovanom daňovom systéme a podpory rozvoja poznatkovej ekonomiky boli podľa PAS naplnené v rozmedzí od 10% do 20%. Elektronizácia komunikácie s úradmi, jej zjednodušenie a podpora reforiem v rá