Nový Civilný sporový poriadok je súčasťou trojice procesných kódexov, ktoré nadobudnú účinnosť dňom 01. júl 2016. Cieľom je nahradiť súčasný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Nová právna úprava by mala zefektívniť, zhospodárniť a zrýchliť spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov strán v procesnom konaní a tým aj skvalitniť rozhodovanie súdov, uvádza dôvodová správa. V našom prvom článku venovanom novému Civilnému sporovému poriadku Vám prinesieme jeho základnú a všeobecnú charakteristiku. Detailne sa konkrétnym zmenám budeme venovať v ďalších vydaniach bulletinu Čarnogurský ULC PRO BONO, pričom pohľad na prvé konkrétne zmeny prinášame už v tomto vydaní v článku druhom.
Tohto času stále platný a účinný Občiansky súdny poriadok bol novelizovaný už viac ako 80-krát, v dôsledku čoho sa stal neprehľadným procesným kódexom s narušenou obsahovou i logickou nadväznosťou jeho jednotlivých častí. Doterajšie obrovské množstvo čiastkových noviel prinieslo do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv., ako uvádza dôvodová správa, lomených ustanovení, ktoré neprispievajú k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napríklad § 175zca, § 250ja) a zneprehľadňujú tak základný procesný predpis. Mnohé ustanovenia sú zrušené, mnohé obsolétne a procesné inštitúty, ktoré je vzhľadom na procesnú prax potrebné upraviť osobitne v samostatnej časti alebo v samostatnom kódexe, sú zaradené na konci jednotlivých častí. Na druhej strane procesné inštitúty, ktoré ani nemusia byť nevyhnutne súčasťou procesného kódexu, sú upravené v samostatnej časti kódexu, ako uvádza dôvodová správa.
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu.
Prípravy nového civilného sporového kódexu prebiehali pomerne dlho, avšak až v posledných troch rokoch sa prípravy zintenzívnili. Nový kódex civilného procesu si vyžiadali aj spoločensko-ekonomické potreby spoločnosti, najmä potreba efektívneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý je závislý od kvality podnikateľského prostredia, ako uvádza dôvodová správa.
Vymožiteľnosť práva je jedným z najpálčivejších spoločenských problémov. Zabezpečenie rýchleho a zároveň spravodlivého súdneho konania je ideálny stav, ktorý sa rekodifikácia snaží naplniť. Základnou ideou nového procesného kódexu je prostredníctvom legislatívne upravených procesných inštitútov dať subjektom civilného procesu do rúk nástroje na to, aby svojím zodpovedným prístupom k súdnemu konaniu dokázali čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov strán.
Cieľom a zámerom nového Civilného sporového poriadku nie je iba snaha o zrýchlenie konania, ale má ambíciu vytvoriť také pravidlá, ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.
Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.
Cieľom je tiež zamedzenie prieťahom v súdnom konaní, čo sa odráža napríklad v zmene v doručovaní fyzickým osobám. Súčasná právna úprava pomerne efektívnym spôsobom vyriešila doručovanie právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom zavedením prísnej fikcie doručenia. Obdobná fikcia doručenia sa zavádza aj v prípade fyzických osôb nepodnikateľov a to tak, že sa prenáša na občanov zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu. Ak sa fyzickej osobe nepodarí doručiť písomnosť na adrese jej trvalého pobytu, má sa za to, že písomnosť bola doručená po uplynutí troch dní od jej odoslania.
Podľa dôvodovej správy je ďalšou otázkou spôsobujúcou predlžovanie konania napríklad zneužívanie inštitútu námietky zaujatosti. Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti budú preto procesne sankcionované pokutou.
Veľmi častou príčinou prieťahov v súdnom konaní je také vedenie konania, v ktorom súd vykonáva množstvo pojednávaní, opakovane nariaďuje komplikované znalecké dokazovanie a podobne. Príčinou tohto stavu je absentujúca dôsledná úprava koncentrácie dokazovania a tvrdení strán, a práve v nadväznosti na tieto problémy nová právna úprava posilní doterajšie prvky, ktoré mali koncentrovať súdne konanie, uvádza dôvodová správa.
Zavádza sa preto predbežné prejednanie sporu, pričom súd v rámci tejto fázy určí, ktoré zo stranami tvrdených skutočností považuje za právne významné s následnou výzvou adresovanou stranám, aby jasne označili, aké dôkazy na preukázanie týchto skutočností navrhujú, s tým, že na ich ďalšie tvrdenia a navrhované dôkazy sa nebude prihliadať.
Nová úprava postupu súdu a strán vychádza z vyššej akceptácie nových komunikačných prostriedkov. Elektronická pošta, telefonická komunikácia, webová stránka a dátový súbor sú v novom predpise bežne používanými prostriedkami, ktorých používanie vedenie konania zjednoduší a zhospodárni.
Systém opravných prostriedkov je dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania. Najzásadnejšia zmena sa dotkla dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácii kasačného a revízneho systému, teda kombinácii systému dovoľujúcemu preskúmanie napadnutého rozhodnutia len po stránke právnej, nie po stránke skutkovej a systému, ktorý oprávňuje účastníkov konania požiadať o preskúmanie napadnutého rozhodnutia z hľadiska porušenia hmotnoprávnych, ale aj procesných predpisov v medziach uplatneného návrhu a dôvodov, ktoré sú v ňom tvrdené, pričom revízny systém okrem zrušenia alebo potvrdenia napádaného rozhodnutia poskytuje možnosť napadnuté rozhodnutie tiež zmeniť.
Civilný sporový poriadok (CSP) sa skladá z piatich častí. Pred samotným paragrafovým znením uvádza Civilný sporový poriadok základné princípy, na ktorých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované interpretované právne normy Civilného sporového poriadku.
Prvá časť CSP obsahuje ustanovenia o predmete zákona, o právomoci a príslušnosti súdov, o zložení súdu, vylúčení sudcov, o stranách sporu a zastúpení, o iných subjektoch, ktoré majú vplyv na priebeh konania. V tejto časti sú tiež vymedzené procesné úkony súdu, doručovanie, lehoty, ako aj ustanovenia o úkonoch strán.
Druhá časť CSP upravuje postupy v rámci konania v prvej inštancii, konkrétne postup súdu po začatí konania, predbežné prejednanie veci, dokazovanie, súdne rozhodnutia a trovy konania.
Tretia časť CSP upravuje osobitné procesné postupy, kam boli zaradené skrátené konania a skrátené rozhodnutia, a to inštitút platobného rozkazu, európskeho platobného rozkazu, rozsudku pre zmeškanie, rozsudku pre uznanie a vzdanie sa nároku. Tretia časť ďalej upravuje spory s ochranou slabšej strany (za slabšiu stranu sa tu považujú spotrebiteľ, zamestnanec a ten, kto namieta porušenie práva na nediskrimináciu) a neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu.
Štvrtá časť CSP upravuje riadne a mimoriadne opravné prostriedky, a teda odvolanie, žalobu na obnovu konania, dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora.
Piata časť CSP vymedzuje v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach účinnosť zákona, prechodné a zrušovacie ustanovenia.
Civilný sporový poriadok nadobudne účinnosť dňa 01. júla 2016 a dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno – právnych noriem, ktorý znamená, že táto nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.