Zavedenie meny euro na Slovensku prinieslo zmeny aj do Zákonníka práce, a to prostredníctvom rezortného eurozákona č. 460/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2009. Ďalšia novelizácia Zákonníka práce bola vykonaná s účinnosťou odo dňa 1. marca 2009, ktorou bol v súvislosti s hospodárskou krízou v Zákonníku práce zakotvený nový inštitút tzv. flexikonta pracovného času, ktorý budú môcť zamestnávatelia využívať do dňa 31. decembra 2012. Zmeny vyplývajúce zo spomínaných dvoch noviel Zákonníka práce Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO radi sprostredkujeme a nadviažeme tak na ostatnú novelu Zákonníka práce, ktorej sa venovalo minuloročné januárové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, táto sa svojou úpravou taktiež dotkla úpravy pracovného času.
Dňa 1. marca 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 49/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela Zákonníka práce“ alebo len „novela“). Novela bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní, v rámci ktorého bol do jej pôvodne navrhovaného znenia na základe pozmeňovacieho návrhu predloženého v NR SR, včlenený článok II, a práve prostredníctvom článku II vykonal zákon č. 49/2009 Z. z. s účinnosťou odo dňa 1. marca 2009 nepriamu novelizáciu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“).
Z ustanovenia § 142 ods. 4 ZP po novom vyplýva, že ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa (teda už nie o inú prekážku), pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60% jeho priemerného zárobku, pričom takúto dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Novela zmenila vymedzenie prekážok v práci na strane zamestnávateľa obsiahnuté v § 142 ods. 4 ZP, zo znenia ktorého vypustila slovo „inú“ a výklad tohto ustanovenia tak jednoznačne umožňuje, aby zamestnávateľ v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vymedzil akékoľvek vážne prevádzkové dôvody na strane zamestnávateľa, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu.
Ďalšia zmena v Zákonníku práce bola novelou zakotvená na prechodné obdobie, a to na obdobie odo dňa 1. marca 2009 do dňa 31. decembra 2012, pričom novela na vymedzené obdobie prostredníctvom prechodného ustanovenia § 252c včleneného do Zákonníka práce zakotvila nový inštitút flexibilného pracovného času, tzv. flexikonto, ktorým sa zavádza možnosť z vážnych prevádzkových dôvodov poskytnúť zamestnancovi voľno s náhradou mzdy, ktoré si je zamestnanec po odstránení prekážky v práci na strane zamestnávateľa povinný nadpracovať v ďalšom období. Z dôvodu, že inštitút tzv. flexikonta, o ktorom sa bližšie zmienime v ďalšom texte, je len dočasnou úpravou, zamestnávatelia ho budú môcť využívať len do konca roku 2012.
Nové prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009 sú obsiahnuté v piatich odsekoch § 252c ZP, pričom podľa prvého odseku citovaného ustanovenia Zákonníka práce platí, že ak v období odo dňa účinnosti novely, teda odo dňa 1. marca 2009 do dňa 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 ZP (ktorý upravuje pôsobenie odborových organizácií na pracovisku a s tým súvisiace povinnosti zamestnávateľa i odborového orgánu) poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3 ZP (zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ v mzdových podmienkach dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania, pričom základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu). Novela v § 252c ods. 1 ZP taktiež ustanovila, že ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa predchádzajúcej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa predchádzajúcej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov.
Ďalší, druhý odsek § 252c ZP, ustanovuje, že ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol podľa predchádzajúceho odseku, teda podľa § 252c ods. 1 ZP, nejde o prácu nadčas.
Zo znenia § 252c ods. 3 ZP vyplýva, že čas pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa § 252c ods. 1 ZP sa posudzuje ako výkon práce.
Znenia § 252c ods. 4 ZP ukladá v súvislosti s inštitútom flexikonta zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu (1) pracovného voľna poskytnutého podľa § 252c ods. 1 ZP a (2) evidenciu pracovného času, v ktorom si zamestnanec nadpracúva pracovné voľno poskytnuté podľa § 252c ods. 1 ZP tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
V záujme neskresleného zisťovania priemerného zárobku zamestnanca pre pracovnoprávne účely podľa § 134 ods. 1 ZP (na základe ktorého platí, že priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období) sa podľa novelou zakotveného § 252c ods. 5 ZP do zúčtovanej mzdy nezahŕňa mzda vyplatená zamestnancovi podľa § 252c ods. 1 ZP prvej vety, pričom do počtu odpracovaných hodín sa nezhŕňa čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa § 252c ods. 1 ZP druhej vety.
Vyššie popísané prechodné zmeny boli v Zákonníku práce zakotvené ako jedno z viacerých opatrení zameraných na zmiernenie dôsledkov hospodárskej krízy a na podporu zamestnanosti na Slovensku. O ďalších protikrízových opatreniach Vám prinášame bližšie informácie taktiež v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Zavedenie meny euro na území SR našlo odraz aj v úpravách vykonaných v Zákonníku práce, ktorý bol s účinnosťou odo dňa zavedenia eura v SR, teda s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 novelizovaný zákonom č. 460/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so zavedením meny euro v SR (ďalej v texte len „euronovela“).
Euronovela (1) zakotvila v Zákonníku práce niekoľko nových úprav, o ktorých sa zmienime v ďalšom texte, pričom (2) niektoré ustanovenia Zákonníka práce len spresnila, (3) euronovela ďalej obsahuje aj úpravy, ktorými sa sumy ustanovené v Zákonníku práce v slovenských korunách nahradili sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom (30,1260 SKK/EUR) a po zaokrúhlení v súlade s pravidlami vyplývajúcimi zo zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „generálny zákon“), ktorého podrobný výklad, a to vrátane výkladu všetkých sprievodných novelizácií, ktoré boli prostredníctvom generálneho zákona vykonané v 28 zákonoch, spolu s predpismi vydanými na vykonanie generálneho zákona a ďalšími predpismi súvisiacimi so zavedením eura v SR, sme pre Vás spracovali v poslednom mimoriadnom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO Špeciál, v ktorom sme Vám v jeho samostatnej časti XII dali do pozornosti aj tzv. rezortné eurozákony, a ďalej (4) okrem úprav, ktoré možno zaradiť do kategórie zmien zodpovedajúcich predchádzajúcemu bodu (3) euronovela pre niektoré inštitúty upravené v Zákonníku práce zakotvila osobitný spôsob zaokrúhľovania, na ktoré upriamime Vašu pozornosť v ďalšom texte.
Euronovela zakotvila zmenu v ustanovení § 120 ods. 2 ZP, a to v súvislosti so mzdou za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, pričom euronovela o toto plnenie rozšírila okruh plnení, ktoré sa nezahŕňajú do celkovej mzdy zamestnanca a z celkového počtu odpracovaných hodín okrem hodín práce nadčas je tak vylúčený aj čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Zmena vykonaná v znení druhej vety § 128 ZP súvisí s § 17 ods. 2 generálneho zákona, s článkom 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a s § 28 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých po zavedení meny euro v SR Národnej banke Slovenska zostáva kompetencia vyhlasovať referenčné výmenné kurzy k iným menám len pre tie meny, pre ktoré referenčné výmenné kurzy neurčuje ani nevyhlasuje Európska centrálna banka.
Euronovela spresnila ustanovenia § 1 ods. 4 ZP upravujúci subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 120 ods. 7 ZP, o ktorom sa zmienime aj v súvislosti s úpravami týkajúcimi sa zavedenia eura v SR, ustanovenie § 124 ods. 3 ZP upravujúce mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, v súvislosti so zrážkami zo mzdy bolo spresnené aj ustanovenie § 131 ods. 4, 6 a 7 ZP a spresnené bolo aj ustanovenie § 144 ods. 3 písm. c) ZP upravujúce posudzovanie času čerpania náhradného voľna, možnosť čerpania ktorého bola rozšírená zákonom č. 348/2007 Z. z. aj za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti.
Úpravy súvisiace so zavedením meny euro na území SR sa týkali § 96 ods. 3 a 5 ZP, ustanovenia § 120 ods. 4 a 6 ZP, v zmysle ustanovenia § 120 ods. 7 ZP sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v slovenských korunách zaokrúhľovali aritmeticky na desať halierov, pre ktoré euronovela v záujme čo najpresnejších výpočtov ustanovila v súlade s § 2 ods. 4 generálneho zákona spôsob zaokrúhľovania hodinovej sadzby minimálneho mzdového nároku v eurách na štyri desatinné miesta podľa pravidiel aritmetického zaokrúhľovania, teda v prípade, že číslica na piatom mieste za desatinnou čiarkou sa rovná alebo je vyššia ako 5, číslica na štvrtom desatinnom mieste sa zaokrúhli smerom nahor (zvýši sa o 1 číslo), v ostatných prípadoch sa nezmení. V prípade sadzieb mesačných minimálnych mzdových nárokov, ktoré sa do dňa zavedenia eura zaokrúhľovali na celých desať korún, euronovela zakotvila ich aritmetické zaokrúhľovanie na najbližších desať eurocentov, teda ak je celkový vypočítaný zvyšok sumy rovný alebo vyšší ako 5 eurocentov, zaokrúhli sa suma na celých desať eurocentov nahor, v ostatných prípadoch sa zaokrúhli na celých desať eurocentov nadol. Euronovela ďalej zavedenie eura premietla do § 123 ods. 1 ZP a upravila aj ustanovenie § 130 ods. 1 ZP, z ktorého po novom vyplýva, že vyplácaná mzda zamestnanca sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor (teda už nie na celé koruny nahor), ak priaznivejšiu úpravu v prospech zamestnanca zaokrúhľovania neustanovuje kolektívna zmluva alebo vnútorný predpis zamestnávateľa.
Znenie ustanovenia § 134 ods. 4 ZP euronovela rozšírila tak, že ho doplnila o spôsob zaokrúhlenia zisteného hodinového a mesačného priemerného zárobku, pričom po novom platí, že priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa zaokrúhľuje aritmeticky na 4 desatinné miesta, teda v prípade, že číslica na piatom mieste za desatinnou čiarkou sa rovná alebo je vyššia ako 5, číslica na štvrtom desatinnom mieste sa zaokrúhli smerom nahor (zvýši sa o 1 číslo), v ostatných prípadoch sa nezmení a priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa zaokrúhľuje v prospech dotknutých zamestnanca na najbližší eurocent nahor.
Sumy ustanovené v slovenských korunách v § 155 ods. 5 ZP, v ustanovení § 191 ods. 4 ZP a v ustanovení § 193 ods. 1 ZP sa po prepočte konverzným kurzom (30,1260 SKK/EUR) po novom ustanovujú v eurách, zaokrúhlené na dve desatinné miesta aritmeticky v súlade s ustanovením § 2 odsek 3 generálneho zákona.
Inštitútu pracovného času sa týkala aj novelizácia Zákonníka práce, vykonaná zákonom č. 200/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť odo dňa 12. júna 2008, obsah ktorého sme Vám podrobne priblížili ešte počas priebehu legislatívneho procesu v minuloročnom januárovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, pričom spomínané vydanie bulletinu Vám prezentuje všetky úpravy v znení, v akom boli aj schválené a následne publikované v Zbierke zákonov SR.
V tejto súvislosti si dovoľujeme dať Vám do pozornosti, že rozsiahlej novelizácii Zákonníka práce, ktorá bola vykonaná zákonom č. 348/2007 Z. z. s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2007, sme venovali samostatné mimoriadne vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO Špeciál.