Nový Civilný mimosporový poriadok, ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2016, po novom upravuje okrem iného aj konanie o dedičstve a jeho jednotlivé kroky a úkony subjektov v rámci neho. Vysvetlenie vybraných zmien, ktoré v tejto oblasti prináša nová právna úprava Vám prinášame v našom článku venovanom tejto tematike.
Miestna príslušnosť súdu v konaní o dedičstve je v zásade rovnaká ako doteraz, čiže v zmysle ust. § 158 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP„) na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode (1) mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, (2) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa predošlého bodu a (3) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa predošlých bodov.
Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve nebola doteraz osobitne upravená, no prax odôvodnila aj prijatie takejto výslovnej úpravy, keďže sa objavili prípady, kedy z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov, museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch, pričom dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli takisto vedené na rôznych súdoch. Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. V takom prípade teda ostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu ako osobitná výlučná príslušnosť, ktorá je určená kritériami adresy trvalého pobytu poručiteľa, majetku alebo miesta úmrtia poručiteľa, podľa pravidiel subsidiarity (§ 158).
Ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve. Cieľom tejto novej právnej úpravy je zjednodušenie a zhospodárnenie schvaľovania právnych úkonov maloletého dediča súdom, ako uvádza dôvodová správa.
Právna úprava súdneho komisariátu, teda konanie a rozhodovanie notára v konaní o dedičstve na základe poverenia súdu, pričom poverenie nie je rozhodnutím súdu, ostala zachovaná, avšak rozšírila sa. Pôsobnosť notára v konaní o dedičstve sa rozšírila na zásadne všetky procesné úkony a rozhodnutia, okrem taxatívne vymenovaných procesných úkonov podľa odseku 2, podľa písmena b) ust. § 161 CMP vo veci žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd. Ide o situáciu, kedy môže o poskytnutie právnej pomoci požiadať výlučne súd.
Súd rozhoduje vo veciach dedičstva uznesením. Uznesením rozhoduje tiež notár. V uznesení vydanom notárom sa okrem všeobecných náležitostí uvedie označenie súdu, ktorý notára poveril, a označenie notára, ktorý uznesenie vydal. Uznesenie podpíše notár, ktorý ho vydal, a označí ho odtlačkom úradnej pečiatky notára.
Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, je účastníkom štát. Štát je účastníkom v rozsahu, v akom sa rozhoduje, že majetok, ktorý sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť, má pripadnúť štátu. Ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb. Manžel poručiteľa je účastníkom v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Správca dedičstva je účastníkom, ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva. Notár je účastníkom v časti týkajúcej sa jeho odmeny a hotových výdavkov.
Osobitne je ustanovené účastníctvo veriteľa poručiteľa taxatívnym výpočtom. Veriteľ poručiteľa je účastníkom (1) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa, (2) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (3) po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku.
Dedičské konanie začína na návrh, alebo aj bez návrhu, v tomto smere sa právne úprava nezmenila. Takisto ostal nezmenený inštitút predbežného vyšetrenia ako úkonov súdu za účelom zistenia dedičov, poručiteľovho majetku, a podobne. Taktiež súd bezodkladne vykoná vyšetrenie v evidencii, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený.
Po novom, súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem. V konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.
Nóvum je tiež skutočnosť, že po právoplatnom skončení konania sa založí originál závetu, ak závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na okresnom súde. Závet teda ostáva u notára až do právoplatného skončenia konania. Postup súdu spočívajúci v neodkladných úkonoch, zabezpečení dedičstva, vykonaní súpis majetku na mieste samom, a iné, ostávajú nezmenené.
Podľa ust. § 187 ods. 1 CMP súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Podľa odseku 2 uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy.
Známym pobytom podľa odseku 2 sa rozumie pobyt v čase vydania uznesenia podľa predmetného odseku 1. Ako uvádza dôvodová správa, prax súdov pri doručovaní uznesenia o zastavení konania pre nemajetnosť doteraz nebola jednotná. Kým niektoré súdy doručovali uznesenie všetkým „potenciálnym“ dedičom (v prípade, že poručiteľ nezanechal majetok, účastníci neboli poučovaní o dedičskom práve, keďže neexistoval jeden z predpokladov dedenia – zanechaný majetok poručiteľa), iné ho doručovali len usporiadateľovi pohrebu a ďalšie ho len založili v spise. Nová úprava by mala odstrániť aj tento problém, navyše navrhované znenie, s úmyslom zbytočne nepredlžovať konanie, a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, počíta s prípadmi, kedy nebudú známe adresy pobytov všetkých dedičov.
Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť. Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.
Predmetná nová právna úprava reaguje na aplikačné problémy a ako alternatívne kritérium k pojmu majetok nepatrnej hodnoty zavádza kritérium majetku, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.
Ustanovením § 189 sa novokoncipuje tzv. upovedomenie o dedičskom práve, ktoré podľa dôvodovej správy zvyšuje ochrannú funkciu dediča povinnosťou doručiť upovedomenie do vlastných rúk alebo ústne do zápisnice. Na účinnosť doručenia do vlastných rúk je potrebné osobitné plnomocenstvo, nestačí napríklad splnomocnenie na preberanie poštových zásielok.
Podľa odseku 1 predmetného ustanovenia ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
Vylučuje sa fikcia doručenia podľa všeobecného CSP. Upovedomenie vrátane poučenia podľa predmetného odseku 1 vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon, uvádza odsek 2 predmetného ustanovenia.
Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť podľa odseku 2, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť podľa odseku 2 napriek potrebným šetreniam sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy.
Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie, stanovuje § 191 CMP. Pojednávanie je neverejné. Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. Z uvedeného je zrejmé, že napriek mimosporovému charakteru konania o dedičstve sa môžu v jeho priebehu vyskytnúť sporné otázky incidenčného charakteru, čo CMP rieši takisto.
Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Zaviedol sa teda pojem ukončenie účastníctva o dedičstve, ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti dedičského práva potenciálnych dedičov, znamená to, že účasť na konaní sa danej osobe končí, teda sa na ňu nebude prihliadať.
Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Petit takej žaloby znie na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením, a to ust. § 194 CMP. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis. Ustanovením § 197 sa zaviedol legálny pojem majetok na pokrytie všetkých aktív poručiteľa a legálny pojem dlhy na pokrytie všetkých pasív poručiteľa. Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Doterajší inštitút osvedčenia o dedičstve sa ruší a nahrádza sa uznesením o dedičstve. Súd v uznesení o dedičstve (1) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, (2) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (3) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka, (4) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (5) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, (6) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
Pod pojmom súd sa tu rozumie notár poverený funkciou súdneho komisára, ktorému je zverené vydávanie uznesenia o dedičstve.
Namiesto fázy prejednania dedičstva možno fakultatívne uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva s obligatórnou konvokáciou veriteľov s procesnými následkami ustanovenými pre prípad neprihlásenia pohľadávok veriteľov do likvidácie. Publicita uznesenia o nariadení likvidácie je zabezpečená predovšetkým elektronickými prostriedkami.
Likvidáciu dedičstva možno nariadiť ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie.
Podľa ust. § 206 CMP sa právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu konajúcemu o dedičstve.
Podľa dôvodovej správy, z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva. Z dôvodu odstránenia doterajších aplikačných nejasností sa explicitne ustanovilo, že nariadením likvidácie sa exekučné konanie zastavuje a majetok poručiteľa sa bude ďalej speňažovať likvidáciou.
Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Notár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva. Majetok možno speňažiť priamym predajom, dražbou prostredníctvom dražobníka, ponukovým konaním alebo iným vhodným spôsobom. Výťažok speňaženia sa ukladá na osobitný bankový účet zriadený na tento účel notárom. Pri speňažovaní majetku koná notár vo vlastnom mene, ide totiž o úkon, ktorý celkom výnimočne nemôže vykonať súd. O každom speňažovaní majetku notár informuje účastníkov a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.
Rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov vykoná súd. Na rozvrh výťažku sa primerane použijú ustanovenia Exekučného poriadku o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti. V Exekučnom poriadku ako generálnej norme je pomerne podrobne upravený postup pri speňažovaní majetku.
Právnou úpravou Európskeho osvedčenia o dedičstve sa transponovalo do slovenského právneho poriadku Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve do slovenského právneho poriadku.
Orgánom štátu pôvodu s právomocou vydať európske osvedčenie o dedičstve je notár poverený súdom na konanie o dedičstve. Po skončení konania o dedičstve je ním notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve. Ak notár na základe žiadosti vydá európske osvedčenie o dedičstve, zaregistruje ho v Notárskom centrálnom registri listín.