1. ABSTRAKT
Jedným z najvýznamnejších bodov nového Stavebného zákona je zlúčenie územného konania so stavebným konaním. Nový Stavebný zákon upustil od posudzovania stavieb v samostatnom územnom a následnom stavebnom konaní a stavebný zámer bude posudzovaný v jednom konaní pozostávajúcom z prerokovania stavebného zámeru a konania o stavebnom zámere. Zavádza sa teda len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou.
2. STAVEBNÝ ZÁMER
Podkladom pre konanie o stavebnom zámere je stavebný zámer ako súčasť projektovej dokumentácie.
Ako sme uviedli v predošlom článku, stavebný zámer je podľa ust. § 9 ods. 2 nového Stavebného zákona textové a grafické vyjadrenie urbanistického, architektonického a základného stavebného riešenia navrhovanej stavby vrátane zabezpečenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby a jej prevádzky, jej umiestnenia do územia, napojenia na dopravnú infraštruktúru a na siete technického vybavenia územia, zmeny existujúcej stavby alebo odstránenia stavby.
Ak nový Stavebný zákon neustanovuje inak, pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie o stavebnom zámere je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania. Ide o všeobecnú zásadu výstavby stanovenú § 18 nového Stavebného zákona.
V prípade, ak ide o drobnú stavbu, ktorú sme vysvetlili v našom prvom článku, vyžaduje sa namiesto stavebného zámeru, ohlásenie, s výnimkami, ktoré uvádzame v samostatnom článku.
Odsek 5 ust. § 18 obsahuje demonštratívny výpočet bežných udržiavacích prác, stavieb a konštrukcií, ktoré nevyžadujú rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie stavebnému úradu.
Ustanovením § 20 nového zákona sa upravuje povinnosť stavebníka alebo ním povereného projektanta pred podaním žiadosti o rozhodnutie o stavebnom zámere prerokovať ho s dotknutými orgánmi a zabezpečiť ich záväzné stanoviská.
Podľa § 20 ods. 1 nového zákona: „Stavebník, alebo ním poverený projektant v informačnom systéme sprístupní projektovú dokumentáciu a požiada (a) príslušný orgán územného plánovania o vydanie záväzného stanoviska k stavebnému zámeru, (b) dotknutý orgán podľa druhu navrhovaných stavebných prác a pôsobnosti dotknutých orgánov o vydanie záväzného stanoviska k stavebnému zámeru a (c) dotknuté právnické osoby, ktorých sa navrhované stavebné práce týkajú, o vydanie záväzného vyjadrenia k stavebnému zámeru.“
„Na účel podľa odseku 1 môže stavebník alebo ním poverený projektant sprístupniť projektovú dokumentáciu v stupni (a) stavebný zámer alebo (b) stavebný zámer a projekt stavby.“
V prípade predloženia stavebného zámeru spolu s projektom stavby je zjednodušenie v tom, že stavebný zámer sa prerokuje spolu s projektom stavby, takže nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere a vydaní overovacej doložky k projektu stavby nie je potrebné ďalšie dopracovanie a stavebník môže začať so stavebnými prácami.
3. DOTKNUTÉ ORGÁNY A DOTKNUTÉ PRÁVNICKÉ OSOBY
Podľa § 21 ods. 1 nového Stavebného zákona: „Výstavbu možno uskutočniť len v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a záujmami chránenými osobitnými predpismi, ktoré vyjadrujú záväznými stanoviskami dotknuté orgány.“
Dotknutým orgánom je orgán verejnej správy, ktorý je správny orgán, alebo ústredný orgán štátnej správy chrániaci záujem podľa osobitného predpisu ako dotknutý orgán, ak tento záujem môže byť navrhovanou stavbou, zmenou dokončenej stavby alebo odstránením stavby dotknutý.
Dotknutý orgán je povinný podľa nového Stavebného zákona v rozsahu svojej pôsobnosti vydať (i) záväzné stanovisko k stavebnému zámeru, (ii) doložku súladu k projektu stavby (ďalej len „doložka súladu“), (iii) záväzné stanovisko ku kolaudácii stavby, a (iv) záväzné stanovisko k ohláseniu stavby a stavebných úprav.
Vymedzenie dotknutého orgánu a stanoviska dotknutého orgánu v princípoch vychádza z doteraz platnej úpravy.
Okruh dotknutých orgánov je vždy určený individuálne, podľa predmetu prerokovania a podľa toho akých verejných záujmov upravených zákonom sa bude týkať, ku ktorému bude vydané stanovisko podľa osobitného predpisu.
Dotknutou právnickou osobou je (i) právnická osoba, ktorá sa vyjadruje ako vlastník, správca alebo prevádzkovateľ stavby dopravnej infraštruktúry, stavby siete technického vybavenia na vymedzenom území, a ako správca bodov geodetických základov; zoznam dotknutých právnických osôb vedie v informačnom systéme úrad, (ii) oprávnená právnická osoba, ktorá sa vyjadruje v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o stavbu, pri ktorej sa posúdenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyžaduje.
Odsekom 9 sa v ust. § 21 zavádza dôležitá zmena, a to fikcia súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nevydá v stanovenej lehote záväzné stanovisko. Rieši sa tým odstránenie prípadnej nečinnosti dotknutého orgánu. Rovnako sa zachováva právo dotknutého orgánu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.
Ak osobitný predpis nestanovuje inak lehota na vydanie záväzného stanoviska orgánu územného plánovania a záväzného stanoviska dotknutého orgánu je 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, alebo pri zložitých stavbách 60 dní; o čom je dotknutý orgán povinný žiadateľa upovedomiť. Ak dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko podľa prvej vety, predpokladá sa, že nemá pripomienky ani požiadavky na obsah stavebného zámeru, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Projektant tieto skutočnosti uvedie v správe o prerokovaní stavebného zámeru.
4. SPRÁVA O PREROKOVANÍ STAVEBNÉHO ZÁMERU
Ustanovením § 23 nového zákona sa zavádza nový dokument, a to správa o prerokovaní stavebného zámeru.
Stavebník alebo ním poverený projektant vypracuje správu o prerokovaní stavebného zámeru, v ktorej vyhodnotí všetky uplatnené stanoviská a vyjadrenia, uvedie údaj o subjekte, ktorý pripomienku uplatnil, a spôsob vyhodnotenia uplatnenej pripomienky. K správe o prerokovaní stavebného zámeru stavebník alebo ním poverený projektant priloží všetky zabezpečené podklady.
Správa o prerokovaní stavebného zámeru je spolu so stavebným zámerom podkladom na konanie o stavebnom zámere na stavebnom úrade.
Ako uvádza zákonodarca, správa o prerokovaní stavebného zámeru má podať stavebnému úradu obraz o tom, ktoré dotknuté orgány vydali záväzné stanovisko, aké požiadavky a námietky vzniesli a stanovisko stavebníka a projektanta k nim. Z praxe vyplýva, že časť uplatnených pripomienok a požiadaviek je akceptovateľná, ale časť nie. To by malo byť v správe o prerokovaní stavebného zámeru podrobne uvedené, aby sa nemuselo konať o akceptovaných požiadavkách a zostal čas a kapacita stavebného úradu na odstraňovanie rozporov, ktoré sa nepodarilo stavebníkovi a projektantovi vyriešiť. Náležitosti správy o prerokovaní stavebného zámeru upraví vykonávacia vyhláška.
5. SPRÁVNY ORGÁN
Ustanovením § 48 sa v novom Stavebnom zákone začína procesná časť týkajúca sa činnosti stavebného úradu.
Správny orgán príslušný na konanie o stavebnom zámere je príslušný aj na súvisiace rozhodovanie v priebehu uskutočňovania stavebných prác a na vydanie kolaudačného osvedčenia.
Ak stavebný zámer obsahuje súbor stavieb, pre ktoré je príslušných viac stavebných úradov, správnym orgánom príslušným na konanie o stavebnom zámere je ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnutie o stavebnom zámere hlavnej stavby. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu.
Súčasťou rozhodovania v jednom konaní sú aj vyvolané úpravy, najmä preložky stavieb dopravnej infraštruktúry a sietí technického vybavenia územia, ochranné stavby, stavby na ochranu biotopov a umožnenia prirodzenej migrácie voľne žijúcich zvierat, ako aj vonkajšie úpravy.
Orgány verejnej správy, ktoré konajú vo veciach výstavby, vydávajú rozhodnutia alebo stanoviská podľa osobitných predpisov, sú povinné spolupracovať, najmä sú povinné dbať na to, aby vecne súvisiace správne konania na seba ak možno nadväzovali, všestranne využívať výsledky týchto konaní a odovzdávať včas a úplné stanoviská
6. ÚČASTNÍK KONANIA
Účastníkom konania v konaní o stavebnom zámere je podľa § 49 ods. 1 (i) stavebník, (ii) vlastník stavby, vlastník pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba a ten, kto má k tejto stavbe alebo k tomuto pozemku iné práva, ak nie je stavebníkom, (iii) vlastník susednej stavby a vlastník susedného pozemku, ak ich vlastnícke právo alebo iné práva k týmto stavbám a pozemkom môžu byť rozhodnutím o stavebnom zámere priamo dotknuté, (iv) ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
Účastníkom konania o stavebnom zámere nie je nájomca.
Vymedzený okruh účastníkov zahŕňa všetky osoby, ktoré objektívne môžu byť zamýšľanými stavebnými prácami dotknuté na svojich užívacích právach alebo oprávnených záujmoch. Užívatelia bytov a nebytových priestorov nie sú účastníkmi konania, pretože ich vzťah k vlastníkovi stavby je upravený zmluvou a stavebný zákon tento zmluvný vzťah nemôže zmeniť ani zrušiť. Ich práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť preto stavebným povolením dotknuté.
Z ust. § 49 ods. 1 vyplýva, že do konaní o stavebnom zámere budú vstupovať iba osoby, ktoré objektívne môžu byť výsledným rozhodnutím priamo dotknuté na svojich právach.
Správny orgán tak po novom nebude musieť konať o každom, kto bude tvrdiť, že môže byť dotknutý na svojich právach.
7. STRUČNE O ZMENÁCH V KONANÍ O STAVEBNOM ZÁMERE
Konanie o stavebnom zámere začína na podklade žiadosti.
Žiadosť na začatie konania (ďalej len „žiadosť“) podáva stavebník stavebnému úradu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára.
Ako uvádza dôvodová správa, do času spustenia úplnej elektronizácie sa budú ešte dočasne používať papierové tlačivá žiadosti. Postupným spustením elektronického podávania žiadostí sa dosiahne, že žiadosť s prílohami bude možné podať z ktoréhokoľvek miesta internetového pripojenia a vylúči sa osobná návšteva podateľne stavebného úradu.
K žiadosti sa priloží projektová dokumentácia vypracovaná oprávnenou osobou a správa o prerokovaní stavebného zámeru. Ak sú prílohy k žiadosti uložené v informačnom systéme, v žiadosti sa uvedie priamy odkaz na miesto, kde sú prostredníctvom informačného systému dostupné.
Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, stavebný úrad vyzve do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti stavebníka, aby žiadosť v určenej lehote doplnil a upozorní ho, že inak konanie zastaví.
Správny orgán oznámi začatie konania účastníkom konania, dotknutým orgánom a dotknutým právnickým osobám do siedmich dní odo dňa, keď je žiadosť úplná.
Ustanovenia nového Stavebného zákona týkajúce sa dokazovania nadväzujú a dopĺňajú všeobecnú úpravu dokazovania v správnom poriadku s cieľom prispôsobenia charakteru rozhodovania o stavebných zámeroch.
Podľa nového Stavebného zákona síce platí, že správny orgán je povinný zaoberať sa všetkými návrhmi, pripomienkami a námietkami uplatnenými účastníkmi konania, avšak správny orgán neprihliadne na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sledujú iný cieľ ako ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä poškodiť iného, získať neoprávnený prospech, dosiahnuť prieťahy v konaní a obštrukcie alebo ktorých vyhovením by došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, k rozporu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie.
Skrátka, správny orgán sa v konaní o stavebnom zámere bude zaoberať len podaniami účastníkov. Na podania hocikoho iného (ani na anonymné podania) neprihliadne.
Napokon správny orgán v konaní neprihliadne ani na opakované podania, o ktorých už bolo rozhodnuté.
Správny orgán nebude akceptovať ani pripomienky účastníkov (susedov) k stavebnému zámeru, ktoré objektívne nemajú priamy vplyv na ich práva a právom chránené záujmy, ale sú motivované len ich osobnou predstavou alebo negatívnym vzťahom k stavebníkovi, ani tie ktoré sa priamo netýkajú prebiehajúceho konania, napríklad na poukazovanie na osobu stavebníka a jeho rodiny alebo na prípady z minulosti a podobne.
Na rozdiel od zatiaľ do 1. apríla platného stavu (§ 61 ods. 1 starého stavebného zákona) sa neukladá povinné ústne pojednávanie. Pri ohlasovaných stavebných prácach to neprichádza z povahy veci do úvahy.
Podľa § 53 ods. 1 nového Stavebného zákona správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak zo správy o prerokovaní stavebného zámeru vyplýva, že v rámci vyhodnocovania podmienok a požiadaviek zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a záväzných vyjadrení dotknutých právnických osôb, stavebník a projektant neakceptoval predložené podmienky a požiadavky z dôvodu, že boli nesúladné.
V zásade teda platí postup, že sa ústne pojednávanie nenariaďuje.
Dôvodom je skutočnosť, že so žiadosťou podáva stavebník aj správu o prerokovaní stavebného zámeru, v ktorej je už uvedené, od ktorých subjektov si vyžiadal stanovisko a vyjadrenie a ktoré uplatnené požiadavky a pripomienky akceptuje a zapracuje do projektu stavby.
Rozpory medzi záväznými stanoviskami dotknutých orgánov k stavebnému zámeru a inými uplatnenými stanoviskami, ktoré sa nepodarilo odstrániť stavebníkovi a projektantovi pred podaním návrhu na začatie konania, odstraňuje správny orgán v konaní.
Ak sú záväzné stanoviská vzájomne rozporné, správny orgán vedie dotknuté orgány k odstráneniu rozporu dohodou. Ak sa nepodarí odstrániť rozpor medzi záväznými stanoviskami dohodou na ústnom pojednávaní, správny orgán preruší konanie a vyžiada si stanoviská od ich príslušných najbližšie nadriadených orgánov, ktoré sú ich povinné vydať do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak sa ani tak nedosiahne odstránenie rozporu alebo ak dotknutý orgán nemá nadriadený orgán, správny orgán požiada o odstránenie rozporu úrad. Úrad rozhodne o rozporoch po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy do 30 dní odo dňa doručenia ich stanovísk.
Ustanovením § 57 nového zákona sa sleduje zabezpečiť jednotnosť konania s vylúčením dokazovania námietok a zisťovania okolností, ktoré priamo nesúvisia s predmetom konania.
Predmet konania vyplýva zo žiadosti a zo správy o prerokovaní stavebného zámeru. Správny orgán je viazaný týmto predmetom konania a musí viesť konanie k rozhodnutiu o ňom.
Správny orgán pri posudzovaní žiadosti a rozhodovaní o stavebnom zámere zisťuje, či (i) žiadateľ má právo k pozemku alebo k stavbe umožňujúce uskutočniť stavebné práce, (ii) stavebné práce sú v súlade s rozhodnutím orgánu posudzovania vplyvov, (iii) z predložených podkladov vyplýva súlad so záujmom chráneným osobitným predpisom a so záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania, (iv) stavba podľa stavebného zámeru spĺňa požiadavky na bezbariérové užívanie, ak je určená na všeobecné užívanie alebo ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť, (v) sú podľa správy o prerokovaní stavebného zámeru uplatnené záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb, (vi) pripomienky a návrhy účastníkov konania sú uplatnené a (vii) stavebný zámer vypracoval projektant a správu o prerokovaní stavebného zámeru vypracoval stavebník alebo ním poverený projektant.
Rozdiel v porovnaní s terajším povoľovaním stavieb je v tom, že stavebný úrad rozhodne na základe stavebného zámeru, správy o prerokovaní stavebného zámeru a záverov prípadného ústneho pojednávania a miestnej obhliadky. Nebude sa však zaoberať projektom stavby, ktorý nevyhnutne obsahuje aj podrobnosti, ktoré nemajú vplyv na okolie a sú dôležité len pre proces výstavby, najmä vnútorné konštrukcie a zariadenie stavieb. Tým sa skráti konanie na stavebnom úrade, pretože stavebný úrad sa nemusí zaoberať stavebnými detailmi ani pripomienkami a návrhmi, ktoré boli súhlasne vybavené v prerokovaní stavebného zámeru a sú deklarované v správe o prerokovaní stavebného zámeru.
Ak nový Stavebný zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vo veciach, ktoré môže správny orgán rozhodnúť na podklade žiadosti bez potreby ústneho pojednávania alebo miestnej obhliadky, je povinný rozhodnúť do 30 dní odo dňa, keď je žiadosť úplná; v ostatných prípadoch rozhodne do 60 dní odo dňa keď je žiadosť úplná.
Ak ide o vyhradenú stavbu, o líniovú stavbu alebo o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, alebo ak je nevyhnutné obstarať znalecký posudok, správny orgán rozhodne do 90 dní. Lehota na rozhodnutie neplynie počas dní, kedy správny orgán nemal k dispozícii znalecký posudok alebo výsledok štátnej expertízy.
Do lehoty sa nezapočítava doba doručovania oznámenia o začatí konania a v prípade ústneho pojednávania sa nezapočítava doba do dňa ústneho pojednávania.
Ustanovením § 59 sa sleduje jednoznačne ustanoviť povinnosť správneho orgánu zamietnuť žiadosť stavebníka. Takéto jednoznačné ustanovenie s taxatívne určenými dôvodmi a sústredené do jedného paragrafu terajšia úprava nemá. Má len ustanovenie o zastavení konania v štádiu podania žiadosti (§ 60 ods. 2 stavebného zákona) a ustanovenie o zamietnutí žiadosti s veľmi nejasnými dôvodmi (§ 62 ods. 4 stavebného zákona).
Po novom existujú taxatívne dôvody zamietnutia žiadosti stavebníka.
Správny orgán zamietne žiadosť, ak zo žiadosti a z podkladov vyplýva, že (a) umiestnenie stavby nie je v súlade so záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania alebo s rozhodnutím orgánu posudzovania vplyvov, (b) stavebný zámer nevypracoval projektant, (c) navrhovaná stavba je v rozpore so záujmami chránenými osobitným predpisom, (d) stavba podľa stavebného zámeru nespĺňa požiadavky na bezbariérové užívanie, ak je určená na všeobecné užívanie alebo ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť, (e) k stavbe nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie v kapacite dostatočnej pre prevádzkovateľa stavby alebo pre jej užívateľov a návštevníkov, alebo (f) bolo predložené vyjadrenie dotknutej právnickej osoby, z ktorého vyplýva, že stavbu nemožno pripojiť na siete technického vybavenia územia v mieste stavby, najmä na verejný vodovod, na verejnú kanalizáciu a na distribučnú sieť elektrickej energie; to neplatí, ak ide o stavbu, ktorá na svoju prevádzku nevyžaduje pripojenie na siete technického vybavenia územia alebo siete technického vybavenia územia nie sú v dosahu.
Správny orgán zamietne žiadosť, ak sa v konaní nepodarilo odstrániť rozpor medzi záväznými stanoviskami.
Podľa nového Stavebného zákona základným rozhodnutím stavebného úradu je rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie vo veci by malo byť stručné, výstižné a presné.
Rozhodnutie o stavebnom zámere platí dva roky, pri líniových stavbách a pri vyhradených stavbách tri roky a pri informačnej konštrukcii a pri zmontovanom výrobku jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak správny orgán neurčil dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o overenie projektu. Rozhodnutie o stavebnom zámere stráca platnosť dňom straty platnosti overovacej doložky.
V zásade ide o prebratie terajšieho stavu pokiaľ ide o platnosť rozhodnutia.
8. KONANIE O ZMENE ALEBO ZRUŠENÍ ROZHODNUTIA O STAVEBNOM ZÁMERE
Ustanovením § 62 sa novým Stavebným zákonom stanovujú podmienky pre zmenu rozhodnutia o stavebnom zámere, ktorou je zmena stavebníka, predĺženie platnosti rozhodnutia, zmena lehoty výstavby alebo zmena doby trvania dočasnej stavby a doplnenie líniovej stavby o elektronickú komunikačnú sieť.
Rozhodovať o zmene rozhodnutia bude stavebný úrad na žiadosť stavebníka. Ustanovujú sa preto procesné podmienky pre vydanie rozhodnutia o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere vrátane lehoty, do ktorej musí stavebný úrad rozhodnúť.
Správny orgán môže rozhodnúť o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere, ak ide o (i) zmenu stavebníka, (ii) predĺženie platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, (iii) zmenu lehoty výstavby alebo zmenu času trvania dočasnej stavby, (iv) doplnenie stavebného zámeru líniovej stavby o podzemné vedenie verejnej elektronickej komunikačnej siete.
Žiadosť o zmenu stavebníka môže podať právny nástupca stavebníka. K žiadosti podľa prvej vety žiadateľ priloží kópiu dokladu preukazujúceho prevod alebo prechod práv a povinností s preukázaním splnenia požiadaviek právneho vzťahu k pozemku alebo k stavbe.
Lehotu platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere správny orgán predĺži na žiadosť stavebníka podanú pred jej uplynutím najviac o dva roky. Odo dňa podania žiadosti o predĺženie platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere do dňa právoplatnosti rozhodnutia o nej lehota platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere neplynie. Ak je to potrebné, správny orgán môže na žiadosť stavebníka platnosť rozhodnutia o stavebnom zámere primerane predĺžiť, a to aj opakovane; celkovo však lehota platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere s predĺženiami nesmie trvať viac ako sedem rokov. Obmedzenie lehoty platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere sa nevzťahuje na líniové stavby a stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením.
V rozhodovaní o predĺžení platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere je potrebné nové záväzné stanovisko orgánu územného plánovania, v ktorého územnom obvode sa majú uskutočniť stavebné práce a nové záväzné vyjadrenie dotknutej právnickej osoby; to neplatí, ak došlo k aktualizácii údajov v dotknutom území v informačnom systéme.
Správny orgán môže zrušiť rozhodnutie o stavebnom zámere z dôvodu, že počas zhotovovania stavby (a) bola zistená vážna neodstrániteľná konštrukčná chyba, pre ktorú nemožno stavbu dokončiť, (b) bol na pozemku odkrytý nález, pre ktorý nemožno stavbu dokončiť.
Publikované dňa 21.03.2025
