Jedným z konaní, ktoré taxatívne vymenováva nový Civilný mimosporový poriadok, je konanie v niektorých rodinných veciach. Uvedená právna úprava všeobecne vychádza zo súčasnej právnej úpravy s určitými špecifikami konkrétnych mimosporových konaní, o ktorých Vás v našom článku oboznámime.
Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok nadobudne účinnosť dňom 1. júla 2016. Konanie v niektorých rodinných veciach je upravené ustanovením § 87 až 157. Subsidiárne sa na uvedené konanie vzťahuje Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok rozdeľuje konanie v niektorých rodinných veciach na nasledovné konania, a to (1) konanie o povolenie uzavrieť manželstvo (§ 87 až 91), (2) konanie o rozvod manželstva (§ 92 až 100), (3) konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva (§ 101 až 103), (4) konania vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110), (5) konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 až 122), (6) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 123 až 134), (7) konania vo veciach osvojenia (§ 135 až 153) a (8) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 až 157). Otázka miestnej príslušnosti súdu na konanie v uvedených veciach je v niektorých veciach explicitne uvedená, v niektorých sa postupuje podľa všeobecnej časti Civilného mimosporového poriadku.
Úprava konania o povolenie uzavrieť manželstvo vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy však budú po novom osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, podávať návrh spoločne, ak každá z nich môže manželstvo uzavrieť iba s povolením súdu. Po novom už nie upravená povinnosť súdu vyslúchnuť pred rozhodnutím toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva a vyslúchnuť i toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť. Súd však bude po novom povinný vyslúchnuť navrhovateľa bez prítomnosti ďalších osôb vždy, ak o to navrhovateľ požiada.
Medzi nesporové konania je zaradené aj konanie o rozvod manželstva. Dôvodom pre jeho zaradenie do mimosporového konania je koncepcia mimosporového konania ako konania, v ktorom sa rozhoduje o osobitných vzťahoch, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Právna úprava rozvodu manželstva je v súčasnosti upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Občiansky súdny poriadok upravuje konanie o rozvod manželstva len všeobecne. Po novom bude uvedené konanie explicitne upravené v Civilnom mimosporovom poriadku.
Na konanie o rozvode manželstva bude vecne príslušný okresný súd, miestne príslušný zostáva tak ako v súčasnosti súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich, inak bude miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nebude možné určiť, bude príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Ak to bude účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, súd bude môcť účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, čo umožňuje už aj súčasná právna úprava.
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, ak po novom navrhovateľ vezme návrh na rozvod späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Súhlas druhého manžela sa nebude vyžadovať, ak mu návrh na rozvod manželstva nebol doručený. Súčasná právna úprava podmienku súhlasu druhého manžela na zastavenie konania neupravuje. Novým dôvodom na zastavenie konania bude skutočnosť, že navrhovateľ sa nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Ak však druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá, súd konanie nezastaví. Ďalším novým dôvodom na zastavenie konania bude skutočnosť, že jeden z manželov stratil procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Ak už bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší a konanie zastaví. Tak ako v súčasnosti bude s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Civilný mimosporový poriadok upravuje tiež miestnu príslušnosť súdu na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva. Na uvedené konania bude miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak bude miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nebude možné určiť, bude príslušný všeobecný súd jedného z manželov.
Konanie vo veciach určenia rodičovstva je prebratím súčasnej právnej úpravy s doplnením právnej úpravy hmotného práva, teda zákona o rodine. Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, po novom vyslúchne súd nielen toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom, ale vyslúchne aj matku.
Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva, napríklad z dôvodu upraveného v ustanovení § 91 ods. 4 zákona o rodine.
Nová právna úprava explicitne vymenúva konania vo veciach určenia rodičovstva, a to konanie o (1) určenie materstva, (2) určenie otcovstva, (3) zapretie otcovstva a (4) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom. Ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. Miestne príslušným na konania vo veciach určenia rodičovstva bude miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, bude príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Nová právna úprava vymedzuje predmet rozhodovania v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V predmetnom konaní sa bude rozhodovať o (1) mene a priezvisku maloletého, (2) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, (3) výžive maloletého, (4) styku s maloletým, (5) poručníctve, (6) opatrovníctve maloletého, (7) odovzdaní maloletého, (8) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, (9) schválení právneho úkonu maloletého, (10) zastupovaní maloletého, (11) správe majetku maloletého, (12) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach, (13) ochranných opatreniach, (14) pestúnskej starostlivosti, (15) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a (16) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých bude miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, bude môcť súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Ak bude príslušný súd známy, alebo ak nebude môcť včas vykonať procesné úkony, bude konať súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo to bude možné, bude povinný postúpiť vec príslušnému súdu.
Nová právna úprava konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní vychádza zo súčasnej úpravy ustanovení § 178a až 179a Občianskeho súdneho poriadku. Oproti súčasnej právnej úprave sú upravené dôvody, kedy bude môcť súd konanie prerušiť. Bude to možné iba z dôvodu, že súd (1) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci alebo jeho jednotlivé ustanovenia, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, alebo (2) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Súčasné konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojení upravené ustanovením § 180a až 185 Občianskeho súdneho poriadku bude po novom zjednotené pod ustanovenia § 135 až 153 Civilného mimosporového poriadku. Nová úprava rozšíri účastníctvo vo veciach osvojenia tým, že explicitne umožní podať návrh na začatie konania o osvojiteľnosti aj zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené. Ďalšie nóvum je povinnosť súdu zastaviť konanie, ak nebudú splnené podmienky osvojiteľnosti. Po novom sa skráti lehota na rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa z jedného roka na šesť mesiacov. Súd bude po novom povinný skúmať zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa nielen na základe lekárskeho vyšetrenia, ako je to upravené v súčasnosti, ale komplexne, napríklad na základe psychologického posúdenia. Po novom bude súd povinný zasielať právoplatný rozsudok o osvojení orgánu, ktorý vedie matriku.
Ustanoveniami § 151 až 153 bude upravený inštitút konania o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Pôjde o obligatórny inštitút predchádzajúci rozhodnutiu súdu o osvojení. Konanie sa bude začínať len na návrh budúceho osvojiteľa. Účastníkmi konania o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti budú tí, ktorí by nimi boli v konaní o osvojenie. O zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti súd rozhodne uznesením, pričom vo výroku uznesenia súd vymedzí rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa k maloletému.
Novoupraveným konaním bude konanie vo veciach výživného plnoletých osôb. Ide o konanie v súčasnosti upravené zákonom o rodine. Podľa novej právnej úpravy sa konanie bude začínať na návrh a miestne príslušný bude všeobecný súd navrhovateľa. Účastníkmi konania budú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Rozsudok vo veciach výživného bude možné na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Bude zavedený osobitný procesný režim neodkladných opatrení. Predmetný režim bude prispôsobený charakteru mimosporového konania. Režim bude upravený ustanoveniami § 360 až 369. Oproti súčasnej právnej úprave bude po novom upravených niekoľko zmien. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa po novom bude doručovať účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
Zaviedol sa nový druh neodkladného opatrenia, a to vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uvedený vstup bude môcť v odôvodnených prípadoch povoliť súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účastníkom konania o nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bude orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd bude povinný vydať rozhodnutie a doručiť ho do 24 hodín od doručenia návrhu.