Konkurzná podstata je jedným zo základných inštitútov konkurzného práva. Preto Vám v tomto čísle ULC Čarnogurský Pro Bono stručne predstavíme obsah inštitútu konkurzná podstata, aktívnu a pasívnu, ako i všeobecnú a oddelené konkurzné podstaty. Oboznámime Vás tiež s procesom zistenia a spísania majetku. Dozviete sa o povinnostiach úpadcu a tretích osôb pri zisťovaní a spisovaní majetku.Konkurzná podstata je jedným zo základných inštitútov konkurzného práva. Teória ju zvykne deliť na aktívnu a pasívnu. Pod pojmom aktívna konkurzná podstata sa zvykne rozumieť súhrn majetku, ktorý podlieha konkurzu. Pod pasívnou konkurznou podstatou potom rozumieme pohľadávky veriteľov uplatnené v konkurznom konaní a práva na vylúčenie majetku z aktívnej konkurznej podstaty.
AKTÍVNA KONKURZNÁ PODSTATA
Aktívna konkurzná podstata je v zákone vymedzená pozitívne a negatívne. Pozitívne k aktívnej konkurznej podstate zo zákona patrí majetok, (1) ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, (2) ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, (3) ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky a (4) iný majetok, ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii (napríklad majetok, ktorý sa nachádza na území iného štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú). Konkurzu naopak nepodlieha (1) majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, (2) colná zábezpeka do výšky colného dlhu, (3) zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu a (4) majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.
VŠEOBECNÉ A ODDELENÉ PODSTATY
Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát. Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí (1) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (prednostné zabezpečovacie právo), (2) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, (3) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.
ZISŤOVANIE MAJETKU
Majetok tvoriaci konkurznú podstatu je správca povinný zapísať do súpisu majetku podstát. Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu, vychádzajúc najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu. Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak sa zoznam majetku pripojil už k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné, pričom podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.
SÚČINNOSŤ SPRÁVCU A TRETÍCH OSÔB
Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä poskytnúť všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti je správca povinný vždy poučiť úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti. Rovnakú povinnosť poskytnúť súčinnosť má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu. Ak by bola úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy. Ak úpadca alebo iné povinné osoby neposkytnú správcovi súčinnosť, súd ich najprv na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do 7 dní od doručenia výzvy poskytli. Súčasťou výzvy musí byť vždy poučenie o možnosti predvedenia povinných osôb alebo uloženia pokuty povinným osobám. Až keď úpadca alebo iné povinné osoby ani na výzvu súdu správcovi súčinnosť neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie. Súd takýmto osobám tiež môže uznesením na návrh správcu uložiť pokutu do 5 000 000 Sk. Uznesenie o uložení pokuty súd doručuje správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená, pričom toto uznesenie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty môže podať ten, komu bola pokuta uložená, odvolanie do 30 dní od doručenia. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom.
ĎALŠIE SUBJEKTY POVINNÉ POSKYTNÚŤ SÚČINNOSŤ
Súčinnosť zo zákona pri zisťovaní a súpise konkurznej podstaty sú zo zákona povinní poskytovať správcovi aj ďalšie subjekty, ako súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori, banky a pobočky zahraničných bánk, poisťovne, poskytovateľ univerzálnej poštovej služby, osoby poskytujúce telekomunikačné služby, a pod. Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa zákona. Túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.
Každý, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku. Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať. Povinnosť týchto osôb zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu však týmto nie je dotknutá.
Súčinnosť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne. Ak tretia osoba súčinnosť neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 100 000 Sk. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená, pričom sa uznesenie nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty môže podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom.
SÚPIS MAJETKU PODSTÁT
Po zistení majetku tvoriaceho konkurznú podstatu správca pristúpi k súpisu tohto majetku. Súpis majetkupodstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Správca ho vyhotovuje podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis je pritom povinný vyhotoviť osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu a pri posudzovaní, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
Súpis musí správca vyhotoviť do 30 dníod vyhlásenia konkurzu. Súd môže, v prípadoch hodných osobitného zreteľa a na návrh správcu, túto lehotu predĺžiť, a to i opakovane. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Správca je následne povinný súpis pravidelne aktualizovať a každú zmenu súpisu najneskôr do 10 dníod vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku. Na požiadanie je správca povinný vydať každému písomné potvrdenie o tom, či majetok uvedený v žiadosti je alebo nie je zapísaný do súpisu. Za vydanie potvrdenia môže požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených. Súpis je súčasťou správcovského spisu.
OHODNOCOVANIE VECÍ V PODSTATE
Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku, avšak nie je to potrebné, ak ide len o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu. Pri jednotlivých položkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v slovenskej mene. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou. Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť len za predpokladu, že majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo že z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu. Ak však veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku, správca nemôže požiadavku zabezpečeného veriteľa odmietnuť.
ZABEZPEČOVACIE PRÁVA VIAZNÚCE NA PODSTATE
Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia.
Ak by sa počas konkurzu zistilo, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku. O opätovnom stanovení hodnoty majetku správca bezodkladne informuje veriteľský výbor alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa.