V tomto čísle ULC Čarnogurský Pro Bono si priblížime základné zásady uspokojovania veriteľov ako primárneho a základného cieľa konkurzného konania, ktoré sa môže uskutočňovať buď bez rozvrhu výťažku, alebo na základe rozvrhu výťažku.V posledných číslach ULC Čarnogurský Pro Bono sme Vás informovali o zásadách súpisu a zásadách správy a speňažovania majetku v konkurznej podstate. V tomto čísle si priblížime základné zásady uspokojovania veriteľov ako primárneho a základného cieľa konkurzného konania, ktoré sa môže uskutočňovať buď bez rozvrhu výťažku, alebo na základe rozvrhu výťažku.
Mimo rozvrhu výťažku sa uspokojujú (1) pohľadávky proti podstate a (2) pohľadávky z prevádzkovania podniku alebo jeho časti. Pohľadávky proti podstate sa uspokojujú mimo rozvrhu, keďže je ich individuálne uspokojovanie nevyhnutné pre to, aby sa konkurz vôbec mohol úspešne a efektívne uskutočniť. K pohľadávkam proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúcemu konkurzu za predpokladu, že vznikli až po vyhlásení konkurzu. Patria sem najmä odmena správcu, pohľadávky na daniach a clách, odvody a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Do skupiny pohľadávok proti podstate patria aj odmena likvidátora za činnosť počas konkurzu, pohľadávka osoby, ktorá vrátila plnenie získané z neúčinného právneho úkonu či trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu, ak tak rozhodol súd. Za pohľadávky proti podstate na druhej strane nemožno považovať podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou, pohľadávky z prevádzkovania podniku alebo jeho časti a ostatné pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon.
Veritelia majúci pohľadávku proti podstate si svoju pohľadávku nemusia uplatniť prihláškou, musia však žiadať o jej úhradu. Postup evidencie pohľadávok proti podstate je administratívne náročný proces. Po vzniku takejto pohľadávky je správca vždy povinný každú takúto pohľadávku pripísať k tej zložke majetku, v súvislosti s ktorou vznikla (napríklad poistné k stavbe, ak je stavba poistená). Ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca je povinný pohľadávku rozpísať medzi všetky súpisové zložky. Osobitne správca rozpisuje pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, a to aj za predpokladu, že konanie o odporovateľnosť nebude úspešné. Následne sú pohľadávky proti podstate uspokojované z výťažku získaného speňažením majetku podliehajúcemu konkurzu, a to podľa poradia ich splatnosti.
Bez rozvrhu výťažku sa uspokojujú aj pohľadávky z prevádzkovania podniku. Tieto pohľadávky majú podobný právny režim ako pohľadávky proti podstate. Vznikajú len za predpokladu, že sa správca rozhodne prevádzkovať podnik i po vyhlásení konkurzu.
Ostatné pohľadávky z konkurzu, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate a pohľadávkami z prevádzkovania podniku, sa uspokojujú na základe rozvrhu výťažku. Rozvrh výťažku je teda listinou, ktorá je za zákonom stanovených podmienok právne záväzným podkladom pre uspokojenie v ňom uvedených pohľadávok veriteľov v určenom rozsahu. Každý rozvrh výťažku pritom musí obsahovať (1) zoznam speňaženého majetku, (2) získaný výťažok, (3) pohľadávky proti podstate a (4) výslednú sumu výťažku. Zákon rozoznáva niekoľko druhov rozvrhov výťažku: (1) rozvrh výťažku pre zabezpečeného veriteľa, (2) čiastkový rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov, (3) konečný rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov a (4) nový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov.
Osobitný režim má predovšetkým uspokojovanie zabezpečených veriteľov. Zabezpečené pohľadávky z oddelenej podstaty môžu byť uspokojené už počas konkurzu a zabezpečený veriteľ preto nemusí ako ostatní veritelia čakať na celkové speňaženie ako ostatní veritelia. Zabezpečený veriteľ sa tiež uspokojuje aj vecne odlišne, a to z majetku, ku ktorému má právo na oddelené uspokojenie (zabezpečovacie právo). Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa zo zákona uspokojí v zistenom rozsahu z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho oddelenú podstatu. Len v prípade, ak by nebolo možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, sa vo zvyšnom rozsahu uspokojí ďalej ako nezabezpečená pohľadávka. Ak by došlo k uspokojeniu zabezpečeného veriteľa tak, že z daného speňažovaného majetku ešte ostane zostatok výťažku a na majetku nie je zriadené žiadne iné zabezpečovacie právo, tento majetok správca následne preradí do všeobecnej podstaty.
Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu a po ukončení všetkých súdnych sporov týkajúcich sa zabezpečenej pohľadávky správca bezodkladne pripraví pre zabezpečeného veriteľa rozvrh výťažku zo speňaženia tohto majetku. Na ten účel správca písomne oboznámi zabezpečeného veriteľa o návrhu rozvrhu výťažku a určí mu lehotu 30 dní od jeho doručenia na jeho schválenie. Zabezpečený veriteľ môže v lehote určenej správcom návrh rozvrhu výťažku schváliť alebo proti nemu uplatniť odôvodnené námietky. Ak iný dotknutý zabezpečený veriteľ požiada zabezpečeného veriteľa o uplatnenie odôvodnenej námietky, zabezpečený veriteľ je povinný námietku proti návrhu rozvrhu výťažku uplatniť. Ak zabezpečený veriteľ uplatní proti návrhu rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca je povinný návrh rozvrhu výťažku podľa námietok upraviť, ibaže by požiadal súd, aby o námietkach rozhodol. Ak by súd v takomto rozhodovaní námietkam vyhovel, správca je rovnako návrh rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu upraviť. Po vyhovení námietkam alebo po rozhodnutí súdu o námietkach je správca povinný bezodkladne uspokojiť zabezpečenú pohľadávku podľa upraveného rozvrhu výťažku.
Ak zabezpečený veriteľ návrh rozvrhu výťažku schváli bez námietok, správca podľa schváleného rozvrhu výťažku zabezpečenú pohľadávku bezodkladne uspokojí. Ak nedôjde ani k schváleniu návrhu, ani k podaniu námietok v určenej lehote, správca musí o schválenie návrhu rozvrhu výťažku požiadať súd. Ak súd návrh rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa schváleného rozvrhu výťažku. Ak súd navrhovaný rozvrh výťažku upraví, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku podľa upraveného rozvrhu výťažku. Súd musí pri rozhodovaní o odôvodnených námietkach uplatnených proti navrhovanému rozvrhu výťažku alebo pri schvaľovaní navrhovaného rozvrhu výťažku zohľadniť oprávnené záujmy zabezpečeného veriteľa, prípadne i záujmy ďalších dotknutých zabezpečených veriteľov a ich prípadné vyjadrenia.
Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Nezabezpečené pohľadávky možno uspokojiť najviac do takej výšky, v akej boli zistené. Ak by nebolo možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Ak by bolo treba uspokojiť pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadené pohľadávky (dohodnuté v súlade s § 408a Obchodného zákonníka), tieto sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov rozvrh výťažku zo speňaženia tohto majetku, tzv. čiastkový rozvrh výťažku. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku návrh čiastkového rozvrhu a súčasne určí veriteľskému výboru lehotu 30 dní od zverejnenia na jeho schválenie. Návrh čiastkového rozvrhu výťažku správca ešte pred jeho zverejnením v Obchodnom vestníku doručí jednotlivým členom veriteľského výboru. Čiastkový rozvrh výťažku je správca povinný pripraviť tak, aby neohrozil uspokojenie budúcich pohľadávok proti podstate, ani nasledujúce rozvrhy výťažku, najmä s ohľadom na uspokojenie zabezpečených pohľadávok, ktoré sa pravdepodobne budú uspokojovať aj z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Z čiastkového rozvrhu výťažku sú vždy vyňaté zabezpečené pohľadávky, ak ich možno ešte uspokojiť z oddelenej podstaty a vyňatie zabezpečených pohľadávok z čiastkového rozvrhu výťažku sa musí v nasledujúcich rozvrhoch doplatiť.
Ak sú o rozsahu čiastkového rozvrhu výťažku nejaké pochybnosti alebo ak správca na požiadanie veriteľského výboru odmietne čiastkový rozvrh výťažku pripraviť, veriteľský výbor môže požiadať súd, aby správcovi prikázal, v akom rozsahu má čiastkový rozvrh výťažku pripraviť. Veriteľský výbor môže v lehote určenej správcom návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváliť alebo môže proti nemu v rovnakej lehote uplatniť odôvodnené námietky. V prípade pochybností môže nezabezpečený veriteľ požiadať veriteľský výbor o uplatnenie odôvodnenej námietky a veriteľský výbor je povinný námietku proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku uplatniť. Námietky však nemožno uplatniť proti výške výťažku zo speňaženia alebo proti pohľadávkam proti podstate, ktoré už boli schválené v predchádzajúcich rozvrhoch výťažkov.
Ak veriteľský výbor návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne nezabezpečené pohľadávky podľa schváleného čiastkového rozvrhu výťažku uspokojí. Ak však veriteľský výbor uplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada súd, aby o námietkach rozhodol. V prípade, že súd námietkam veriteľského výboru vyhovie, správca je povinný návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu upraviť.
Správca bezodkladne po vyhovení námietkam veriteľského výboru alebo po rozhodnutí súdu o námietkach uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa upraveného čiastkového rozvrhu výťažku. Ak veriteľský výbor v lehote určenej správcom neuplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky alebo návrh čiastkového rozvrhu výťažku v tejto lehote neschváli, správca požiada o schválenie návrhu čiastkového rozvrhu výťažku súd. Ak súd návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa čiastkového rozvrhu výťažku schváleného súdom. Ak súd návrh čiastkového rozvrhu výťažku upraví, správca je touto úpravou viazaný. Schválený čiastkový rozvrh výťažku správca vždy bezodkladne zverejňuje v Obchodnom vestníku.
Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky, čo však neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada. Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie popretej pohľadávky vydáva správca veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu jej zistenia a vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom. Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi až potom, ako podmienená pohľadávka vznikne. Ak by sa vznik podmienenej pohľadávky stal nemožným alebo podmienená pohľadávka vznikla v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak by však podmienená pohľadávka nevznikla ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už ďalej neprihliada.
Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj (1) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, (2) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, (3) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, (4) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z uspokojenia v konkurze sú ďalej vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo však neplatí, ak by šlo o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.
Konečný rozvrh výťažku zákon upravuje len pre nezabezpečených veriteľov. Správca je povinný pripraviť ho hneď po čiastkových rozvrhoch, bezodkladne po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu. Na tento účel správca návrh konečného rozvrhu výťažku zverejňuje aj v Obchodnom vestníku a súčasne je povinný zverejniť aj ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na schválenie tohto rozvrhu. Návrh konečného rozvrhu výťažku správca pred jeho zverejnením doručí jednotlivým členom veriteľského výboru. Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát. Na schvaľovanie konečného rozvrhu výťažku sa primerane použijú ustanovenia zákona týkajúce sa čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.